Najvyšší súd
10Sžr/95/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. K., nar. X., bytom T., 2. M., nar. X., bytom K., 3. E., nar. X., bytom P., 4. V., nar. X., bytom D., 5. I., nar. X., bytom R., 6. P., nar. X., bytom V., 7. D., nar. X., bytom B., 8. E., nar. X., bytom D., 9. R., nar. X., bytom C., 10. D., nar. X., bytom M., 11. I., nar. X., bytom C., 12. M., nar. X., bytom B., 13. P., nar. X., bytom H.H., 14. M., nar. X., bytom H., všetci zastúpení JUDr. A., advokátkou, M., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci, Hurbanova č. 21, Senec, za účasti: 1. D., nar. X., bytom M., 2. Slovenský pozemkový fond, Búdkova č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti časti A/ a B/ rozhodnutia odporcu č. j.: 2218-421/2005- Lu zo dňa 30.11.2005, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/12/2006-35 zo dňa 30.11.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu o d m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Sp/12/2006-35 zo dňa 30.11.2010 zastavil konanie ohľadne opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. j.: 2218-421/2005-Lu zo dňa 30.11.2005 v časti B/, týkajúcej sa D., zrušil uvedené rozhodnutie v napadnutej časti A/ podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Rozsudkom tiež zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľom solidárne náhradu trov konania vo výške 2.732,07 Eur.
Proti rozsudku krajského súdu podal odporca včas odvolanie proti časti rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania. V odvolaní uviedol, že v zmysle názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/4/2009 (že správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátene určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení a z týchto dôvodov sa súdna prax priklonila k názoru, že úkony právnej pomoci treba posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch) považoval odporca vyčíslenú výšku trov za neprimeranú k vykonaným právnym úkonom, nakoľko sa nejednalo o viacero právnych úkonov za každého účastníka osobitne, ale iba o jeden právny úkon spoločne. Jeden právny úkon za viacerých účastníkov konania nie je podľa odporcu upravený vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto bolo takýto právny úkon potrebné posudzovať iba ako jeden právny úkon podľa § 11 tejto vyhlášky. Odporca navrhol odvolaciemu súdu svoju špecifikáciu náhrady trov konania v súhrne vo výške 439,86 Eur a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom solidárnu náhradu trov konania vo výške 439,86 Eur + režijný paušál.
Navrhovatelia sa k odvolaniu odporcu vyjadrili podaním zo dňa 14.03.2011, v ktorom uviedli, že vo vyúčtovaní trov zo dňa 01.12.2010 uviedli právny predpis, podľa ktorého boli trovy účtované a vyčíslenie trov v odvolaní odporcu nie je podľa ich názoru preskúmateľné, pretože neuvádza, o čo svoj výpočet odporca oprel a vypočítal trovy ako keby bol navrhovateľ len jeden a nevyporiadal sa s otázkou zastupovania ostatných navrhovateľov. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania potvrdil.
Účastník konania Slovenský pozemkový fond sa podaním zo dňa 03.03.2011 vyjadril, že posúdenie správnosti napadnutého výroku o trovách ponecháva na rozhodnutí odvolacieho súdu, nakoľko rozhodnutie o výške solidárnej náhrady trov konania sa na neho, ako zúčastnenú osobu, nevzťahuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/12/2006-35 zo dňa 30.11.2010 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č.j.: 2218-421/2005- Lu zo dňa 30.11.2005 v časti A/ podľa § 250q ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O. s. p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá O. s. p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s O. s. p. nie je prípustné – ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania v časti o náhrade trov konania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/12/2006-35 zo dňa 30.11.2010 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250s veta druhá O. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. júna 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková