Najvyšší súd

10Sžr/90/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: P. S. H., so sídlom H., zastúpeného JUDr. L. C., advokátom, AK so sídlom v R., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad Košice, so sídlom Popradská 78, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: A/2008/00123 zo dňa 11. apríla 2008, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/79/2008-106 zo dňa 31. marca 2011, takto:

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2008-106 zo dňa 31. marca 2011 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) OSP rozhodnutie žalovaného Krajského pozemkového úradu v Košiciach č.: A/2008/00123 zo dňa 11. apríla 2008 ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Rožňava zo dňa 21. januára 2008 č. sp. 2008/00088 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Obvodný pozemkový úrad Rožňava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. sp. 2008/00088, ev. č. 2008/000053 zo dňa 21. januára 2008 v zmysle § 30 ods.1 písm. d ) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil konanie o uplatnenom nároku podielnikov P. S. H. - žalobcu na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 503/2003 Zb.“), lebo žalobca v určenej lehote neodstránil nedostatky podania v zmysle výzvy zo dňa 6. decembra 2004 a 26. januára 2006. Žalovaný správny orgán ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.: A/2008/00123 zo dňa 11. apríla 2008 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s odôvodnením, že žalobca napriek tomu, že si svoj reštitučný nárok uplatnil v zákonom stanovenej lehote, v správnom konaní nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 2 ods.1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. nepreukázal oprávnenosť k uplatnenému nároku.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na znenie ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, podľa ktorého zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v Správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Súd mal za to, že správny orgán pri odstraňovaní vád, resp. nedostatkov podania žalobcu, ktorým si uplatňoval nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z., postupoval správne pokiaľ išlo o vyzvanie žalobcu na predloženie chýbajúcich dokumentov potvrdzujúcich oprávnenosť tohto nároku a stanovenie lehoty na ich predloženie aj s upovedomením, ak v stanovenej lehote podanie nedoplnia – nepredložia, bude konanie zastavené.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že v administratívnom spise je založený zoznam pôvodných podielnikov a terajších podielnikov k pzkn. vl. č. 231 a 1097 kat. úz. H. Je pravdou, že sú tam uvedené podiely a nie je doložený žiaden listinný doklad o nástupníctve. Tento nedostatok bolo možné odstrániť, aby takýto doklad predložil terajší podielnik aj s počtom podielov. Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké (§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.). Súd sa nestotožňuje s názorom správnych orgánov, že tento zoznam bol predložený vo veci č. 99/00502, ev. č. 99/003867, lebo v tejto veci bolo oveľa viac oprávnených osôb a keďže to bolo konanie o reštitučnom nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a vydanie nehnuteľností sa uplatňovalo tiež k pzkn. vl. č. 231 a č. 1097 kat. úz. H. nástupníctvo oprávnených osôb v tomto konaní bolo možné zistiť aj zo spisu č. 99/00502, ev. č. 99/003867. Preto v danom prípade nie je dôvodné, že to nie sú oprávnené osoby v tomto konaní, lebo boli oprávnenými osobami už v inom reštitučnom konaní. Predložením písomného zoznamu pôvodných a terajších podielnikov pzkn. vl. č. 231 a č. 1097 kat. úz. H. túto požiadavku písomnej výzvy splnili. Taktiež bola splnená požiadavka predložiť identifikáciu parciel pzkn. vl. č. 231 a č. 1097 kat. úz. H. Zrejme bola splnená aj požiadavka predloženia splnomocnenia na zastupovanie, lebo žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 to uvádza, hoci dané splnomocnenia sa v administratívnom spise nenachádzajú, z ktorého dôvodu súd nemohol zistiť, či ide o spoločných zástupcov podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., resp. či iba oprávnené osoby osobitne splnomocnili niekoho na zastupovanie v danej veci.

Krajský súd uviedol, že na základe uvedených skutočností nebol dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods.1 písm. d) Správneho poriadku, lebo účastníci konania predložili doklady, na ktorých predloženie boli vyzvaní písomne, resp. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ich uvádza i keď sa v spise nenachádzajú.

Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z uvedeného, v ďalšom konaní správne orgány predovšetkým musia do administratívneho spisu založiť všetky listinné podklady, ktoré účastníci konania doposiaľ mali predložiť. Na základe už predložených listinných dokladov prípadne zadovážením ďalších, ktoré budú potrebné, bude možné rozhodnúť o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Účastník, ktorý si uplatnil nárok, musí so správnym orgánom spolupracovať a na písomné výzvy reagovať, nakoľko je to v jeho záujme, aby splnil všetky podmienky na uplatnenie daného nároku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Uviedol, že účastníci konania uplatnili reštitučný nárok v zákonom stanovenej lehote, ale nepreukázali splnenie podmienky uvedenej v § 2 ods. 2 zákona, t.j. preukázanie oprávnenosti k uplatnenému reštitučnému nároku. Účastníci konania nepredložili na prvostupňový správny orgán v stanovenej lehote požadované doklady potrebné pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu.

Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie krajského súdu, že nebol dôvod na zastavenie konania, lebo účastníci konania predložili doklady, na ktorých predloženie boli vyzvaní písomne, resp. žalovaný úrad v odôvodení rozhodnutia ich uvádza i keď v spise sa nenachádzajú. V tomto prípade išlo o písomnosti, ktoré boli predložené v rámci výzvy odvolacieho správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného to bolo už v konaní irelevantné, nakoľko konanie bolo zastavené.

Podľa názoru žalovaného taktiež neobstojí tvrdenie krajského súdu, že nástupníctvo oprávnených osôb bolo možné zistiť aj zo spisu č. 99/00502 ev. č. 99/003867, pretože v tomto spise sú účastníci konania, ktorí si reštitučný nárok uplatnili podľa zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení. Preukázali svoju oprávnenosť po pôvodných vlastníkoch podielov spoločných nehnuteľností, ktoré im aj rozhodnutím správneho orgánu boli vydané v príslušnom podiele.

Pokiaľ ide o vytýkanú skutočnosť vo veci súčinnosti, ani toto tvrdenie neobstojí, pretože identifikácia, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, bola Správou katastra Rožňava vyhotovená na základe požiadavky prvostupňového správneho orgánu. Ide o jediný listinný doklad, ktorý bol do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania predložený. Ostatné listinné doklady, ktoré prvostupňový orgán žiadal predložiť, neboli do vydania rozhodnutia o zastavení konania predložené.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že úlohou súdu v konaní podľa § 247 OSP je zakaždým preskúmať napadnuté rozhodnutie, konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámiť sa s administratívnymi spismi správnych orgánov oboch stupňov. Bolo preto nevyhnutné oboznámiť sa aj s dôkazmi, ktoré boli do spisu doložené dodatočne.

Taktiež uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza identifikácia parciel, ktorú vyhotovila Správa katastra Rožňava ako aj zoznam podielnikov spoločnosti k pzkn. vl. č. 231 a 1097 k.ú. H. Žalovanému bolo doručené i plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konaní a žalovaný nevie akým spôsobom sa mohlo stať, že nie je v spise založené.

Podľa názoru žalobcu do spisu boli založené všetky listiny, na ktorých predloženie bol žalobca vyzvaný. Uvedenú skutočnosť uviedol i krajský súd. Na mieste je aj potom otázka zákonnosti vykonaného dokazovania, pretože aj toto je možné preskúmať len za predpokladu, že obsahom spisu správneho orgánu sú všetky relevantné písomnosti, listinné dôkazné prostriedky, zápisnice o pojednávaní a pod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu a výsledkov doterajšieho dokazovania predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č.: A/2008/00123 zo dňa 11. apríla 2008, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie P. S. H. proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Rožňava č. sp. 2008/00088, ev. č. 2008/000053 zo dňa 21.januára 2008 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.

Obvodný pozemkový úrad Rožňava ako príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. sp. 2008/00088, ev. č. 2008/000053 zo dňa 21. januára 2008 zastavil konanie podľa § 30 ods.1 písm. d) Správneho poriadku vo veci uplatneného nároku podielnikov P. S. H. na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.

Ako bolo zistené žalobca - P. S. H. si uplatnil dňa 29. novembra 2004 reštitučný nárok v zákonom stanovenej lehote, pričom nepreukázal splnenie podmienky § 2 ods.1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. preukázanie oprávnenosti k uplatnenému nároku, preto ho správny orgán vyzval na doplnenie podania.

Výzvami zo dňa 6. decembra 2004 a zo dňa 26. januára 2006 vyzval správny orgán žalobcu, aby podanie zo dňa 29. novembra 2004 doplnil požadovanými dokladmi a to identifikáciou parciel zapísaných v pzkn. vl. č. 231, 1097 k. ú. H., ktorú vyhotoví Správa katastra Rožňava, aktuálny zoznam podielnikov pozemkového spoločenstva s originálnym podpisom každej z oprávnených osôb, doplnenie rodného čísla, presnej adresy trvalého pobytu, uvedenie počtu podielov pôvodných podielnikov a terajších oprávnených osôb, predloženie matričných dokladov (rodný list, úmrtný list, dedičské rozhodnutie), ktoré dokazujú vzťah oprávnených osôb k ich právnym predchodcom a oprávnenosť k uplatnenému reštitučnému nároku, splnomocnenie oprávnených osôb nadpolovičnej väčšiny vlastníkov podielov, kto je ich spoločným zástupcom v predmetnom konaní (predloženie uznesenia z členskej schôdze pozemkového spoločenstva).

Na predloženie dokladov v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku stanovil správny orgán lehotu 30 dní od doručenia výzvy a súčasne poučil účastníkov konania o možnosti zastavenia konania nepredložením požadovaných dokladov v stanovenej lehote.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny záver prvostupňového súdu, že žalobca na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu doplnil svoje podanie a tak splnil podmienku preukázania oprávnenosti reštitučného nároku.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu správnemu orgánu bol predložený zoznam podielnikov, ktorých reštitučný nárok bol riešený v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom o tomto nároku bolo rozhodnuté rozhodnutím č. sp. 99/00502 ev. č. 99/003867 zo dňa 12. apríla 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. mája 1999. Taktiež bola správnemu orgánu doručená dňa 14. januára 2008 identifikácia parciel, na ktoré je uplatnený reštitučný nárok, ktorú vyhotovila Správa katastra Rožňava. Ostatné požadované doklady sa v spisovom materiály nenachádzajú. Doložené je len splnomocnenie na zastupovanie v konaní pre štatutárnych zástupcov P. S. H. a to pre A. K., J. M. a O. B., pričom uvedené splnomocnenie je bez dátumu, kedy bolo vystavené a na nich sú uvedené čísla PKV, ohľadne ktorých nehnuteľností uvedení zástupcovia majú účastníkov zastupovať. Na splnomocnení, na ktorom sú uvedené čísla PKV č. 231 a 1097 je uvedených len šesť oprávnených osôb. Na ostatných splnomocneniach sú uvedené PKV č. 739 a 1094, avšak na tieto parcely nie je uplatnený nárok zo dňa 29. novembra 2004. Žiadne iné doklady do rozhodnutia o odvolaní predložené neboli.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d ) Správneho poriadku správny orgán konania zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zastavil konanie v súlade s vyššie citovaným ustanovením Správneho poriadku, pretože žalobca napriek výzve s poučením o možnosti zastavenia konania svoje podanie nedoplnil a neodstránil tak nedostatky svojho podania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zmenil podľa § 220 OSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu, pretože žalovanému náhrada trov konania nepatrí. Žalobca nebol v konaní úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 28. marca 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková