Najvyšší súd
10Sžr/87/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: 1./ Ing. V. C., bytom Z., prechodne bytom P., 2./ P. A., bytom N., 3./ Mgr. M. Š., bytom N., 4./ Mgr. art. P. Š., ArtD., bytom B., všetci zastúpení JUDr. L. C., so sídlom v P., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia zo dňa 6.10.2010, č. 2010/00069-572/04-R-II., na odvolanie navrhovateľov proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23S9/1/2011-15 zo dňa 13. apríla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 23Sp/1/2011-15 zo dňa 13. apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konania.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu
č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nebol dôvodný.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovatelia v 1/ a 4/ rade si
15.12.2004 uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. Z. zapísaným v PKV
82, 83 a 476. Uviedli, že pôvodným vlastníkom pozemkov bol Š. A., ich právny predchodca,
ktorý zomrel 2.2.1969. Správny orgán si zadovážil doklady, z ktorých vyplynulo, že
predmetné pozemky boli skonfiškované podľa § 2 Nariadenia 104/1945 Sb. J. K. k 1.3.1945. Dňa 28.5.1948 miestna roľnícka komisia v Z. pridelila poľnohospodárske majetky
z konfiškátu J. K. prídelcom. Pôdu obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy zo dňa
31.10.1928 R. A. Výmerom poľnohospodárskej rady ONV č. 11032/1956 zo dňa 23.3.1956
bolo Š. A. a spol. odobraté užívacie právo na poľnohospodárske pozemky v k.ú. Z. proti
ktorému podal opravný prostriedok. 24.8.1956 bol tento výmer zrušený pre formálne chyby a
výmerom zo dňa 27.9.1956 bola uvalená na roľnícku usadlosť Š. A. národná správa, proti
ktorej sa Š. A. a spol. odvolali. Odbor poľnohospodárstva napadnutý výmer schválil dňa
22.5.1957. V dôsledku opravného prostriedku rada KNV správa poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva dňa 24.9.1957 predmetné rozhodnutie potvrdila. Navrhovatelia nepredložili
napriek výzve správneho orgánu žiaden doklad o tom, že by predmetné nehnuteľnosti patrili
do vlastníctva ich právneho predchodcu Š. a ani nepreukázali akým spôsobom eventuálne
prešli na štát.
Podľa § 1 zákona 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 221/1991
Zb. v znení neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)
poľnohospodársky pôdny fond, b) lesný fond.
Podľa § 2 ods. 1 právo na vrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej
pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990
spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 2 ods. 2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodnom období
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3
zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto
lehoty vyhlásená za mŕtvu sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto
poradí:
a) Dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo.
b) Dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len pre určité časti pozemku,
na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) Deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) Rodičia osoby uvedenej v ods. 1,
e) Súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, ak niektorý z nich zomrel sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 5 ods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená
osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úradu, v ktorého obvode vlastnila pozemok
a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa názoru krajského súdu navrhovatelia v danom prípade nepreukázali jednak ani
vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. k predmetným nehnuteľnostiam a nepreukázali ani
v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ - t/ zákona č. 503/2003 Z.z. akým spôsobom prešlo vlastníctvo
nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu.
Námietky navrhovateľov uvádzané v opravnom prostriedku posúdil ako ireleventné,
pretože sa s nimi dostatočne zaoberal správny orgán.
Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/1/2011 zo dňa 13.4.2011 sa odvolali
navrhovatelia. V dôvodoch odvolania uviedli, že právny predchodca navrhovateľov
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel s J. K. Absencia
písomnej kúpnej zmluvy nemôže byť dôvodom na prijatie záveru, že k riadnej kúpnopredajnej
zmluve nedošlo. Súd nezohľadnil ďalšie dôkazy a to výpovede svedkov a čestné prehlásenia.
Uviedli ďalej, že proces konfiškácie ako konštatuje správny orgán aj súd, bol zavŕšený
rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre dňa
24.9.1957.
Navrhovatelia namietali, že predložili správnemu orgánu nepriame listinné dôkazy a to
dohodu uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov
Š. A. ako kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu
o zmluve budúcej, ktorej predmetom boli sporné pozemky, a ďalej vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A. zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22
účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu
avšak „pred pozemnoknižným prevedením bola vec zamietnutá“. Tento doklad preukazuje, že
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zaviazali zmluvné strany k zmluve
o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk a napokon čestné
prehlásenia týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná
pri odovzdaní kúpnej zmluvy.
Oprávnenosť nároku podľa odvolateľov dokazuje skutočnosť, že právni nástupcovia
J. K. si reštitučný nárok neuplatnili.
Z uvedených dôvodov žiadali, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a
§ 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a jednomyseľne dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konania.
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktorý neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) Poľnohospodársky pôdny fond alebo do nej patria
b) Lesný fond
Podľa § 2 ods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej
pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom už
uvedeným v ustanovení § 3.
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu podľa § 6 ods. 2, 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2, 4 možno podať opravný
prostriedok na súd.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu súd zistil, že navrhovatelia v 1/
a 4/ rade po uplatnení reštitučného nároku podali proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového
úradu v Nitre č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010 odvolanie, v ktorom namietali,
že správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu.
Uviedli, že správny orgán svojim rozhodnutím nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam čo odôvodňuje tým, že navrhovatelia nepredložili riadnu kúpnopredajnú
zmluvu medzi Š. A. a J. K. Navrhovatelia však tvrdia, že predložili správnemu orgánu dohodu
uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Š. A. ako
kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve predmetom ktorej boli sporné pozemky.
Ďalej predložili vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A.
zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22 účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň
poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu avšak pred pozemnoknižným prevedením bola vec
zamietnutá. Z tohto dokladu navrhovatelia vyvodzujú, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
k uzavretiu ktorej sa zaviazali kúpne strany v zmluve o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej
ceny vo výške 600.000,- Sk.
Napokon navrhovatelia predložili čestné prehlásenia, týkajúce sa zaplatenia kúpnej
ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná pri odovzdaní kúpnej ceny. Podľa ich názoru
ide o nepriame dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti smerujú k jednoznačnému záveru, že
medzi Š. A. a J. K. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľností.
Dohoda zo dňa 29.3.1948 svedčí o vážnom úmysle oboch strán previesť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam a vyúčtovanie odmeny JUDr. A. preukazuje, že kúpna
zmluva bola skutočne uzatvorená.
Navrhovatelia namietali, že ak správny orgán popiera túto skutočnosť len na základe
toho, že nepredložili 60 rokov starú zmluvu, tak v takomto prípade je jeho postup len ďalším
prehlbovaním už i tak dosť značných krívd páchaných na rodiny navrhovateľov a v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o naplnení účelu reštitučného zákona.
Krajský súd v napadnutom rozsudku odôvodnil potvrdzujúci rozsudok iba tým,
že navrhovatelia nepreukázali jednak ani vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. A.
k predmetným nehnuteľnostiam, ani nepreukázali akým spôsobom prešlo vlastníctvo
nehnuteľností na štát, alebo inú právnickú osobu, pričom námietky navrhovateľov,
ktoré uvádzajú v opravnom prostriedku sú právne irelevantné, pretože týmito sa dostatočne
zaoberal správny orgán vo svojom rozhodnutí, kde ich aj náležite odôvodnil. Správny orgán
sa podľa názoru krajského súdu dôsledne zaoberal vecou, vyvodil správne skutkové a právne
závery, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z § 157 ods. 2 OSP a
znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho
porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto
porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého v základnom práve
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia
správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď
s ohľadom na judikatúru tohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov
konania, súdne konania musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky
argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované
s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia
správnych orgánov.
Súd by v odôvodnení rozhodnutia mal vo svojej argumentácii zabezpečiť
konzistentnosť s výrokom a argumenty v odôvodnení musia podporiť príslušný záver.
Súčasne musí tiež dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, t.j. aby premisy zvolené
v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli
pre právnickú ale aj laickú verejnosť racionálne a presvedčivé. V prejednávanom prípade sa
krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s relevantnými
námietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe (zmluvou o zmluve budúcej, vyúčtovaním
odmeny právneho zástupcu, čestnými prehláseniami). S ohľadom na preskúmateľnosť
rozhodnutia a možnosť podania odvolania, účastník má v konkrétnej prejednávanej veci právo
na dostatočne odôvodnený názor súdu a nestačí len odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia
správnych orgánov.
Keďže v prejednávanom prípade nedal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky
relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodnení ani neuviedol, z odôvodnenia nie
je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru, skutkovom stave,
prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho
námietky za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, že bol vydaný spôsobom,
ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3
veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného
prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a znova o ňom rozhodne
a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková