Najvyšší súd

10Sžr/74/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. K., rod. M., nar. X., bytom R., práv. zast. JUDr. R. K., advokátom so sídlom D., proti odporcovi: Správa

katastra Liptovský Mikuláš, Kollárova 3,031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti: 1/ O. S.,

bytom I., 2/ V. O., bytom I., 3/ S. O., bytom N., 4/ Ing. I. P., bytom P., 5/ Mgr. M. O., bytom

V., 6/ JUDr. A. M., bytom B., 7/ M. O., bytom N., 8/ D. I., bytom Z., v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 352/2008 zo dňa 21.12.2010,

na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/7/2011-19

zo dňa 14. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. k. 29Sp/7/2011-19 zo dňa 14. marca 2011   z r u š u j e   a vec   v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250p

OSP, odmietol bez toho, aby skúmal jeho dôvodnosť, ako oneskorene podaný opravný

prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. V 352/2008 zo dňa 21.12.2010,

ktorým odporca rozhodol o tom, že návrh na vklad darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2008

uzatvorenej medzi E. O. ako darkyňou a JUDr. A. M., M. O., M. K. a D. I. ako

obdarovanými, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva (spoluvlastníckych podielov)

k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. a X. v k.ú. D. a na LV č. X. a č. X. v k.ú. B. zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Krajský súd skúmajúc, či sú splnené podmienky konania podľa tretej hlavy piatej časti

OSP citujúc ustanovenie § 250m ods. 2 OSP dospel k záveru, že opravný prostriedok zo dňa

3.2.2011 bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej na podanie opravného prostriedku a teda

oneskorene.

Navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom podala v zákonnej lehote proti tomuto

uzneseniu krajského súdu odvolanie, v ktorom uviedla, že aplikácia § 24 ods. 2 Správneho

poriadku prichádza do úvahy len v prípade ak sa adresát v mieste doručenia zdržiava.

V uvedenom prípade však adresát písomnosti právny zástupca navrhovateľky v rozhodujúcom

čase sa nezdržiaval v mieste doručenia o čom svedčí skutočnosť, že žiadosťou o špeciálne

spôsoby dodávania zásielok zo dňa 20.12.2010, ktorú príslušný poštový úrad prevzal dňa

21.12.2010 právny zástupca navrhovateľky požiadal Slovenskú poštu, a.s. o odložený podaj

zásielok v období od 22.12.2010 do 3.1.2011 vrátane, v ktorom období bola advokátska

kancelária právneho zástupcu navrhovateľky so sídlom D. z dôvodov vianočných sviatkov a

čerpania dovolenky zatvorená a advokát ani žiaden jeho koncipient, ani iný pracovník sa

v uvedenom období v sídle advokátskej kancelárie nezdržiavali. V dôsledku tejto skutočnosti

sa právny zástupca navrhovateľky nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť o doručovanej

zásielke. Ihneď po skončení čerpania dovolenky právny zástupca navrhovateľky dňa 4.1.2011

prevzal predmetnú zásielku na pošte.

V odvolaní namietal, že podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je

zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol

doručovateľom zastihnutý sa v mieste doručenia zdržiaval. Náhradné doručenie predpokladá

predovšetkým splnenie podmienky, že adresát sa zdržiava v mieste doručenia. V danej situácii

ak poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk hoci aj po druhom

bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa ju mal znovu pokúsiť doručiť, najmä keď vedel,

že adresát je na dovolenke, neuplatní sa ustanovenie poslednej vety ustanovenia § 47 ods. 2

OSP, ani § 25 ods. 2 Správneho poriadku v tom, že písomnosť sa považuje za doručenú tretí

deň po jej uložení. Adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď potom na pošte

skutočne písomnosť prevzal, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené názory, ktoré vychádzajú z rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s.   mala vedomosť

o tom, že adresát predmetnej zásielky sa v mieste doručenia v období od 22.12.2010 do 3.1.2011 (vrátane) nezdržiava, má za to, že lehota na podanie opravného prostriedku proti

rozhodnutiu odporcu začala plynúť až odo dňa, keď právny zástupca navrhovateľky

rozhodnutie skutočne prevzal, t.j. 4.1.2011 a opravný prostriedok navrhovateľky podaný

na pošte prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.2.2011 tak bol podaný v zákonom

stanovenej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel jednomyseľne

k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle tretej hlavy piatej časti § 250l – § 250s OSP.

Podľa § 250m ods. 2 OSP opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu sa

podáva na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon

neustanovuje niečo iné, pričom návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol v lehote podaný návrh

na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal.

V preskúmavanej veci z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd

Slovenskej republiky mal preukázané, že rozhodnutie odporcu bolo vydané dňa 21.12.2010

a doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky pre konanie pred správnym orgánom

JUDr. R. do vlastných rúk dňa 4.1.2010 po tom, čo dňa 22.12.2010 bol vykonaný prvý

neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručovanie bolo

dňa 23.12.2010, a keďže aj tento nový pokus o doručenie zásielky zostal bezvýsledný,

doručovateľ dňa 23.12.2010 uložil písomnosť na pošte. Odvolanie navrhovateľky bolo

podané na pošte prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.2.2011.

Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi

– fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania

uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa

nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická

osoba o tom nedozvie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti udáva, že ide o špeciálne

ustanovenie upravujúce doručovanie písomnosti v prípade, ak sa má doručovať účastníkovi

konania, ktorý má zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie. Zákon v súvislosti

s doručením zásielky zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie ustanovuje lehotu, ktorá

plynie odo dňa vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu v prípade, ak nemožno

doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa.

V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko zásielku bolo

možné doručiť na adresu, ktorú právna zástupkyňa uviedla, pretože táto zásielka bola prevzatá

dňa 3.1.2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že v danom prípade neplatí zákonná

fikcia doručenia ako ju uvádza ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pretože pri doručovaní

písomnosti zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie je potrebné sa riadiť ustanovením

§ 25 Správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že Krajský súd v Žiline mal

aplikovať na doručovanie písomností pre zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie

ustanovenie § 25 ods. 3 a 5 Správneho poriadku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodne v súlade s § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková