ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: T. T., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, SNP č. 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica (pôvodne Katastrálny úrad Banská Bystrica), za účasti ďalšieho účastníka Jána Šebiana, nar. 25.8.1955, bytom Obeckov 180, 991 05 Obeckov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-4/2012-6 zo dňa 27. februára 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/46/2012-54 zo dňa 26. októbra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/46/2012-54 zo dňa 26. októbra 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 24S/46/2012-66 zo dňa 19. decembra 2012, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Správa katastra Veľký Krtíš rozhodnutím sp. zn. X 232/2010 zo dňa 3. januára 2012 Podľa § 59 ods. l písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. zamietla žiadosť T. T. zo dňa 16. novembra 2010 na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa zrušenia zápisu geometrického plánu č. 20/2005 zo dňa 1. septembra 2005 pre k. ú. K. pod číslom konania Z 1687/2005 zapísané do katastra nehnuteľností dňa 16. septembra 2005 - PVZ 80/05. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že predmetom zápisu GP 20/2005 bola obnova hranice pôvodného stavebného pozemku na parc. č. 732/1, ktorý bol vytýčený a následne zameraný na základe Rozhodnutia Okresného národného výboru vo Veľkom Krtíši odbor územného plánovania č. ÚP1784/1986, ktorého technickým podkladom bol GP 243-264-21-87, a to ako parcela 732/3 záhrada s výmerou 379 m2 a p. č. 732/4 záhrada s výmerou 200 m2. V roku 1990 došlo k zápisu výsledkov obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním a parcely vedené na LV č. XX a XXX pre k.ú. K. boli prečíslované nasledovne: Parc. EN č. 732/1 - na parcelu EN č. 476 z LV XX Parc. EN č. 732/2 - na parcelu EN č. 475 z LV XX
Parc. EN č. 732/3 - na parcelu EN č. 474 z LV XXX Parc. EN č. 732/4 - na parcelu EN č. 473 z LV XXX. Hranica stavebného pozemku bola po novom mapovaní vyznačená neznateľnou hranicou. V roku 1995 H. T. požiadal o zápis stavby na parcele číslo 732/4 na základe Rozhodnutia o určení súpisného čísla vydaného obcou Obeckov dňa 7. augusta 1995. Súčasťou žiadosti bol aj GP č. 244-210-226-90 na oddelenie parcely a zameranie rod. domu. Na základe žiadosti H. T. bol vykonaný zápis pod PVZ č. 80/05 a do KN sa zapísal GP č. 20/2005 na oddelenie pôvodného stavebného pozemku p. č. 473/1-2, 474/1-2, 476/7-9 s cieľom obnovenia stavu vlastníckej hranice. V tom čase prebiehal na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši súdny spor vedený pod sp. zn. 3C 499/00 ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Dňa 28. apríla 2011 bol účastníkom konania na tamojšiu Správu katastra v tejto veci doručený právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/208/2010-669 zo dňa 9. marca 2011 vychádzajúci zo súčasného stavu údajov v katastri nehnuteľností zapísaných v súbore popisných aj grafických informácií. Podkladom pre súdne rozhodnutia bol znalecký posudok č. 10/2009 vyhotovený znalkyňou Z.. L. Y.. Správa katastra má za to, že GP č.20/2005 z technického hľadiska ohraničuje parcely, ktoré boli zamerané GP č. 243-264-21-87, potvrdila aj znalkyňa. Na základe tohto GP možno pomocou omerných mier v ňom nameraných zrekonštruovať na súčasný stav katastra, čím by sa potvrdil stav zameraný GP č. 20/2005.
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní účastníka konania T. T. rozhodnutím č. Xo- 4/2012-6 zo dňa 27. februára 2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie správy katastra potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má za to, že správa katastra rozhodla na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).
II.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-4/2012-6 zo dňa 27. februára 2012 napadnutým rozsudkom žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu prechádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so zákonom. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov uviedol, že katastrálny zákon oprávňuje správu katastra opraviť chyby v katastrálnom operáte bez ohradu na príčinu, v dôsledku ktorej vznikli. Toto oprávnenie má však limity uvedené v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý určuje podmienky, za ktorých je správa katastra oprávnená chyby opravovať. Chybou, ktorú žalobca žiadal odstrániť je geometrický plán č. 20/2005, pričom nekonkretizoval, aká chyba v operáte zapísaním tohto GP nastala, ani netvrdí, že bola splnená niektorá z podmienok, za ktorých je správa katastra oprávnená chybu v katastrálnom operáte opraviť. Zo súpisov správnych orgánov vyplýva, že aj katastrálna inšpekcia zistila chyby v katastrálnom operáte a to už pred geometrickým plánom č. 20/2005, avšak nezistila možnosť ich opravy postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Žalovaný argumentoval tým, že GP č. 20/2005 nadväzuje na predchádzajúci stav a je s ním až na parc. č. 475 totožný a tiež právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/208/2010-669 zo dňa 9. marca 2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. 3C 499/00-620 zo dňa 19. apríla 2010, ktorých podkladom bol znalecký posudok č. 10/2009, v ktorom úlohou znalkyne bolo vyhodnotiť spätne dozadu celú situáciu a navrhnúť nové riešenie. Znalkyňa potvrdila, že geometrický plán č. 20/2005 z technického hľadiska ohraničuje parcely zamerané geometrickým plánom 243-264-21-87, a preto bol správnou identifikáciou nehnuteľností pred vyhotovením novej základnej mapy veľkej mierky, takže zápisy v katastri zodpovedajú verejnej listine, ktorou je právoplatné súdne rozhodnutie. z uvedeného vyplýva, že žalovaný žiadosť o opravu chýb v operáte správne právne posúdil, keď potom, ako zistil, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 59 katastrálneho zákona odvolanie žalobcu zamietol. Námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť žalobca bližšie nekonkretizoval a súd takúto vadu rozhodnutia nezistil.
III.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, pretože má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd preskúmal rozhodnutie správnych orgánov len na základe dôvodov uvedených v žalobe, pričom vyslovil, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom a žalobu zamietol. Vytkol žalobcovi, že nekonkretizoval, aká chyba v operáte zapísaním geometrického plánu č. 20/2005 nastala. Žalobca má za to, že dostatočne špecifikoval, čoho sa domáha; jemu neprináleží z hľadiska technickej stránky označiť konkrétne pochybenia a súd mal vychádzať z výsledku kontroly Úradu geodézie, kartografie a katastra SR OKI 5468/2002, OKI 7456/2007. Zápisom tohto GP došlo okrem vád z technického hľadiska aj k obmedzeniu jeho spoluvlastníckych práv, pretože k jeho zápisu malo dôjsť len na základe zhody vôle všetkých dotknutých účastníkov. Odmieta záver, že neoznačil presný dôvod na zmenu registra. Poukázal aj na konštatovanie znalkyne v občianskom súdnom konaní, že musí vychádzať z posledného stavu, ktorý je vedený u správy katastra, teda musí vychádzať aj z chybného zápisu a nie je v jej kompetencii tento zápis zmeniť. Je nesporné, že žalovaný pri zapisovaní predmetného geometrického plánu jednoznačne a hrubým spôsobom porušil zákon, keď ho zapísal bez súhlasu spoluvlastníka nehnuteľností, preto považuje požiadavku na opravu chyby za nespornú a nevyvratiteľnú. Ak by nebol do príslušnej evidencii zapísaný geometrický plán č. 20/2005, priebeh a výsledok sporu na Okresnom súde Veľký Krtíš mohol mať celkom iné právne a skutkové závery najmä preto, že predmetom sporu bol priebeh hraníc a predchádzajúcim meraniam chýbala presnosť a spoľahlivosť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym stanoviskám a s napadnutým rozsudkom sa plne stotožňuje. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na záverečné stanovisko katastrálnej inšpekcie, tá v Oznámení zo dňa 16. júna 2008 uviedla, že cit: „vzhľadom na súdny spor č. k. 3C 499/00, ktorý ku dňu šetrenia nie je ukončený a týka sa vysporiadania spoluvlastníckych podielov medzi súrodencami, bude potrebné po presnej identifikácií nehnuteľností pred mapovaním a po mapovaní docieliť zosúladenie užívacieho stavu s právnym stavom, čo si vyžaduje vypracovanie nového geometrického plánu a znaleckého dokazovania s následným vysporiadaním spoluvlastníctva. Katastrálna inšpekcia má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti by najlepším riešením bolo zrušenie zápisov GP č. 244-210-226-90 a č. 20/2005 a vrátiť evidovanie pozemkov na stav po mapovaní, čo je vzhľadom na dnešnú situáciu možné dosiahnuť iba cestou súdu“. V predmetnom súdnom spore bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým Okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a v zmysle výroku rozsudku prikázal niektoré parcely do vlastníctva H. T. a niektoré do vlastníctva T. T.. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru geodézie a kartografie. Znalkyňa Z.. L. Y. v znaleckom posudku č. 10/2009 skonštatovala, že v Geometrickom pláne č. 20/2005 bola v rámci technických možností vykonaná správna identifikácia nehnuteľností pred ZMVM pare. č. 732/3 a 732/4 a odobrila stav, že aj tento geometrický plán správne zrekonštruoval stav hranice z pôvodného geometrického plánu č. 243-264-21-87. Právoplatný rozsudok bol zapísaný do katastra nehnuteľností a údaje z neho sa stali platnými údajmi katastrálneho operátu, preto vyhovieť návrhu na zrušenie zápisu GP č. 20/2005 už v súčasnosti nie je možné, nakoľko by sa dostal stav v operáte katastra nehnuteľností do rozporu s právoplatnými rozsudkami tak okresného ako aj krajského súdu. Katastrálna inšpekcia ÚGKK SR ako aj Správa katastra Veľký Krtíš a následne Katastrálny úrad v Banskej Bystrici zhodne skonštatovali, že opravu chyby ako to požadoval odvolateľ nie je možné vyriešiť inštitútom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 platného katastrálneho zákona.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Po zistení, žeodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. novembra 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk ) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Na základe § 1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené katastrálne úrady. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prešla na správy katastra v sídlach krajov. Právnym nástupcom v tejto veci sa stala Správa katastra Banská Bystrica. Následne s účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. e/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené správy katastra a podľa § 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Správy katastra Banská Bystrica tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právnych nástupcov podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte vyňatím geometrického plánu č. 20/2005 z evidencie. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne, keď potvrdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. Xo-4/2012-6 zo dňa 27. februára 2012, najmä či sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod, aby sa v logických argumentoch a relevantných právnych záveroch odchýlil od dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, obmedzil sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. iba na právne vyhodnotenie odvolacích námietok. Ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, katastrálny zákon oprávňuje správu katastra opraviť chyby v katastrálnom operáte, ale iba za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. V konaní nebolo sporné, že správa katastra v rozpore s ustanovením § 67 ods. 1 katastrálneho zákona zapísala údaje z geometrického plánu č. 20/2005 len na základe jedného z dvoch spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. To ale neznamená, že táto skutočnosť zakladá oprávnenie dotknutého spoluvlastníka žiadať zrušenie zápisu tohto geometrického plánu postupom podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. V spise prvostupňového správneho orgánu je založený rovnopis Oznámenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, odboru katastrálnej inšpekcie v Banskej Bystrici o vybavení podaní zo dňa 16. júna 2008, adresovaný žalobcovi aj H. T. (spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností), v ktorom sa síce konštatuje, že u GP č. 244-210-226-90 aj GP č. 20/2005 bola spochybnená presnosť merania, a tým aj polohové určenie nehnuteľností, ale - ako už uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, vyriešenie vzniknutej situácie možno dosiahnuť iba cestou súdu. Správa katastra preto už aj vzhľadom na tento záver nemohla vyhovieť následnej žiadosti žalobcu na zrušenie zápisu GP č. 20/2005. Pritom otázka vysporiadania spoluvlastníckych podielov bola predmetom súdneho sporu, ktorý bol ukončený dňa 13. apríla 2011 právoplatným rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva menovaných, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zapísané údaje sú v súčasnosti v súlade s verejnou listinou, čo vylučuje postup podľa § 59 katastrálneho zákona.
Podľa ustálenej judikatúry tak všeobecných, ako aj ústavného súdu, oprava chýb v katastrálnom operáte sa nemôže týkať vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam okrem taxatívne vymedzených výnimiek, o ktoré sa v prejednávanej veci nejedná.
Vzhľadom na uvedené sa aj odvolací súd musel stotožniť s právnym názorom žalovaného, ako aj krajského súdu, že v tomto prípade nebolo možné vyhovieť žiadosti na opravu chyby postupom podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože k tomu neboli splnené zákonné podmienky.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom napadnutého rozhodnutia krajského súdu o zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj s jeho odôvodnením a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.