Najvyšší súd
10Sžr/6/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. Obec P. Š., P. Š. č.X., P. Š., zastúpená Advokátskou kanceláriou M. a S., s. r. o., B., 2. Mgr. M. S., J.B.,
zastúpený JUDr. I. T., advokátom, S., 3. JUDr. V. Š., CSc., B., 4. Ing. J. R., P. Š. č.X., proti
odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Malackách, Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, za
účasti: Lesné a pozemkové spoločenstvo - Urbárska obec, Plavecký Štvrtok č. 453,
v konaní o opravných prostriedkoch navrhovateľov v 1. – 4. rade proti rozhodnutiu odporcu č.
j.: 2221/92, Zn. č.: 2008/4804/44-55/07-TKA zo dňa 31.07.2008, na odvolanie navrhovateľa
v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03.11.2010,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03. novembra 2010 v napadnutej časti výroku o trovách konania,
týkajúcej sa nepriznania ich náhrady navrhovateľovi v 1. rade, z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. j.: 2221/92, Zn. č.: 2008/4804/44-55/07-TKA zo dňa 31.07.2008
odporca vo veci uplatneného nároku Lesného a pozemkového spoločenstva – Urbárska obec
na vydanie nehnuteľností v katastrálnom území P. Š. rozhodol tak, že oprávnené osoby
(špecifikované vo výroku rozhodnutia), združené v Lesnom a pozemkovom spoločenstve - Urbárska obec, spĺňajú podmienky na vydanie nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1
písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) a priznal im vlastnícke právo
k nehnuteľnosti v katastrálnom území P. Š. z pozemkovoknižnej vložky (ďalej len „PKV“) č.
1557, parcela č. X. - les o výmere 175 700 m², určenej podľa geometrického plánu č. 92/2007,
overeného pod č. 785/2008 dňa 30.07.2008 a súčasne odporca rozhodol podľa § 9 ods. 5
zákona o zriadení vecného bremena - práva prechodu v prospech vlastníkov p. č. 4280, 42/2,
4283, 4284, 4285, 4309/37, 4309/38, 4309/39, 4309/46, 4309/53, 4309/40, 4309/35, 4309/36,
4309/60, 4309/56, 4309/41, 4309/43, 4309/45, 4309/42, 4309/43, 4309/44, 4309/58, 4309/65,
4309/61, 4309/59, 4309/48, 4309/13 a 4309/49. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odporca uviedol, že oprávnené osoby si dňa 22.12.1992 uplatnili nárok na vydanie
nehnuteľností, evidovaných v PKV č. 1557, v katastrálnom území P. Š., ktoré z dôvodu § 6
ods. 1 písm. d) zákona prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v P. Š. a následne
do vlastníctva iných právnických a fyzických osôb a nakoľko odporca dospel k záveru, že
oprávnené osoby splnili podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 zákona a spôsob odňatia
vlastníctva k nehnuteľnosti je reštitučným titulom podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, rozhodol
o priznaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti rozhodnutiu odporcu podali všetci navrhovatelia včas opravný prostriedok.
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie odporu podľa
§ 250j ods. 2 písm. a), b) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „O. s. p.“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právo
na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodil krajský súd tým, že osoby, ktorým odporca napadnutým rozhodnutím priznal
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, si nikdy zákonom predpísaným spôsobom
neuplatnili právo na jej navrátenie, že určenie okruhu týchto osôb a ich podielov nebolo
v konaní preukázané, že odporca rozhodol o vydaní nehnuteľnosti, ktorá nikdy nebola
predmetom uplatneného práva, pričom odporca nekonal s osobami, práva ktorých by boli
vydaním rozhodnutia dotknuté a že v spise odporcu absentovali doklady o doručení
napadnutého rozhodnutia účastníkom konania, na základe čoho súd dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
III.
Odvolanie navrhovateľa
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v 1. rade, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, včas odvolanie proti časti rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania.
Ako základný dôvod podania odvolania navrhovateľ uviedol, že súd dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, ktoré vyplýva zo zistenia skutkového stavu veci, ktorý je v rozpore
s obsahom zápisnice z pojednávania dňa 03.11.2010. Ide o skutkový nesúlad medzi
rozsudkom súdu v časti náhrady trov konania a obsahom zápisnice z pojednávania dňa
03.11.2010, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. Podľa názoru navrhovateľa
je nesprávny záver súdu, že žiadny z účastníkov konania, ktorí boli v konaní pred súdom
zastúpení, si neuplatnil právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ v 1. rade si
na pojednávaní nariadenom na deň 03.11.2010 o 10:00 hod. v záverečnej reči výslovne
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, pričom uvedená skutočnosť je zaprotokolovaná
v samotnej zápisnici na šiestej strane. Navrhovateľ uznal, že trovy právneho zastúpenia
nevyčíslil a súdu nepredložil v zákonom stanovenej lehote, avšak toto neurobil z dôvodu,
že súd na pojednávaní dňa 03.11.2010 vyhlásil rozsudok, v ktorom rozhodol o nepriznaní
náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Preto považoval vyčíslenie trov
právneho zastúpenia za zbytočné a nepotrebné v zmysle príslušnej právnej úpravy
a vzhľadom na vyhlásený rozsudok súdu.
Navrhovateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd o trovách navrhovateľa
rozhodol za použitia ustanovenia § 250k ods. l O. s. p.; z rozsudku súdu však bolo zrejmé,
že navrhovatelia l - 4 mali úplný úspech, v predmetnej veci neexistujú dôvody osobitného
zreteľa, ktoré by bránili priznaniu náhrady trov a navrhovatelia, ktorí boli pred súdom
zastúpení, sa výslovne nezriekli práva na náhradu trov konania. Zároveň navrhovateľ uviedol,
že v prípade, ak súd rozhodne o trovách konania za použitia ustanovenia § 250k ods. l O. s. p.,
je nevyhnutné, aby postupoval aj v súlade s § 151 ods. l a 2 O. s. p., podľa ktorého účastník,
ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ak účastník
v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov
konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.
Podľa názoru navrhovateľa bol nesprávny záver súdu, že k zrušeniu rozhodnutia
odporcu došlo z dôvodov, ktoré (vo vecnej rovine) boli inými ako tie, ktoré boli uplatnené
v podanom opravnom prostriedku. Vo veci bolo rozhodujúce, že navrhovateľ v priebehu
súdneho konania produkoval argumentáciu a dôvody, ktoré sa čiastočne kryli s argumentáciou
súdu. Tieto dôvody boli navrhovateľom prezentované na ústnom pojednávaní dňa 03.11.2010
(strana 2, druhý odsek, tretia veta zápisnice – „O vydanie nehnuteľnosti požiadalo Lesné
a pozemkové spoločenstvo urbárskej obce P. Š., teda právnická osoba a nie fyzické osoby,
ktorým bolo vlastnícke právo napadnutým rozhodnutím priznané“) a s touto skutočnosťou sa
súd stotožnil, čo vyjadril aj vo svojom rozsudku. Z uvedeného bolo, podľa názoru
navrhovateľa, tak zrejmé, že síce k zrušeniu rozhodnutia odporcu došlo na základe viacerých
dôvodov, navrhovateľ sa však čiastočne s týmito dôvodmi zhodoval. Podľa navrhovateľa,
účastník súdneho konania nie je povinný prezentovať argumentáciu totožnú s argumentáciou
súdu ako podmienku pre priznanie nároku na náhradu trov konania, keď za rozhodujúce bolo
nevyhnutné považovať skutočnosť, že účastník konania mal v spore úspech. Zákonná úprava
nerieši žiadnym spôsobom dôvody úspechu, zhodnosť argumentácie a pod.
Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ vo svojom odvolaní navrhol,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná
náhradu trov konania vo výške špecifikovanej vo vyčíslení, ktoré bolo prílohou tohto
odvolania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych
orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
„Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ
v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou
§ 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok,
proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.
Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tretej hlave „Rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“ nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250k ods. 1 O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež
rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Z obsahu spisu krajského súdu bolo zistené, že vo veci bolo nariadené pojednávanie
na deň 03.11.2010 o 10:00 hod. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania bolo zistené,
že právny zástupca navrhovateľa ako svoju záverečnú reč uviedol: „Obec P. Š. sa pridržiava podaného návrhu v celom rozsahu a navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukazujem na
fakt, že o vydanie nehnuteľnosti nepožiadali fyzické osoby, ale urbárske spoločenstvo, teda
osoba právnická. Tak isto poukazujem na skutočnosť, že chatári neboli prizvaní k správnemu
konaniu a teda nebola ani daná možnosť vyjadrovať sa k nemu a predkladať dôkazy. Odporca
nezistil dodatočne skutkový stav veci, ako to vyplýva z dokladov. Rekreačná oblasť má 120 ha.
V prípade úspechu si Obec P. Š. uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli do
3 dní.“ (piata strana zápisnice, posledný odsek; č. l. 61). Súd po vyhlásení dokazovania za
skončené, vyhlásil rozsudok: „Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. j.
2221/92 zn. 2008/4804/44-55/07-TKA z 31.07.2008 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/,
b/, e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v
Bratislave nepriznáva právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
konania.“(siedma strana zápisnice; č. l. 63).
V písomnom vyhotovení rozsudku je výrok o náhrade trov konania zhodný s výrokom
uvedeným v zápisnici z pojednávania. V odôvodnení je však uvedené: „O trovách
navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O. s. p. s poukazom na výsledok
konania. Žiaden z účastníkov konania, ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený, si neuplatnil
právo na náhradu trov konania, preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo
na ich náhradu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že k zrušeniu rozhodnutia došlo z dôvodov,
ktoré (vo vecnej rovine) boli inými ako tie, ktoré boli uplatnené v podanom opravnom
prostriedku. Záverom súd poznamenáva, že nezaviazal žiadneho z účastníkov konania
k zaplateniu súdneho poplatku za konanie. Navrhovatelia boli v konečnom dôsledku v konaní
úspešní a preto by povinnosť zaplatiť súdny poplatok patrila odporcovi. Tento je však
zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a) zák.
č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k nesúladu medzi obsahom zápisnice
z pojednávania dňa 03.11.2010, výrokom krajského súdu a odôvodnením tohto výroku
v rozsudku, následkom čoho krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd tak
nepostupoval správne, keď vo výroku svojho rozsudku uviedol, že právo na náhradu
trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov konania a následne v odôvodnení
konštatoval, že nikto z navrhovateľov si neuplatnil právo na náhradu trov konania,
a to napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa v 1. rade si v záverečnej reči toto
právo preukázateľne uplatnil.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania právo na náhradu trov tohto konania z dôvodu, že si ich účastníci, ktorí boli
v konaní pred súdom zastúpení, neuplatnili, a to napriek tomu, že navrhovateľ v 1. rade
si ich, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, riadnym spôsobom v zmysle § 151
O. s. p. uplatnil na pojednávaní dňa 03.11.2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03.11.2010 zrušil
v napadnutej časti výroku o trovách konania, týkajúcej sa nepriznania ich náhrady
navrhovateľovi v 1. rade a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) v spojení
s § 221 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd opätovne rozhodol o trovách konania
voči navrhovateľovi v 1. rade, berúc do úvahy jeho uplatnenie si náhrady trov právneho
zastúpenia na pojednávaní dňa 03.11.2010 a vyčíslenie odmeny právneho zástupcu zo dňa
03.01.2011, ktoré navrhovateľ pripojil k podanému odvolaniu.
Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 v spojení
s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. marca 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková