Najvyšší súd

10Sžr/59/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. J., bytom R., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Poprade, Partizánska č. 690/87, Poprad,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2010/469/2397-RV zo dňa 14.09.2010,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/1/2011-23

zo dňa 13.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 5Sp/1/2011-23 zo dňa

13.12.2011 zrušil rozhodnutie odporcu č. 2010/469/2397-RV zo dňa 14.09.2010, vec mu

vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v sume

46,52 Eur. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie odporcu zrušil pre nedostatočné zistenie

skutkového stavu, ako aj pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť.

Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu odvolal podaním zo dňa 07.03.2012,

ktoré bolo krajskému súdu doručené prostredníctvom poštovej prepravy dňa 12.03.2012.

V odvolaní uviedol, že žiada „vec riešiť v súlade s materiálnou pravdou a dotknutými zákonmi“ a pri potvrdení rozsudku žiada „detailne citovať právnu oporu umožňujúcu konať

namietané“.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 26.03.2012, v ktorom

uviedol, že s napadnutým rozsudkom krajského súdu súhlasí a navrhuje ho potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom

znení (ďalej len „O. s. p.“) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie bolo podané

neoprávnenou osobou.

V posudzovanom prípade išlo o otázku subjektívnej legitimácie na podanie odvolania.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník

konania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe

odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to,

aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma

na jeho právach.

Či k takejto ujme naozaj došlo sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne – vo vzťahu

k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento

návrh bol základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno vychádzať pri, či je

odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy a nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka

konania o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd

prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť

rozhodnutím súdu poškodený a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať.

Rovnako to bolo aj v posudzovanom prípade – odvolateľ, ako navrhovateľ v konaní

pred prvostupňovým súdom, navrhoval v podanom opravnom prostriedku, aby krajský súd

„zaviazal žalovanú stranu vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom“. Krajský súd

rozsudkom č. k. 5Sp/1/2011-23 zo dňa 13.12.2011 preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil

podľa § 250q ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že úlohou odporcu

v ďalšom konaní bude rešpektujúc základné zásady správneho konania doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vydať rozhodnutie, ktoré bude náležite odôvodnené v zmysle § 47

ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.

v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie navrhovateľa, ako podané neoprávnenou osobou,

odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky podľa § 146 ods. 1

písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. mája 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková