10Sžr/58/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. F., bytom L., zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1/ PharmDr. C. S., bytom L., 2/ I. F., bytom O., t. č. bytom XX J. XX X X. X, Veľká Británia, zastúpeného opatrovníkom Z. F., bytom L., 3/ Ing. J. G., bytom Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 12/2012 zo dňa 17. januára 2013, o odvolaní žalobcu a účastníčky konania 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/24/2013-126 zo dňa 2. decembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/24/2013-126 zo dňa 2. decembra 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 13S/24/2013-126 zo dňa 02.12.2015 zastavil konanie v časti

- povinnosti žalovaného uviesť evidenciu vlastníctva nehnuteľností W. F., rod. P. v katastrálnom území J. do pôvodného stavu ako bola po jej reštitúcii v roku 1991,

- povinnosti žalovaného vydať žalobcovi kompletné kópie pozemnoknižnej vložky č. 890, 891 v katastrálnom území J., vkladové spisy a historické listy vlastníctva LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a doklady o vlastníctve nehnuteľností rodín S., I., P., L., P., S. a komposesorátov A., S. a S. v okruhu pôsobnosti Správy katastra Trenčín,

- povinnosti žalovaného oznámiť žalobcovi, kto z jeho zamestnancov falšoval úradné listiny Správy katastra Trenčín týkajúce sa vlastníctva nehnuteľností W. F., rod. P. a ďalšej rodiny žalobcu,

- povinnosti žalovaného predložiť žalobcovi dôkazy o konaní svojich pracovníkov, ktorí pozmeňovali úradné listiny týkajúce sa vlastníctva nehnuteľností W. F., rod. P., O. L., K. L., rod. S. a Z. S.,

- povinnosti žalovaného na svoje náklady uviesť právne vzťahy, ktoré vznikli pozmeňovaním úradných listín a cenzurovaním úradných listín Správy katastra Trenčín týkajúcich sa rodiny žalobcu do právneho vzťahu tak, aby tým jeho rodina nebola poškodená,

- povinnosti žalovaného vyšetriť, ktorí zo zamestnancov Správy katastra Trenčín falšovali evidenciu a neoprávnene manipulovali s evidenciou nehnuteľného majetku rodiny žalobcu a jej právami, oznámiť Krajskému súdu v Trenčíne a žalobcovi ich mená, podať na nich trestné oznámenie a žalobu na náhradu škody,

- povinnosti žalovaného oznámiť Krajskému súdu Trenčín a žalobcovi, kto z vedúcich pracovníkov Správy katastra Trenčín v súčasnej dobe vydal príkaz svojim zamestnancom ďalej manipulovať s dôkazmi o neoprávnenom manipulovaní s identitou rodiny žalobcu aj jej právami, kto rozhodol, že na uvedené osoby Správa katastra Trenčín nepodá trestné oznámenie a kto dal príkaz uvedené osoby kryť pred orgánmi činnými v trestnom konaní,

- povinnosti žalovaného v troch denníkoch dennej tlače uverejniť ospravedlnenie: „Správa katastra Trenčín sa ospravedlňuje za neoprávnenú manipuláciu s identitou rodiny S., P., F., s evidenciou jej nehnuteľného majetku a jej právami za stavu, keď si bola vedomá, že práve neoprávnená manipulácia s identitou prastarých rodičov žalobcu I. S. a S. S., r. I. bola dôvodom politického a občianskeho prenasledovania celej rodiny žalobcu do roku 1989 s následkom smrti starého otca žalobcu K. F. a za stavu, keď mala všetky dôkazy o dôvodoch prenasledovania rodiny žalobcu v r. s následkom smrti prastarej matky žalobcu S. S., r. I. a keď bola informovaná o mimoriadnych zásluhách rodičov žalobcu a rodiny F. v prospech Slovenskej a Českej republiky a jej občanov“,

- náhrady škody.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 12/2012 zo dňa 17.01.2013 ako aj uloženia viacerých (početných) povinností žalovanému a náhrady škody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podaniami zo dňa 19.12.2014 a 16.02.2015 advokát žalobcu krajskému súdu oznámil, že trvá len na žalobnom petite v časti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 12/2012 zo dňa 17.01.2013 a prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. X 46/10-2 zo dňa 01.10.2012 a na ostatných žalobných petitoch netrvá. Vyjadrenie advokáta žalobcu, že na ostatných žalobných petitoch netrvá vyhodnotil krajský súd tak, že vo zvyšnej časti (okrem preskúmania oboch rozhodnutí správnych orgánoch č. Xo 12/2012 zo dňa 17.01.2013 a č. X 46/10-2 zo dňa 01.10.2012) berie v mene žalobcu žalobu späť a žiada konanie zastaviť.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, Krajský súd v Trenčíne v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobcu konanie v tomto rozsahu za použitia ustanovení § 250h ods. 2 a § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil.

Proti uzneseniu o zastavení konania podali žalobca a účastníčka konania 1/ rovnaké odvolania, v ktorých poukázali na skutkový stav veci a žiadali napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní nespochybňuje späťvzatie návrhov a ani neuviedol v čom považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nesprávne, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“), po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel jednomyseľne k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250h ods. 2 O. s. p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Z obsahu spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.02.2013, doručenej krajského súdu dňa 06.03.2013, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 12/2012 zo dňa 17.01.2013 ako aj uloženia viacerých povinností žalovanému a náhrady škody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Dňa 19.12.2014 bolo krajskému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označenej ako „Doplnenie petitu žaloby v zmysle podania zo dňa 13.2.2013“, v ktorom krajskému súdu oznámil petit žaloby, ktorým žiadal zrušiť iba rozhodnutia žalovaného č. Xo 12/2012 zo dňa 17.01.2013 a č. X 46/10- 2 zo dňa 01.10.2012 a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Na výzvu krajského súdu zo dňa 03.02.2015, doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.02.2015, či trvá aj na ostatných žalobných petitoch uvedených po bodmi 1 až 10 v pôvodnej žalobe zo dňa 13.02.2013 alebo len na žalobnom petite uvedenom v podaní zo dňa 19.12.2014, právny zástupca žalobcu oznámil, že trvá len na žalobnom petite uvedenom v podaní zo dňa 19.12.2014 a na ostatných žalobných petitoch uvedených v pôvodnej žalobe zo dňa 13.02.2013 netrvá.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v predmetnej veci boli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania - právny zástupca žalobcu v odpovedi na výzvu krajského súdu uviedol, že trvá iba na žalobnom petite uvedenom v podaní zo dňa 19.12.2014 a na ostatných žalobných petitoch uvedených v pôvodnej žalobe zo dňa 13.02.2013 netrvá, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže odvolatelia v konaní nemali úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.