Najvyšší súd
10Sžr/45/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: E. B., nar. X., bytom S., zastúpená Mgr. M., advokátom, Advokátska kancelária B., J., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska č. 55, Bratislava, za účasti: 1. T., IČO: X., S.,
2. RSDr. Ing. I.I., nar. X. a 3. Ing. B., nar. X., obaja bytom D., obaja zastúpení K., s. r. o.,
IČO: X., P., 4. H., P., 5. S., IČO: X., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. 2198/8653/2007/D, Zn.: 9/92 zo dňa 22.11.2007, na odvolanie navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/53/2007-53 zo dňa 22.11.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4Sp/53/2007-53 zo dňa 22. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením č. k. 4Sp/53/2007-53 zo dňa 22.11.2011 Krajský súd
v Bratislave zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), vzhľadom na späťvzatie návrhu
zo strany navrhovateľky a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 22.11.2011
uviedol právny zástupca navrhovateľky, že na opravnom prostriedku, ktorý podal proti
rozhodnutiu odporcu č. 2198/8653/2007/D, Zn.: 9/92 zo dňa 22.11.2007 netrvá.
Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, včas odvolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa odňala možnosť 10Sžr/45/2012
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.) a
že konanie trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b) O. s. p.). Uviedla, že vytýkaná vada a nesprávny postup súdu spočíva v omyle súdu a
účastníkov konania v prejavoch na pojednávaní dňa 22.11.2011, z ktorého vyplynulo
zastavenie konania bez skutočnej existencie právneho dôvodu potrebného na takýto postup –
právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 22.11.2011 na otázku súdu,
či na podanom návrhu – opravnom prostriedku trvá, odpovedal, že netrvá, a to v domnienke,
že bol súdom dotazovaný, či trvá na pojednávaní za účasti Ing. I. B. a či namieta voči
nepripusteniu manželov S. ako vedľajších účastníkov, resp. či na takomto vedľajšom
účastníctve trvá. K omylu údajne došlo z dôvodu, že o všetkých troch otázkach procesnej
prípravy pojednávania konal súd prakticky súčasne.
Na záver navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu – opravnom prostriedku voči
rozhodnutiu odporcu stále trvá a nikdy ho výslovne nevzala späť tak, ako to vyžaduje § 41 a
nasl. O. s. p. Keďže krajský súd zastavil konanie bez patričného právneho dôvodu, čím bola
navrhovateľke de facto odňatá možnosť konať pred súdom, navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril prípisom zo dňa 23.01.2012, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru konal krajský súd správne a postupoval v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom. Keďže navrhovateľka bola v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, ktorý má ovládať postup súdu a proces konania a bol na vyjadrenie opakovane
vyzývaný, pričom mal možnosť zastavenie konania zvrátiť, odporca žiadal, aby odvolací súd
uznesenie krajského súdu potvrdil.
Účastník H. sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril prípisom zo dňa 19.01.2012,
v ktorom uviedol, že na pojednávaní vyzval krajský súd právneho zástupcu navrhovateľky,
aby sa vyjadril, či trvá na podanom opravnom prostriedku, pričom takýto postup je bežný a
v konaní bolo výslovne deklarované, že navrhovateľka na podanom opravnom prostriedku
netrvá, čo bolo aj riadne zaprotokolované a proti takejto protokolácii nikto zo zúčastnených
nič nenamietal. Účastník nevylúčil, že išlo o omyl zo strany navrhovateľky, resp. jej právneho
zástupcu, avšak tento omyl nespočíval v konaní alebo nekonaní súdu. Na záver uviedol, že
späťvzatie späťvzatia nie je možné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako
vecne správne v plnom rozsahu potvrdil.
10Sžr/45/2012
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj účastník S. prípisom zo dňa 25.01.2012,
v ktorom poukázal na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku (Števček/Ficová a kol.,
Občiansky súdny poriadok komentár, C.H.BECK, 1. vydanie 2009, str. 613), podľa ktorého
zákon výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom
súdu a k naplneniu pojmového znaku nedôjde, ak k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo
len v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. postupe účastníka konania, prípadne jeho
zástupcu. Účastník zdôraznil, že navrhovateľku v konaní zastupuje kvalifikovaný zástupca –
advokát, pričom zastavenie konania nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred
súdom, nakoľko k nemu nedošlo postupom súdu, ale mohlo k nemu dôjsť len postupom
právneho zástupcu navrhovateľky. Účastník poukázal v súvislosti s posudzovaním možného
rozporu medzi prejavom a vôľou účastníka aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/128/2010 zo dňa 28.10.2010. Na základe uvedeného žiadal účastník
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie
odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolaniu navrhovateľky nebolo možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2
O. s. p.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O. s. p. sa podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené
inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žaloba bola
vzatá späť.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že právny zástupca
navrhovateľky na pojednávaní pred krajským súdom dňa 22.11.2011 (zápisnica o pojednávaní 10Sžr/45/2012
č. l. 42) na výzvu samosudkyne, či trvá na podanom opravnom prostriedku, uviedol,
že na podanom opravnom prostriedku netrvá. Na to bolo vyhlásené uznesenie, ktorým krajský
súd konanie zastavil.
Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku predstúpil
právny zástupca navrhovateľky a uviedol, že sa omylom vyjadril na otázku, či trvá
na opravnom prostriedku v tom zmysle, že netrvá, pritom však mal na mysli procesnú situáciu
vo vzťahu k podaniu právneho zástupcu zúčastnenej osoby v 2. a 3. rade ohľadne vstupu
do konania ako vedľajších účastníkov, keďže toto bolo spomenuté skôr. Ďalej právny
zástupca navrhovateľky do zápisnice uviedol, že následok mylného vyjadrenia si uvedomil až
po vyhlásení uznesenia a zdôraznil, že na podanom opravnom prostriedku trvá. Zástupcovia
odporcu a zúčastnených osôb v 1. – 3. a 5. rade, uviedli, že vyjadrenie právneho zástupcu
navrhovateľky pochopili tiež ako nezotrvávanie na opravnom prostriedku.
V uvedenej právnej veci odvolací súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave správne
rozhodol, keď konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 O. s. p., nakoľko
navrhovateľka vzala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu späť, čím realizovala
svoje zákonné oprávnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež nemohol uznať námietky navrhovateľky
uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu, nakoľko úkon späťvzatia návrhu urobila
slobodne. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uviedol,
že pod odňatím možnosti pred súdom konať rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Ak k odňatiu
možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov v aktivite alebo v postupe
účastníka konania, príp. jeho zástupcu, nedôjde k naplneniu pojmového znaku odňatia
možnosti konať pred súdom. O odňatie možnosti konať pred súdom tak v prejednávanej veci
nešlo z dôvodu, že súd prvého stupňa pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci postupoval
v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke neznemožnil uplatniť procesné práva priznané 10Sžr/45/2012
jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov; zastavenie konania
vyvolal jej právny zástupca svojím postupom na pojednávaní.
Späťvzatie je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho
účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak účastník vzal
procesný úkon (návrh) späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto
späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať
z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor
medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný
úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Občiansky súdny poriadok
na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje.
Verejnoprávna povaha procesných vzťahov tiež vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej
istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou
spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je,
že vyhlásenie o späťvzatí návrhu bolo urobené určite, zrozumiteľne a spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti.
Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu,
ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok
však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R 54/1992).
Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999).
Preto prvostupňový súd nepochybil, keď na základe späťvzatia konanie v súlade
s ustanovením § 250d ods. 3 O. s. p. zastavil, neberúc do úvahy odvolanie tohto procesného
úkonu právnym zástupcom navrhovateľky po vyhlásení uznesenia. Na základe uvedeného sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/53/2007-53 zo dňa 22.11.2011 a podľa § 219
ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. ho
potvrdil ako vecne správne.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 250l ods. 2 O. s. p., § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že účastníkom 10Sžr/45/2012
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca
nemá nárok na ich náhradu zo zákona a zvyšní účastníci si ich náhradu neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2013
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková