Najvyšší súd

10Sžr/43/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: L., X., zastúpeného advokátkou, JUDr. V., proti žalovanému Obvodnému lesnému úradu v Bratislave, Pekná cesta 19, Bratislava (pôvodne Krajský lesný úrad v Bratislave), za účasti 1/ L. š.p. B., 2/ P., R., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 86/4/2009 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/158/2009-171 zo dňa 18. novembra 2011, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/158/2009-171 zo dňa 18. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne 157,09 € náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

  10Sžr/43/2012

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozhodnutím č. 86/4/2009 zo dňa 8. júna 2009 žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Malackách č. j. 122/2009-Da zo dňa 31.3.2009, ktorým schválil zmluvu   č. 15393/08-30 o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre S., uzatvorenom medzi prenajímateľom, L., š.p. Banská Bystrica a nájomcom, P.R. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že L. nepodpísalo predmetnú zmluvu o výkone práva poľovníctva na svojich pozemkoch o výmere 2,27 ha z dôvodu, že nájomca ignoruje právo vlastníka pozemkov pričlenených do poľovného revíru na prednostné členstvo vo svojom poľovníckom združení dané zákonom. K námietkam žalobcu uviedol, že Poľovný revír S. bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Bratislava č. j. LÚ-51/1994-Fr. z 03.02.1994 tak, že uznal súvislé pozemky v správe a užívaní Z., š. p. Bratislava o výmere 2105,03 ha za poľovný revír a pričlenil k nemu poľovné pozemky vo vlastníctve U. o výmere 2,27 ha, s čím vlastník pričlenených pozemkov súhlasil. Ďalej uviedol, že správny orgán nie je oprávnený riešiť vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol prenajatý výkon práva poľovníctva, tento problém možno riešiť dohodou alebo súdnou cestou. V závere spochybnil oprávnenie p. M. konať v mene L., a teda aj podať odvolanie.

II.

Krajský súd v Bratislave   napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného č. 86/4/2009 zo dňa 08.06.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s výkonom práva poľovníctva žiadateľom na pozemkoch v jeho vlastníctve, ktoré sú súčasťou poľovného revíru S. a spochybnil rozhodnutie príslušného lesného úradu č. LÚ-51/1994-Fr zo dňa 03.02.1994 o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu do PR S., pretože žalobca (ktorý vznikol až po vydaní tohto   10Sžr/43/2012

rozhodnutia) k takémuto pričleneniu nikdy nedal súhlas. Rozhodnutím č. 122/2009-Da zo dňa 31.03.2009 Obvodný lesný úrad v Malackách schválil podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ktorý bol účinný do 01.09.2009), zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre S., uzatvorenú medzi prenajímateľom, L., š.p. Banská Bystrica a nájomcom, P., R. na poľovných pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe L. š.p. Banská Bystrica na ploche 2105,03 ha v PR S. s tým, že podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi prenajímateľov patrí napriek jeho nesúhlasu aj   L. s výmerou 2,27 ha zaradenou do PR S. Podľa názoru súdu v danom prípade nemožno nahradiť súhlasný prejav vôle s prenájmom výkonu práva poľovníctva žalobcu ako minoritného vlastníka lesných pozemkov zahrnutých do PR S., vôľou majoritného vlastníka pozemkov v predmetnom revíre, pretože sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo tak, ako to predpokladá a upravuje § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca a L. SR š.p. Banská Bystrica nie sú vlastníkmi tej istej nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci. Zahrnutím jednotlivých lesných pozemkov vo vlastníctve rôznych subjektov do spoločného poľovného revíru nevzniklo podielové spoluvlastníctvo uvedených subjektov ku všetkým pozemkom, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, a preto správny orgán podľa názoru súdu pochybil, keď napriek nesúhlasu žalobcu určil, že sa stáva prenajímateľom práva výkonu poľovníctva. Vtedy platný zákon o poľovníctve (§ 14) podmieňuje udelenie súhlasu s prenájmom výkonu práva poľovníctva súhlasom vlastníkov lesných pozemkov zahrnutých do poľovného revíra. Súd preto dospel k záveru, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, keď si osvojil oprávnenie, na ktoré nie je príslušný a svojim rozhodnutím nahradil zákonom vyžadovaný súhlas vlastníkov poľovných pozemkov s prenájmom výkonu práva poľovníctva v zmysle osobitného zákona.  

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 515,48 €.

III.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný   včas   odvolanie z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že výrokom rozhodnutia správneho orgánu sa schvaľuje zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom, nebolo vydané rozhodnutie podľa správneho poriadku, v ktorom by bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom konania. Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 01.09.2009, neriešil číselný pomer výmery, pre ktorú sa schvaľuje zmluva, preto sa podľa   10Sžr/43/2012

metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR postupovalo podľa § 139ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak by takmer žiadna zmluva o výkone práva poľovníctva nebola schválená. Súčasná právna úprava – zákon č. 274/2009 Z.z., už tieto nejasnosti odstránila a vyžaduje súhlas vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej dve tretiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Výmera poľovného revíru je 2107,30 ha, nesúhlas sa týka 2,27 ha, preto ani nová legislatíva nemôže zmeniť predmetné rozhodnutie. Navyše konanie pána M. podľa žalovaného odporuje dobrým mravom. Žiada preto, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu a zrušil povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je nejasné a nezrozumiteľné, nevyplýva z neho, v čom považuje postup súdu za nesprávny a čoho sa domáha. Žalobca má za to, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, keď svojimi rozhodnutiami nahradil zákonom vyžadovaný súhlas vlastníkov poľovných pozemkov s prenájmom výkonu práva poľovníctva. Pán M. chráni záujmy L., čo je jeho povinnosťou a jeho konanie nemožno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 157,09 € podľa pripojeného vyčíslenia.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného skúmal najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O.s.p.) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli   10Sžr/43/2012

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 01.01.2013 okrem iných zrušené aj krajské lesné úrady (§ 1 písm. f/ zákona č. 345/2012 Z.z.), pričom v zmysle § 5 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Nakoľko teda pôvodne žalovaný ku dňu 31.12.2012 zanikol ako právnická osoba, účastníkom konania na strane žalovaného sa stal obvodný lesný úrad v sídle kraja – Obvodný lesný úrad Bratislava z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým vyhovel žalobe a zrušil rozhodnutie žalovaného, pretože dospel k záveru, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd, vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, po oboznámení sa s obsahom spisu, nezistil dôvod, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za dostatočné pre prijaté rozhodnutie.  

Pokiaľ ide o dôvody podaného odvolania, odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že najmä prvá časť odvolania je nezrozumiteľná a nie je z neho zrejmá súvislosť s napádaným rozhodnutím, pokiaľ žalovaný tvrdí, že „nebolo vydané rozhodnutie podľa správneho poriadku, v ktorom by bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom konania“. Žalovaný ďalej poukazuje na súčasnú právnu úpravu vykonanú zákonom č. 274/2009 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.09.2009 (až na malé výnimky) už jednoznačne vyriešila situáciu pri evidovaní zmlúv o užívaní poľovného revíru, keď v § 16 ods. 1 evidenciu zmluvy podmienila podpisom vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Podľa prechodného ustanovenia § 80 ods. 3 tohto zákona sa však správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 dokončí podľa doterajšieho predpisu, t.j. zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu žalovaného správneho orgánu s takýmito závermi. Vychádzajúc z účelu konania v správnom súdnictve, ktorým je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím,   10Sžr/43/2012

ak krajský súd svoj právny názor náležite odôvodní, nie je dôvod, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že   rozhodnutie žalovaného č. 86/4/2009 zo dňa 08.06.2009, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o schválení zmluvy č. 15393/08-30 o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre S., nebolo vydané v súlade so zákonom, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 250k ods. 1, veta prvá v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 123,50 € vrátane paušálnej náhrady 7,41 € a 20 % DPH (spolu 157,09 €) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2013

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková