10Sžr/4/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. Z. A., bytom U., 2. RNDr. G. X., bytom E., 3. W. D., bytom U., zastúpených advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, AK so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti odporcovi: Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Partizánska 690/87, Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OP-PP-PLO-2015/4578-009-KJ zo dňa 29.07.2015, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/44/2015-13 zo dňa 03.10. 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/44/2015-13 zo dňa 3. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sp/44/2015-27 zo dňa 9. februára 2018 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PP-PLO-2015/4578-009-KJ zo dňa 29.07.2015 odporca ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 4 písm. g) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon alebo zákon č. 229/1991 Zb.“) v súlade s ustanovením § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), po preskúmaní podania vo veci uplatnenia nároku na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. 1. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 2. W. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 3. RNDr. G. X., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,

sa nevydáva nehnuteľnosť ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky v katastrálnom území H. mpč. 501 vedenú v pozemkovej knihe, vo vložke č. 99 a mpč. 503 vedenú v pozemkovej knihe, vo vložke č. 146 z dôvodu, že vlastnícke právo k uvedeným pozemkom neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona.

Krajský súd podľa § 2501 a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov je čiastočne dôvodný. Navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľov napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu a na základe dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou iba v časti, týkajúcej sa posúdenia nároku navrhovateľov vo vzťahu k ich právnej predchodkyni G. S., rod. X.. Vo vzťahu k právnej predchodkyni navrhovateľov G. S., rod. X. z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že náhrada za jej spoluvlastnícky podiel z vyvlastnenej nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 146 k. ú. H. ako mpč. 503 v sume 104,54 Kčs bola predmetom dedičského konania po menovanej poručiteľke, ktorá zomrela dňa 07.02.1968, prebiehajúceho pred Štátnym notárstvom v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. D 158/68. Dedičstvo bolo rozhodnutím zo dňa 19.03.1968 č. k. D 158/68-12 potvrdené jedinej dedičke zo zákona J. A., rod. S., bytom H., s tým, že štátne notárstvo upravilo Štátnu sporiteľňu, okresnú pobočku v Spišskej Novej Vsi, aby sumu 104,53 Kčs spravovanú na depozitnom účte štátneho notárstva aj s prípadnými depozitnými úrokmi poukázala J. A., rod. S.. Z vykonaných dôkazov, ani z tvrdenia navrhovateľov nevyplýva, žeby k realizácii tohto dedičského rozhodnutia nedošlo. Pokiaľ by aj Štátna sporiteľňa, okresná pobočka v Spišskej Novej Vsi uvedenú sumu 104,53 Kčs spravovanú na depozitnom účte štátneho notárstva dedičke nepoukázala, táto sa mohla dožadovať jej výplaty na základe právoplatného a vykonateľného dedičského rozhodnutia prostredníctvom výkonu tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného súd považoval napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu v tejto časti za súladné so zákonom.

Pokiaľ ide o tú časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka nevydania nehnuteľnosti - pozemku v katastrálnom území H., vedeného v pozemkovej knihe, vo vložke č. 99 ako mpč. 501, ktorého časť bola už vyššie citovaným rozhodnutím vyvlastnená právnemu predchodcovi navrhovateľov H. A. v podiele 7/42, v tejto časti súd konštatuje, že rozhodnutie právneho predchodcu odporcu bolo vydané predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. H. A. sa podľa prezenčnej listiny k zápisnici Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 18.10.1966, spísanej na MNV v Jablonove vo veci vydania náhrad za vyvlastnené nehnuteľnosti, pojednávania zúčastnil. Rozhodnutie Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.02.1967 Nsn 142/65, ktorým štátne notárstvo upravilo Štátnu sporiteľňu v Spišskej Novej Vsi, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia z náhrady, zloženej na depozitnom účte č. 561085 zo sumy 8.545,20 Kčs pri zachovaní obmedzení uvedených vo vyhl. č. 72/64 Zb. poukázala okrem iných za vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. 99 k. ú. H. mpč. 501 vo výmere 302 m2 H. A., bytom H. sumu 40,27 Kčs a ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.04.1967 však bolo vydané a právoplatnosť nadobudlo až v čase, kedy bol H. A. už nebohý, pretože vychádzajúc z rozhodnutia štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 05.01.1967 č. k. D 997/66-16, ktorým bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po nebohom menovanom, tento zomrel dňa XX.XX. XXXX. Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné za smerodajnú považovať poznámku na citovanom rozhodnutí realizovanú podľa odtlačku pečiatky Štátnou sporiteľňou v Spišskej Novej Vsi, že rozhodnutie bolo realizované 13.04.1967 a zúčtované bez zostatku 04.05.1967, keďže v tom čase už bol H. A. nebohý a zo spisového materiálu nevyplýva, žeby správny orgán v tomto smere za účelom preverenia si skutočnej realizácie náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť vo vzťahu k dedičom menovaného vykonal ďalšie dôkazy. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že odporca pri posudzovaní predmetného nároku vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľov H. A. v danom prípade nepostupoval v súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, a teda nezistil presne a úplne skutočný stav veci.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v 1.-3. rade odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu ato proti výroku rozsudku, ktorým súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 29.07.2015 č. OU-PP-PLO- 2015/4578-009-KJ v časti, týkajúcej sa nevydania nehnuteľnosti. Podľa ich názoru účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Poukázali na to, že v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, ale aj v konaní na Okresnom úrade Poprad opakovane uvádzali, že ich predkom nebola vyplatená žiadna náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti. Toto tvrdenie navrhovateľov zahŕňa nevyplatenie náhrady aj v rámci realizácie akéhokoľvek dedičského rozhodnutia vrátane dedičského konania po G. S., rod. X..

Navrhovatelia nesúhlasia so záverom súdu, že samotnou možnosťou dožadovať sa výplaty na základe právoplatného a vykonateľného dedičského rozhodnutia prostredníctvom výkonu tohto rozhodnutia bez ďalšieho mal za preukázané, že došlo k vyplateniu sumy 104,53 Kčs J. A., rod. S.. Navrhovatelia zotrvávajú na svojom tvrdení, že dôkazom preukazujúcim záver súdu o vyplatení náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti môže byť len potvrdenie J. A., rod. S. o prijatí sumy 104,53 Kčs alebo právoplatné rozhodnutie o prepadnutí sumy 104,53 Kčs v prospech štátu. Takéto dôkazy však v súdnom konaní predložené neboli. Doteraz vykonané dokazovanie preukazuje len to, že suma 104,53 Kčs mala byť vyplatená, ale nie to, že vyplatená bola.

Zároveň poukázali na požiadavku náležitého odôvodnenia rozsudku krajského súdu a v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu I. ÚS 114/2008.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Odporca odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku z rozhodnutia Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi, odboru výstavby č. Výst. 2259/65 zo dňa 17.06.1965 vo veci Jablonov - vyvlastnenie nehnuteľnosti pre výstavbu 9/5 triednej školy a 2x6 bytových jednotiek vyplýva, že v prospech Československého štátu MNV v Jablonove zastúpeného Krajským investorským útvarom Východoslovenského kraja v Košiciach, dozorná správa 03/2 v Spišskej Novej Vsi, boli nehnuteľnosti v k. ú. H., špecifikované v tomto rozhodnutí, podľa výkazu plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu č. 464-25-208/930/62 zo dňa 09.03.1965 vyvlastnené vlastníkom špecifikovaným v tomto rozhodnutí za náhradu ustálenú v zmysle § 15 vyhl. č. 73/64 Zb. Z výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplýva, že H. A. bytom H. bol z nehnuteľnosti v k. ú. H. vedenej v pozemno-knižnej zápisnici č. 99 mpč. 501 vyvlastnený podiel 7/42, náhrada za ktorý spolu s náhradou za ďalšie spoluvlastnícke podiely z tejto parcely vo vlastníctve K., J. a J. A. vo výške celkom 241,60 Kčs a G. S., rod. X. bola vyvlastnená 1/3 z nehnuteľnosti vedenej v pozemno-knižnej zápisnici 146 k. ú. H. mpč. 503, pričom náhrada za jej podiel predstavuje 104,80 Kčs. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že ustálenú náhradu v celkovej výške 8.545,20 Kčs je povinný vyvlastniteľ zložiť na účet notárskych depozít spravovaných Štátnou sporiteľňou v Spišskej Novej Vsi po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že štátne notárstvo rozdelí náhradu v rozvrhovom konaní osobám, ktoré preukážu oprávnenosť vlastníka.

Krajský súd ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že z rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 06.10.1966 Nsn 142/65 zistil, že vo veci zloženej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti Krajským investorským útvarom Východoslovenského kraja v Košiciach dozornou správou 03/2 v Spišskej Novej Vsi na výstavbu 9/5 triednej školy a 2x6 bytových jednotiek v Jablonovev prospech T. O. a spol. Jablonov na základe právoplatného rozhodnutia ONV v Spišskej Novej Vsi, odboru výstavby 17.06.1955 č. j. Výst. 2259/65 podľa § 69 ods. 1 písm. a), c) zák. č. 95/1963 Zb. prijíma štátne notárstvo sumu 8.545,20 Kčs zloženú v Štátnej sporiteľni v Spišskej Novej Vsi na depozitnom účte č. 561 do notárskej úschovy. Zároveň štátne notárstvo určilo termín pojednávania na deň 18.10.1966 o 8.00 hod. na MNV v Jablonove, na ktorý boli predvolaní účastníci, ktorých sa predmetné náhrady týkali.

Zo zápisnice Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 18.10.1966 spísanej na MNV v Jablonove vo veci vydania náhrad za vyvlastnené nehnuteľnosti, ako boli vyššie špecifikované bola skonštatovaná prítomnosť okrem iných aj H. A. podľa prezenčnej listiny k citovanej zápisnici, pričom z tejto zápisnice vyplýva, že k položke 15 vyvlastňovacieho rozhodnutia T. E., obyvateľ v H. za svoju manželku G. E., rod. X., prv vydatú X. uviedol, že vlastníci G. S., rod. X., ktorá zomrela v roku XXXX v Jablonove, preberateľkou nehnuteľnosti sa stala J. A., rod. S., bytom H. v 1/3 a G. X., rod. X., vydaná E. v 1/6, J. E., rod. U. v 1/6 a R. T. v 1/3. K položke 23 vyvlastňovacieho rozhodnutia H. A., ktorý bol prítomný uviedol, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemno-knižnej zápisnici č. 99 kat. úz. H., mpč. 501 sú H. A. v podiele 7/42, K. A. 7/42, J. A. 21/42 a J. A. 7/42. V zmysle rozhodnutia z tohto dňa podľa § 71 zák. č. 95/63 Zb. náhrady mali byť poukázané podľa rozhodnutia o vyvlastnení a uvedenej zápisnice.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.02.1967 Nsn 142/65, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.04.1967 štátne notárstvo upravilo Štátnu v Spišskej Novej Vsi, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia z náhrady, zloženej na depozitnom účte č. XXXXXX zo sumy 8.545,20 Kčs pri zachovaní obmedzení uvedených vo vyhl. č. 72/64 Zb. poukázala okrem iných za vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 99 k. ú. H. mpč. 501 vo výmere 302 m2 H. A., bytom H. sumu 40,27 Kčs a za nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. 146 k. ú. H. mpč. 503 vo výmere 392 m2 za d/ na depozitný účet Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi v prospech nebohej G. S., rod. X., zomrelej v roku XXXX sumu 104,53 Kčs.

Z poznámky na citovanom rozhodnutí realizovanej podľa odtlačku pečiatky Štátnou sporiteľňou v Spišskej Novej Vsi vyplýva, že rozhodnutie bolo realizované 13.04.1967, zúčtované bolo bez zostatku 04.05.1967.

Z uznesenia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.03.1968 č. k. D 158/68-12 vyplýva, že v konaní o prejednaní dedičstva po nebohej G. S., rod. X., zomrelej XX.XX.XXXX bez zanechania závetu Štátne notárstvo v Spišskej Novej Vsi potvrdilo nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho okrem iného z náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti uloženej v notárskom depozite Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi na depozitnom účte č. XXXXX v sume 104,54 Kčs, z nehnuteľnosti - poľnohospodárskej pôdy, zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 146 k. ú. H. ako mpč. 503 na mene poručiteľky v podiele 1/3 jedinej dedičke zo zákona J. A., rod. S., bytom H.. Zároveň štátne notárstvo upravilo Štátnu sporiteľňu, okresnú pobočku v Spišskej Novej Vsi, aby sumu 104,53 Kčs spravovanú na depozitnom účte štátneho notárstva aj s prípadnými depozitnými úrokmi poukázala J. A., rod. S..

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 05.01.1967 č. k. D 997/66-16 krajský súd zistil, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po nebohom H. A., ktorý zomrel dňa XX.XX. XXXX bez zanechania závetu s tým, že dedičstvo bolo potvrdené dedičovi prvej skupiny, synovi poručiteľa Z. A. bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, pričom okrem menovaného boli dedičmi aj syn R. A. a manželka poručiteľa J. A., rod. S..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou súdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj opravného prostriedku, ktorým je návrh na preskúmane rozhodnutia odporcu, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor o reštitučnom nároku podľa zákona č. 229/1991 Z. z.

Zákon č. 229/1991 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom. Cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/44/2015-13 zo dňa 03.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. OU-PP-PLO-2015/4578-009-KJ zo dňa 29.07.2015 v časti týkajúcej sa nevydania nehnuteľnosti - pozemku v k. ú. H., vedenému v pozemkovej knihe, vo vložke č. 146 ako mpč. 503 a nepriznania práva na náhradu za túto. Týmto rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľom 1-3 sa nevydáva nehnuteľnosť a ani sa nepriznáva právo na náhradu za pozemky v k. ú H. z dôvodu, že vlastnícke právo k uvedeným pozemkom neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v zákone.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona zákon sa vzťahuje na

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“),

b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 6 ods. 1 písm. n) cit. zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnene] osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu odporcu Z. A., naposledy bytom H., právny predchodca navrhovateľov v 1. - 3. rade, ktorý v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrel, si na Pozemkovom úrade v Spišskej Novej Vsi pod číslom 397/92 uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností, a to mpč. 501 pôvodne vedenej v PKV č. 99, k. ú. H., ktorá bola jeho otcovi H. A. v podiele 7/42 a mpč. 503 pôvodne vedenej v PKV č. 146, k. ú. H., ktorá bola jeho starej matke G. S., rod. X., v podiele 1/3 vyvlastnené rozhodnutím ONV v Spišskej Novej Vsi, č. Výst. 2259/65 zo dňa 17.06.1965 pre účely plánovanej výstavby 9/5 tr. školy a 2 x 6 b.j.

Odporca konštatoval, že pôvodným vlastníkom mpč. 501 vedenej v pozemno-knižnej vložke č. 99 k. ú H. bol H. A. v podiele 1/7 a 1/42. Podľa osvedčenia o dedičstve D 997/66-16 zo dňa 05.01.1967 po nebohom H. A. zomrelom, XX.XX.XXXX sa stal dedičom jeho syn Z. A., narodený v roku XXXX. Účastníkmi konania sú vnuk a vnučky pôvodného vlastníka H. A.. Vlastníčkou mpč. 503 vedenej v pozemno-knižnej vložke č. 146 v k. ú H. bola G. S., rod. X. v podiele 1/3. Pôvodná vlastníčka je starou matkou žiadateľa Z. A. a prastarou matkou účastníkov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd, na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľov odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom odporcu, ako aj so záverom krajského súdu, že rozhodnutím č. k. D 158/68-12 zo dňa 19.03.1968 bolo dedičstvo potvrdené jedinej dedičke zo zákona J. A., rod. S., bytom H., s tým, že štátne notárstvo upravilo Štátnu sporiteľňu, okresnú pobočku v Spišskej Novej Vsi, aby sumu 104,53 Kčs spravovanú na depozitnom účte štátneho notárstva aj s prípadnými depozitnými úrokmi poukázala J. A., rod. S.. Z uvedeného vyplýva, že došlo k vyplateniu náhrady za vyvlastnený pozemok.

Odvolací súd považuje postup odporcu za súladný so zákonom č. 229/1991 Z. z., nakoľko zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by k realizácii tohto dedičského rozhodnutia nedošlo. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom odporcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. V zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný správny orgán zaobstaral všetky potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Odporca rozhodol v súlade so zákonom a v medziach reštitučných nárokov, ktoré zákon za splnenia stanovených podmienok umožňuje priznať.

Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo svojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. US 14/07).

V zmysle uvedeného odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami navrhovateľov v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite odôvodnil a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil odvolací súd za bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu vyvrátili, ich odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v konaní neboli úspešní. Odporcovi zo zákona nárok na náhradu trov konania nevznikol.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.