Najvyšší súd
10Sžr/34/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ F. A., bytom Z., 2/ J. N., bytom J. 3/ M. O., bytom Z., 4/ Ŕ. Ľ., bytom J. 5/ I. B., bytom S., 6/ M. B., bytom S., 7/ J. M., bytom S., 8/ A. K., bytom R., 9/ J. K., bytom S., 10/ P. K., bytom Z., 11/ Ing. P. K, bytom Z., 12/ B. H., bytom M., 13/ J. Ď., bytom D., 14/ H. Ď., bytom Z., 15/ V. G., bytom S., 16/ J. Ď., bytom S., 17/ M. G., bytom H., 18/ M. D., bytom Z., 19/ P. V., bytom S. 20/ Z. D., bytom Z., 21/ M. S., bytom P., 22/ O. L., bytom R., 23/ L. A., bytom Š., 24/ RNDr. V. A., bytom S., 25/ A. K., bytom Z., 26/ M. K., bytom R., 27/ M. Ď., bytom Z., 28/ M. L., bytom S., 29/ J. K., bytom R., 30/ L. K., bytom R., 31/ A. Š., bytom L., 32/ A. C., bytom P. 33/ H. J., bytom U., 34/ Ing. I. J., bytom N., 35/ P. B., bytom Z., 36/ A. K., bytom Z., 37/ E. S., bytom S., 38/ M. Z., bytom Z., 39/ A. B., bytom Z., 40/ H. B., bytom Z., 41/ M. K., bytom S., 42/ J. K., bytom Z., 43/ A. Š., bytom Z., 44/ P. P., bytom P., 45/ J. Š., bytom Z. 46/ H. L., bytom P., 47/ J. B., bytom P., 48/ E. V., bytom L., 49/ P. B., bytom Z. 50/ M. Ď., bytom Š., 51/ Ing. J. B., bytom R., 52/ A. B., bytom M., 53/ A. G., bytom P., 54/ Ľ. J., bytom M., 55/ J. K., bytom L., 56/ Ing. M. K., bytom V., 57/ H. M., bytom H., 58/ I. M., bytom H., 59/ B. O., bytom P., 60/ A. P., bytom Č., 61/ H. P., bytom P., 62/ J. K., bytom S., 63/ Ľ. K., bytom Z. právne zastúpených advokátom JUDr. P. L., P. B. + žalobca 52/ (nezastúpený) proti žalovanému Krajský pozemkový úrad v Trenčíne, Nám. Sv. Anny č. 7, Trenčín, za účasti Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdkova č. 36, Bratislava, Z. O., P. B., o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. H/2009/00213-03 zo dňa 19.8.2009, na odvolanie žalobcov 1/, 2/,
3/, 4/, 10/ až 20/, 25/ až 37/, 39/ až 51/, 53/ až 61/ a 63/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 11S/83/2009-149 zo dňa 10. januára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/83/2009-149 zo dňa 10. januára 2011 v časti zastaveného konania u žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 12/, 14/, 18/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 37/, 46/, 47/, 48/, 49/, 50/, 53/, 54/, 59/
p o t v r d z u j e.
Vo zvyšnej napadnutej časti uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S/83/2009-
149 zo dňa 10. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 12/, 14/, 18/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 37/, 46/, 47/, 48/,
49/, 50/, 53/, 54/, 59/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením konanie u žalobcov l/, 2/, 3/, 4/, 10/,
11/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 25/, 26/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/,
36/, 37/, 39/, 40/, 41/, 42/, 43/, 44/, 45/, 46/, 47/, 48/, 49/, 50/, 51/, 52/, 53/, 54/, 55/, 56/, 57/,
58/, 59/, 60/, 61/ a 63/ zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pred začatím konania vo veci samej skúmal
splnenie zákonných podmienok konania v zmysle § 246c ods. 1, § 103 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). Z administratívneho spisu zistil, že zo 63 žalobcov odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 1.6.2009 podali len žalobcovia
1/, 2/, 3/, 4/, 12/, 14/, 18/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 37/, 46/, 47/, 48/, 49/, 50/, 53/, 54/,
59/ (spolu 23 žalobcov). Keďže len títo žalobcovia využili možnosť podať riadny opravný
prostriedok, len oni by boli v zmysle § 247 ods. 2 OSP oprávnení podať žalobu. U týchto
žalobcov potom súd skúmal včasnosť podania žaloby v zmysle § 250b ods. 1 OSP (do 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni).
Z administratívneho spisu súd zistil, že títo žalobcovia prevzali napadnuté rozhodnutie
v rozpätí dní od 26.8.2009 do 3.9.2009, takže žalobu mohli podať od 27.10.2009
do 3.11.2009. Žaloba však bola podaná na pošte dňa 6.11.2009 a súdu doručená dňa
9.11.2009, teda oneskorene a keďže zameškanie lehoty nemožno odpustiť, súd konanie podľa
§ 250d ods. 3 OSP zastavil.
Žalobcovia 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 19/, 20/, 25/, 26/, 34/, 35/, 36/, 39/, 40/, 41/, 42/,
43/, 44/, 45/, 51/, 55/, 56/, 57/, 58/, 60/, 61/ a 63/ nepodali riadny opravný prostriedok proti
prvostupňovému rozhodnutiu č. H 09/00025-267-BFl zo dňa 1.6.2009, teda v zmysle § 247 ods. 2 OSP nesplnili zákonnú podmienku na podanie žaloby, a to vyčerpanie možnosti
riadneho opravného prostriedku, preto súd konanie aj o ich žalobe zastavil (§ 250d ods. 3
OSP).
Žalobkyňa 52/ ani nepodala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, sama
nepodala žalobu a ani nesplnomocnila advokáta na podanie žaloby, preto súd aj v jej prípade
konanie zastavil.
Týmto uznesením bolo konanie zastavené len u niektorých žalobcov (spolu 52),
u ostatných žalobcov bude konanie pokračovať podľa príslušných ustanovení OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 246c ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov zastaveného konania.
Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 10/ až 20/, 25/
až 37/, 39/ až 51/, 53/ až 61/ a 63/, pretože uvedené rozhodnutie a právny názor
prvostupňového súdu považujú za arbitrárne, nesprávne, nemajúce oporu v právnych
predpisoch. Majú za to, že predpokladom postupu podľa II hlavy piatej časti OSP je, aby išlo
o rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a súčasne o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Zákon však
nevyžaduje, aby tento opravný prostriedok použil priamo žalobca, postačuje, aby o opravnom
prostriedku rozhodol odvolací orgán bez ohľadu na to, kto v správnom konaní podal
odvolanie. Preto ak krajský súd zastavil konanie u žalobcov, ktorí nepodali opravný
prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, postupoval nezákonne
a v rozpore s ústavným princípom vyjadreným v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a § 247 ods.2 OSP
a odňal im právo na súdnu ochranu.
Rovnako namietali záver súdu o zmeškaní lehoty uvedenej v § 250b OSP, podľa
ktorého „žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť“. Nesúhlasia s právnym názorom, podľa ktorého každému z účastníkov
správneho konania začala plynúť dvojmesačná lehota na podania žaloby individuálne,
ale za rozhodujúci považujú okamih doručenia rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku odvolacieho orgánu poslednému z účastníkov, pretože inak by sa mohlo stať, že by nebola
splnená podmienka právoplatnosti rozhodnutia podľa § 247 ods. 2 OSP.
Ak by bol odvolací súd prípadne iného právneho názoru, poukazujú na § 250 ods. 1
OSP, podľa ktorého „súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho
konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté“,
čo znamená, že súd má v predmetnej veci konať so všetkými účastníkmi predmetného
správneho konania vrátane opomenutých účastníkov konania, t.j. aj so žalobcami v 1. až 63.
rade, takže aj v prípade oneskorene podanej žaloby by súd musel týchto účastníkov pribrať
do konania. Z hľadiska hospodárnosti konania nie je preto potrebné zastavovať konanie
vo vzťahu k ich osobám.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie o zastavení
konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Odvolatelia zároveň žiadajú
priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami
uvedenými v odvolaní žalobcov. Poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR
č. 3Sžo 130/2010 zo dňa 12.07.2010, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „Medzi procesné
podmienky konania v správnom súdnictve stanovené Občianskym súdnym poriadkom patrí aj
včasnosť podania žaloby a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok týchto
podmienok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania bez meritórneho rozhodnutia.“
Navrhol preto, aby Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 11S/83/2009 zo dňa
10.11.2011 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov,
ktoré boli uplatnené v podanom odvolaní a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie
odvolania prípustné (§ 202 OSP), jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
čiastočne opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250v ods. 8 OSP.
Ako už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, právo
na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, preto ten, kto chce, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana, musí tak urobiť spôsobom a za podmienok
stanovených zákonom.
Medzi procesné podmienky konania, za ktorých súd môže konať vo veci a splnenie
ktorých musí skúmať, patrí v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP aj včasnosť podania
žaloby a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok týchto podmienok konania
je neodstrániteľný a preto vždy vedie k zastaveniu konania.
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
V prejednávanej veci krajský súd v prípade odvolateľov zastavil konanie z dvoch
dôvodov: jednak pre oneskorené podanie žaloby a jednak z dôvodu nevyčerpania riadnych
opravných prostriedkov. Pokiaľ ide o zastavenie konania z dôvodu oneskorene podanej
žaloby, t.j. po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa,
že dodržanie tejto lehoty treba u každého žalobcu posudzovať osobitne, pretože zákon neviaže
začiatok tejto lehoty na právoplatnosť rozhodnutia, ale na jeho doručenie účastníkovi konania.
V tomto smere preto nepovažuje námietky odvolateľov za právne opodstatnené a keďže
ustálenie lehôt súdom prvého stupňa namietané nebolo, v časti zastaveného konania z tohto
dôvodu u žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 12/, 14/, 18/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 37/, 46/, 47/, 48/,
49/, 50/, 53/, 54/, 59/ napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nesprávnu argumentáciu žalobcov, pokiaľ
tvrdia, že aj v prípade oneskorene podanej žaloby má súd povinnosť pribrať ich do konania
v zmysle § 250 ods. 1 OSP, pretože táto povinnosť sa nevzťahuje na žalobcov.
Pokiaľ ide o druhý dôvod zastavenia konania, odvolací súd považuje za nesprávny
právny názor krajského súdu, že podanie žaloby podľa § 247 OSP je podmienené vyčerpaním
riadnych opravných prostriedkov žalobcom. Zákon v tomto prípade iba vyžaduje, aby bola
vyčerpaná možnosť riadnych opravných prostriedkov a aby rozhodnutie správneho orgánu
nadobudlo právoplatnosť, ale nevyžaduje, aby tento opravný prostriedok použil priamo
žalobca. V časti zastaveného konania z tohto dôvodu preto odvolací súd postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pretože svojím postupom odňal týmto účastníkom možnosť konať pred súdom. Týka
sa to žalobcov 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 19/, 20/, 25/, 26/, 34/, 35/, 36/, 39/, 40/, 41/, 42/, 43/,
44/, 45/, 51/, 55/, 56/, 57/, 58/, 60/, 61/ a 63/.
O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd iba vo vzťahu k žalobcom,
ktorých sa týka výrok o potvrdení zastaveného konania, a to tak, že im náhradu trov konania
nepriznal (§ 246c v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ a § 224 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková