10Sžr/32/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne: Ing. B. S., bytom C., zastúpenej Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Nám. SNP 22, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave (predtým Katastrálny úrad v Bratislave), so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, za účasti: 1/ Ing. S. Z., bytom S., zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Liptovská 2, 2/ A. Z., bytom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 22/09-MS zo dňa 30.apríla 2009, na odvolanie žalovaného a účastníka 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/145/2009-42 zo dňa 26. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/145/2009 - 42 zo dňa 26. októbra 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného (predtým Katastrálneho úradu v Bratislave) č. Xo 22/09-MS zo dňa 30. apríla 2009 v spojení s rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X /966/08 zo dňa 8. decembra 2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania.

Rozhodnutím č. Xo 22/09-MS zo dňa 30. apríla 2009 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X/966/08 zo dňa zo dňa 8. decembra 2008, ktorým podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) nevyhovela návrhu účastníčky konania Ing. B. S. na opravu údajov v katastri nehnuteľností v katastrálnom území E., zákresu hranice pozemkov parc. č. 140/1 zapísaným na LV č. XXXX, parc. č. 140/2 zapísaným na LV č. XXXX s pozemkami parc. č. 141/1, parc. č. 141/2 zapísanými na LV č. XXXX v katastrálnej mape v súlade s pôvodným zameraním v geometrickom pláneč. 241-1-2610-042-79 na zameranie rodinných domov parc. č. 1572/35 až 1572/44.

Krajský súd ako uviedol v odôvodnení svojho rozsudku základný rámec pre opravu chýb v katastrálnom operáte vymedzuje v prejednávanej veci ustanovenie § 59 Katastrálneho zákona spolu s ustanovením § 22 ods. 1 a 5, podľa ktorého aj konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je katastrálnym konaním ktoré je všeobecne vedené ako správne konanie.

Poukázal na znenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/76/2011 zo dňa 6. marca 2012, v ktorom vyslovil, že „Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenia hodnovernosti (§ 70 katastrálneho zákona) a tým aj záväzných údajov katastra po zistení, že to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou prejaviť.“

Pritom od správy katastra sa celkom legitímne očakáva, že si bude v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy riadne plniť svoje úlohy jej zákonom vymedzené v oblasti evidencie nehnuteľností, a to najmä, že v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona bude spravovať a aktualizovať kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu, to všetko v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a štátnymi orgánmi.

Krajský súd uviedol, že žalobkyňa sa jednoznačne domáhala svojim návrhom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona. Konkrétne sa domáhala zákresu hranice pozemkov parc. č. 140/1 (pôvodné parc. č. 1572/43) zapísaným na LV č. XXXX, parc. č. 140/2 (pôvodné parc. č. 1572/47) zapísaným na LV č. XXXX s pozemkami parc. č. 141/1 (1572/44) zapísaným na LV č. XXXX v katastrálnej mape v súlade s pôvodným zameraním v geometrickom pláne č. 241-1-2610-042-79 na zameranie rodinných domov parc. č. 1572/35 až 1572/44 v katastrálnom území E.. Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. 1823 na parc. č. 140/1 a pozemku parc. č. 140/1 v k.ú E. a pribratí účastníci konania manželia Z. sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. 141/1 a rodinného domu súp. č. 1842 na parc. č. 141/1 v k.ú. E..

Súd v uvedenej právnej veci vyslovil nesúhlas s názorom žalovaného, že v uvedenej právnej veci ide o spor o ochranu vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patrí do právomoci súdu. Rovnako Krajský súd v Bratislave nesúhlasí s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že správa katastra nemá oprávnenie v konaní podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov konania a rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte ani nemôže nahrádzať rozsudok vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Správny orgán si v takomto konaní nemôže urobiť ani úsudok o vzniku vlastníckeho práva a ani riešiť takéto otázky ako predbežné. Predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte teda nemôže byť riešenie vlastníckych sporov, sporov v prípade porušenia záväzkov alebo zmluvných dojednaní zmluvnými stranami.

Súd však je toho názoru, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav vo veci a skutkové okolnosti v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) neodôvodnili vyčerpávajúcim spôsobom. V tomto smere krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 32 ods.1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Podľa názoru krajského súdu katastrálne orgány sa nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach s návrhmi žalobkyne, uvedenými v jednotlivých podnetoch a žalovaný najmä s námietkami voči prvostupňovému rozhodnutiu uvedenými v odvolaní zo dňa 29. decembra 2008, pričom podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku je žalovaný povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené.

Správne orgány sa takmer vôbec nezaoberali zistenými nezrovnalosťami v katastrálnom operáte so skutočným stavom vyplývajúcim z terénu. Správa katastra náležite neodôvodnila konštatovanú nepresnosť údajov v GP č. 241-1-2610-042-79. Z geometrických plánov č. 7612610-172-74 a č. 241- 1-2610-042-79 vyplýva aj rozdiel vo veľkosti výmery pozemku parcely č. 1572/44 (súčasné parc. č. 141), keď v GP z roku 1974 je uvedená výmera 213 m2 a naopak v GP z roku 1979 je výmera daného pozemku uvedená o celkovej veľkosti 202 m2 (parc. č. 1572/44 o výmere 184 m2 + parc. č. 1572/46 o výmere 18 m2), pričom následnou zmenou č. 684/80 bol pozemok parc. č. 1572/46 rozdelený na parc. č. 141/1 o výmere 192 m2 a parc. č. 141/2 o výmere 20 m2 (192 m2 + 20 m2 = 212 m2). Uvedenou rozdielnou výmerou pozemku správne orgány taktiež nevenovali pozornosť vo svojich rozhodnutiach. Rovnako boli namietané nedostatky geometrického plánu č. 80/2008, o ktorý sa katastrálne orgány opierali v napadnutých rozhodnutiach. Komora geodetov a kartografov vo svojom stanovisku č. 133-08- 108 zo dňa 22. apríla 2009 potvrdila nedostatky spomínaného geometrického plánu a vytýkala zhotoviteľovi plánu Ing. C. nepodanie návrhu na odstránenie nedostatkov v katastrálnom operáte.

Krajský súd je toho názoru, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery, ktoré by mohli žalobkyňu presvedčiť o tom, že hranice pozemkov v katastrálnej mape nie sú chybne zakreslené. Správa katastra svoje rozhodnutie neodôvodnila v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Krajský súd uložil správnym orgánom dôkladne vyhodnotiť žiadosť žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte. Opätovne sa zaoberať námietkami žalobkyne, úplne a presne zistiť skutkový stav veci a dôslednejšie postupovať v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie pribratý účastník konania Ing. S. Z., prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov aj k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Uviedol, že správne orgány náležite odôvodnili svoje rozhodnutia tým, že jediným záväzným podkladom, ktorý je súčasťou katastrálneho operátu je geometrický plán č. 761-2610-174 riadne overený Bratislavským úradom geodézie a kartografie dňa 30. októbra 1974, ktorý vychádza z geometrického plánu č. 761-2510-73 zo dňa 10. augusta 1974, takisto riadne overeného Bratislavským úradom geodézie a kartografie. Žalobkyňou predložené podklady, predovšetkým geometrický plán č. 241-1- 2610-042-79 zo dňa 23. apríla 1979 je len geometrickým plánom zamerania polohy rodinných domov a možno z neho zistiť len skutočnosť, že stavby rodinných domov boli nesprávne vytýčené v rámci prípravy ich výstavby a tak došlo k posunu polôh rodinných domov tak, že sa z časti nachádzajú na susedných pozemkoch vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú totožné s osobami stavebníkov jednotlivých domov v radovej zástavbe. Účelom a predmetom žalobkyňou predloženého geometrického plánu nebolo vytýčenie parciel žalobkyne a účastníkov tohto konania, teda ani parcely Ing. Z., ale len zameranie polôh novopostavených rodinných domov. Z vyššie uvedených geometrických plánov nie sú zrejmé ani zistiteľné žiadne nezrovnalosti medzi katastrálnym operátom a skutkovým stavom vyplývajúcim z terénu.

Podľa názoru účastníka konania žalobkyňa nepredložila v konaní žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť nesúlad medzi skutkovým stavom z terénu a stavom katastrálneho operátu a ani nezrovnalosti v katastrálnom operáte samotnom.

Poukázal na to, že správne orgány v uvedenej právnej veci postupovali správne a dostatočne zistili skutkový stav. Správne orgány vykonali zistenie skutkového stavu a porovnanie s údajmi katastrálneho operátu a zistili, že rodinné domy boli vytýčené pred ich výstavbou nesprávne tak, že na základe nesprávneho vytýčenia, systémovým posunom (radová zástavba) zasahovali čiastočne do susedných pozemkov iných vlastníkov. Iné relevantné zistenia nemali správne orgány k dispozícii. Geometrickýplán č. 241-1-2610-042-79 zo dňa 23. apríla 1979 je len geometrickým plánom zamerania polohy stavieb rodinných domov.

Ďalej uviedol že rozhodnutia správnych orgánov boli riadne odôvodnené. Správne uviedli, že za jedinú relevantnú súčasť katastrálneho operátu považovali geometrický plán z roku 1974. V konaní nebola preukázaná chyba v údajoch katastrálneho operátu a takú nezistil ani prvostupňový súd.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolania žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol, pretože súd na základe zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán riadne odôvodnili svoje rozhodnutia. Opísali návrh účastníka konania, skutkový stav a uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. Poukázali na právnu úpravu o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 a nasl. Katastrálneho zákona a aké chyby sú predmetom tohto konania. Preskúmali vec na základe prešetrenia a konštatovali, že údaje katastra sú v súlade so zmluvami a verejnými listinami zapísanými v katastrálnom operáte, pričom nebol preukázaný rozpor medzi týmito listinami a vykonaným zápisom v katastri nehnuteľností.

Ďalej uviedol k odôvodneniu rozsudku krajského súdu, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie dielčích nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí sa v tomto prípade jednať o vady skutkových zistení, o ktoré správny orgán opiera svoje rozhodnutie (výrok).

Podľa názoru žalovaného sa v konaní nepreukázala chyba v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona.

Ďalej uviedol, že porovnaním údajov omerných mier, dĺžkou jednotlivých strán dotknutých pozemkov uvádzaných v GP č. 761-2610-172-74 a GP č. 241-1-2610-042-79 bolo zistené, že v GP z roku 1974 sa uvádza miera hranice pozemku parc. č. 1572/43 o veľkosti 9,00 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. 1572/43 a č. 1572/47 o veľkosti 9,01 m, miera hranice pozemku parc. č. 1572/44 sa uvádza v GP z roku 1974 o veľkosti 9,48 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. 1572/44 a parc. č. 1572/46 o veľkosti 9,19 m. Uvedený rozdiel omerných mier je zhodný s údajmi prešetrenými firmou Inkat (príloha č. 3 k podaniu X-989/08), porovnaním súčasného zobrazenia v katastrálnej mape a údajov uvádzaných v GP č. 241-1-2610-042-79 (podľa katastrálnej mapy pri parc. č. 141/1, č. 141/2 je dĺžka hranice 9,48 m a podľa GP z roku 1979 je 9,19 m.) Správa katastra vykonala grafické porovnanie súčasného zobrazenia hraníc pozemkov parc. č. 140/1, č. 140/2 (pôvodné parc. č. 1572/43, č. 1572/47) a parc. č. 141/1, č. 141/2 (pôvodné parc. č. 1572/44, parc. č. 1572/46) vyhotoveného pri THM so zobrazením v GP č. 761-2610-172-74 a záznamom podrobného merania zmien - poľným náčrtom č. 141, vyhotoveným ku GP č. 241-1-2610-042-79. Z grafického porovnania vyplýva, že zobrazené hranice pozemkov sú aj vzhľadom na systematický rovnomerný posun zhodné. V zmysle uvedených skutočností správne orgány skonštatovali, že zobrazenie priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. 140/1, č. 140/2 a parc. č. 141/1 a č. 141/2 v k.ú.E. sú v súlade s verejnými listinami - technickými podkladmi doloženými na zápis do katastra nehnuteľností. Vyhotovený GP č. 80/2008 na zameranie stavby parc. č. 141/3 bol prešetrený v rámci úradného overenia pod č. 2108/2008 a jeho overením boli potvrdené údaje v ňom uvádzané, pričom zmeny zobrazené v tomto GP sa nedotýkajú vlastníckych práv k pozemkom parc. č. 140/1 a parc. č. 140/2.

Žalobkyňa sa k odvolaniam nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolania sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ).

Podľa § 1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zrušujú katastrálne úrady.

V zmysle § 7 citovaného zákona pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na správy katastra v sídlach krajov.

Podľa § 8 písm. e/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zrušujú správy katastra.

V zmysle § 9 citovaného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Predmetom odvolacieho konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 22/09 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 8. decembra 2008, č.X-966/08 o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorým správa katastra nevyhovela návrhu Ing. B. S. na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorá sa týkala chybného zákresu hranice pozemkov medzi parc. č. 140/1 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, prac. č. 140/2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX s pozemkami parc. č. 141/1, parc. č. 141/2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnej mape v katastrálnom území E..

Ako bolo zistené z obsahu administratívneho spisu Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako prvostupňový správny orgán začala konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte z podnetu Ing. B. S. vo veci opravy zákresu hranice pozemkov parc. č. 140/1 zapísaným na LV č. XXXX, parc. č. 104/2 zapísaným na LV č. XXXX s pozemkami parc. č. 141/1 zapísaným na LV č. XXXX v katastrálnej mape v súlade s pôvodným zameraním v geometrickom pláne č. 241-1-2610-042- 79 na zameranie rodinných domov parc. č. 1572/35 až 1572/44. Dôvodom podania žiadosti bolo vyhotovenie GP č. 80/2008 na zameranie stavby parc. č. 141/3 na vydanie kolaudačného rozhodnutia overeného pod č. 21082008. Ďalej žalobkyňa žiadala o zosúladenie zápisu v katastri nehnuteľností so skutkovým stavom, pričom predmetom nesúladu je zákres radovej zástavby rodinných domov na Púpavovej ulici v Bratislave.

Ako uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zmenou č. 29/79 bol evidenčne zapísaný GP č. 761-261-172-74 na rozdelenie parc. č. 1572/35 na parc. č. 1572/35 až 1572/45. Hospodárskou zmluvou zo dňa 16. júla 1979 previedlo Stavebné bytové družstvo Rodom Bratislava správu k pozemkom parc. č. 1572/35 až parc. č. 1572/44 na Obvodný národný výbor Bratislava IV. Zápis bol vykonaný zmenou č. 95/79 do LV č. X k.ú. E. spolu so zápisom GP č. 241-1-2610-042-79 na zameranie rodinných domov parc. č. 1572/35 až parc. č. 1572/44. V roku 1980 bol v k.ú. E. prevzatý nový operát technicko-hospodárske mapovanie (ďalej len „THM“), v rámci ktorého bol zameraný skutočný stav užívania nehnuteľností a súčasne boli pozemky označené novými parcelnými číslami. Pôvodný pozemok parc. č. 1572/43 vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc č. 140, ostatné plochy o výmere 202 m2 zmenou č. 542/80 a pôvodný pozemok parc. č. 1572/44 vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc. č. 141, ostatné plochy o výmere 212 m2 zmenou č. 544/80. Zmenou č. 684/80 bol do operátu THM zapracovaný poľný náčrt č. 114, ktorý bol vyhotovený ku GP č. 241-1- 2610-042-79. Zápisom tejto zmeny bol pozemok parc. č. 140 rozdelený na parc. č. 140/1, zastavanéplochy a nádvoria o výmere 183 m2 zapísaný do LV č. XXXX, parc. č. 140/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísaný do LV č. X a parc. č. 141 rozdelený na parc. č. 141/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2 zapísaný do LV č. XXXX, parc. č. 141/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 zapísaný na LV č. X v k.ú, E..

Podľa odôvodnenia rozhodnutia správa katastra vykonala grafické porovnanie súčasného zobrazenia hraníc pozemkov parc. č. 140/1, č. 140/2 (pôvodné parc. č. 1572/43, č. 1572/47) a parc. č. 141/1, č. 141/2 (pôvodné parc. č. 1572/44, č. 1572/46) vyhotoveného pri THM so zobrazením v GP č. 761- 2610-172-74 a záznamom podrobného merania zmien - poľným náčrtom č. 114, vyhotoveným ku GP č. 241-1-2610-042-79. Z grafického porovnania vyplýva, že zobrazené hranice pozemkov sú aj vzhľadom na systematický rovnomerný posun zhodné. Zobrazenie priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. 140/1, č. 140/2 a parc. č. 141/1, č. 141/2 v k.ú. E. sú v súlade s listinami - technickými podkladmi doloženými na zápis do katastra nehnuteľností.

Podľa § 59 ods.1 písm. a/ Katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra b/ v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i z povahy uvedeného právneho inštitútu vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v danej veci nejedná o rozhodnutie v zmysle § 59 Katastrálneho zákona ale o spor týkajúci sa určenia hranice pozemkov, resp. určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam.

Správne orgány náležite v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku odôvodnili svoje rozhodnutia. Jediným záväzným podkladom, ktorý je súčasťou katastrálneho operátu je geometrický plán č. 761- 2610-174 riadne overený úradom geodézie a kartografie dňa 30. októbra 1974, ktorý vychádza z geometrického plánu č. 761- 2510-202-73 zo dňa 10. augusta 1974. Žalobkyňou predložené podklady - geometrický plán č. 241-1.2610-042-79 zo dňa 23. apríla 1979 je len geometrickým plánom zamerania polohy stavieb rodinných domov. Zobrazenie priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. 140/1, č. 140/2 a p. č. 141/1, 141/2 v k.ú. E. je v súlade s listinami - technickými podkladmi doloženými na zápis do katastra nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná, žalovaný nemá zo zákona nárok na ich náhradu a účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.