Najvyšší súd

10Sžr/27/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.M., N.H., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti Okresnej

prokuratúry Nové Zámky, F. Rákocziho 15, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia žalovaného č. UPo 6/2010-17/Br k: Z 426/2009, Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č.k. 15S/8/2011-48 zo dňa 19. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre  

č. k. 15S/8/2011-48 zo dňa 19. októbra 2011   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 15S/8/2011-48 zo dňa

19. októbra 2011 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPo 6/2010-17/Br k: Z 426/2009, Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011.

Predmetným rozhodnutím žalovaný ako druhostupňový právny orgán rozhodol vo veci

účastníkov N.M. a B.B. spol. s.r.o. o odvolaní účastníka konania žalobcu podanom proti

rozhodnutiu Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010 o vyhovení protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 13/10-11 zo dňa

10. marca 2010 o zrušení zápisu vlastníckeho práva B. spol. s r.o. zapísaného do katastra

nehnuteľností záznamom pod č. Z 426/2009 dňa 19. februára 2009 pod položkou výkazu

zmien 549/09 na LV č. X. ohľadom nehnuteľností v katastrálnom území N. a to bytový dom

súpisné číslo 2951 na pozemku parc. č. X. (v súčasnosti parc. č. X.) a pozemok parc.

č. registra E – KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 (v súčasnosti pozemky

parc. č. registra C –KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2 a parc. č. registra

C-KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2), tak že zmenil rozhodnutie Správy

katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010 nasledovne: Správa

katastra Nové Zámky podľa § 26 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov a § 69 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov vyhovuje protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 13/10-11

zo dňa 10. marca 2010 a ruší zápis vlastníckeho práva B. spol. s r.o. zapísaný do katastra

nehnuteľností záznamom pod č. Z 426/2009 dňa 19. februára 2009 pod položkou výkazu

zmien 549/09.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie tomuto

predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP

zamietol.

V odôvodnení svojho rozsudku citoval znenie ustanovenia § 247 ods. 1 OSP, podľa

ktorého sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Ďalej uviedol, že okrem zákonom požadovaných náležitostí žaloby v zmysle § 79

ods. 1 OSP je teda ďalšou podmienkou postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP

splnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 247 ods. 1 OSP, pričom žalobca musí

jednoznačne a nepochybne uviesť a špecifikovať, v čom bol dotknutý a na svojich právach

ukrátený rozhodnutím alebo postupom žalovaného. Uvedená podmienka ako náležitosť

žaloby vyplýva aj z toho, že v zmysle § 250h OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej

podania, pričom žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

V tejto zákonnej lehote sa teda uplatňuje koncentračná zásada, v ktorej musí žalobca uviesť

všetky dôvody žaloby a preto nie je možné postupovať v prípade ich absencie podľa § 43

ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP.

Dôvodil tým, že žalobca všeobecným spôsobom uviedol formálne, že bol rozhodnutím

a postupom žalovaného ukrátený na svojich právach, avšak konkrétne ukrátenia na svojich

právach bližšie nešpecifikoval. Tento nedostatok podmienky podania žaloby teda nie je

možné po uplynutí podanej žaloby ani žalobcom následne doplniť(R č. 67/2005ZSP).

O trovách konania rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko v konaní úspešný nebol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby sa súd v ďalšom konaní

zaoberal vecou v merite, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovaného správneho orgánu a rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, že bol na svojich

právach ukrátený napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu.

Zopakoval tvrdenia zo žaloby, pričom zdôraznil, že pre žalobcu má značný význam,

aby sa nezákonný stav odstránil, v opačnom prípade mu hrozí vysoká finančná ujma.

Uviedol, že do konania vstúpila Okresná prokuratúra Nové Zámky, ktorá značne

ovplyvnila celé konanie pred krajským súdom a spolu so súdom hľadali dôvod, ako žalobu

zamietnuť a nedostať sa k meritu veci. Okresná prokuratúra si je vedomá, že svojim postupom

– protestom Pd 13/10-11 zo dňa 10. marca 2010 – nevhodne zasiahla do právneho diania celej

veci, a preto vstupom do konania sa snažila dosiahnuť, aby krajský súd nekonal o podstate

veci. Je to kuriózna situácia, keď prokurátor vstúpi do konania za účelom, aby „obhajoval“

špekulatívne pokusy vydražiteľa (B., spol. s r.o. N.) „zbaviť sa“ vydraženej nehnuteľnosti a

na to nadväzujúcu nezákonnosť katastrálneho úradu. Tým, že až po roku a pol od vydraženia

spornej nehnuteľnosti sa prokuratúra rozhodla pre zrušenie predmetných vlastníckych práv

vydražiteľa, spolu so Správou katastra Nové Zámky mimoriadne vážne zasiahla

do existujúcich právnych vzťahov, ktoré už nie je možné vrátiť do pôvodného stavu vzhľadom na vykonané právne úkony, prebiehajúce súdne spory a rozporuplné záujmy

účastníkov konania.

Žalobca ďalej uviedol, že medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný

predpis patrí aj právo obrátiť sa na súd a žiadať o preskúmanie rozhodnutí a postupov

správnych orgánov. Žalobná legitimácia v zmysle ust. § 250 ods. 2 OSP je daná pre všetky

prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t j. kde sa jednostranný úkon správneho

orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne

dotýka ich právnej sféry. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t j. porušenie alebo ohrozenie

subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým,

že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil

procesné práva žalobcu. V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich

vlastných subjektívnych právach, t. j. musí ísť o subjektívne práva žalobcu (nie tretej osoby).

Zamietnutím žaloby krajským súdom z dôvodu, že žalobca nebol rozhodnutím a postupom

žalovaného ukrátený na svojich právach, je odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom,

keď nemôže uplatniť procesné práva, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok

na ochranu jeho práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu, nakoľko rozhodnutím

žalovaného, o ktorý vo veci ide, bol priamo dotknutý na svojich právach. Jedným

zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej

istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav,

ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj

nad zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva

aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány

budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať

a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp

právnej istoty a tým aj práva žalobcu.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že žalobca v podanom odvolaní opätovne uviedol skutočnosti už uvedené v žalobe,

že ako právnická osoba podala v tejto veci žalobu z dôvodu, že bola na svojich právach

ukrátená vyššie uvedeným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, ktorý toto rozhodnutie

vydal, a preto žiadala súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho

orgánu, nakoľko napadnuté rozhodnutie vykazuje vady predovšetkým vo výrokovej časti a dostatočne sa nevysporiadal so skutkovým základom veci a vydal rozhodnutie namiesto toho,

aby vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu zrušiac jeho rozhodnutie v tejto veci.

Katastrálny úrad v Nitre opätovne uvádza, že nebola splnená základná náležitosť

na podanie žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zmysle § 247 ods. 1 OSP,

a to, že by bol žalobca N.M. ako právnická osoba na svojich právach ukrátený rozhodnutím a

postupom správneho orgánu, nakoľko konečným výsledkom rozhodnutia napadnutého

žalobou je skutočnosť, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v katastrálnom

území N. má byť zapísané v prospech mesta N.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok

krajského súdu je potrebné zrušiť pre závažné procesné pochybenie. Napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa § 221 ods.1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis žalovaného zistil, že predmetom preskúmavacieho konania je

rozhodnutie žalovaného Číslo: Upo 6/2010-17/Br k: Z 426/2009 Pd 13/10-11 zo dňa

9. marca 2011, ktorým žalovaný Katastrálny úrad v Nitre podľa § 59 ods. 2 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Správy

katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 8. novembra 2010 o vyhovení protestu

prokurátora tak, že výrok rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10

zo dňa 8. novembra 2010 znie nasledovne: „Správa katastra Nové Zámky podľa § 26 ods. 2

zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a § 69 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vyhovuje protestu Okresného

prokurátora v Nových Zámkoch zn. Pd 13/10-11 zo dňa 10. marca 2010 a ruší zápis

vlastníckeho práva B., spol. s r.o. zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom pod číslom

Z 426/25009 dňa 19. februára 2009 pod položkou výkazu zmien 549/09.“

Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom

preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných

na základe vyhovenia protestu prokurátora.

Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu

nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým

rozhodnutím.

Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti – buď protestu prokurátora

vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.

V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje

súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 Správneho poriadku).

Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len

rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 Správneho poriadku, v odvolaní (rozklade)

nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa

teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to,

či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom

stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku „Rozhodnutie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych

orgánov“, t. j. preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je,

že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu

na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP),

ako aj, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že správne súdnictvo je

založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom a je

spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy

správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a

právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút,

ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu

verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie,

v ktorom správny orgán už nebude mat autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania

s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.

Pokiaľ krajský súd bez prejednania veci v merite žalobu zamietol s tým názorom,

že žalobca konkrétne ukrátenia na svojich právach bližšie nešpecifikoval, vyslovil tak podľa

názoru odvolacieho súdu nesprávny právny názor.

Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca sa zákonným postupom domáhal preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a boli jednoznačne splnené podmienky

ustanovené v § 247 ods.1 OSP.

V intenciách vyššie uvedeného bude krajský súd postupovať v ďalšom konaní

pri posudzovaní žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. 15S/8/2011-48 zo dňa 19. októbra 2011 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/

Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku), v ktorom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. októbra 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková