10Sžr/207/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zastúpeného JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou, Piaristická č. 6836, Trenčín, proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, Medzibriežková č. 2, Prievidza (predtým Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi č. OPU- 484-2012/4876/981-C zo dňa 11.12.2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sp/1/2013-17 zo dňa 20. júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sp/1/2013-17 zo dňa 20. júna 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 25Sp/1/2013-17 zo dňa 20.06.2013 potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi č. OPU-484-2012/4876/981-C zo dňa 11.12.2012 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“).

Proti rozsudku krajského súdu bolo včas podané odvolanie, ktoré bolo podpísané Mgr. Q. P., ktorý navrhovateľa zastupoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť, nakoľko konanie krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou zastúpenia navrhovateľa, nakoľko tátoskutočnosť mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

V predmetnej právnej veci išlo o rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, ktoré nenadobudli právoplatnosť, podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O. s. p. v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z.).

V administratívnom spise odporcu sa nachádza plnomocenstvo zo dňa 04.06.2003, ktorým navrhovateľ splnomocnil Mgr. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., aby ho zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa konania o uplatnenie práva na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Zo spisu krajského súdu vyplýva, že ten síce následne konal s navrhovateľom, ale všetko zmätočne doručoval na adresu Mgr. Q. P. - predvolanie na termín pojednávania a aj napadnutý rozsudok.

Podľa § 27 ods. 1 O. s. p. sa účastník môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 27 ods. 3 O. s. p. (platného a účinného od 01.01.2013) sa vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 O. s. p., platného a účinného od 01.01.2013, nemôže v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) účastníka konania zastupovať ktorákoľvek fyzická osoba spôsobilá na právne úkony podľa § 27 ods. 1 O. s. p., ako tomu bolo do 31.12.2012. Uvedené neplatí iba v prípade, ak zástupca účastníka konania má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Ak nejde o tento prípad, teda nejde o blízku osobu s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo, účastník konania musí v konaní konať sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prejednávanej veci nebolo napriek výzve preukázané, že Mgr. Q. P. zákonné podmienky na zastupovanie navrhovateľa spĺňa.

Doručovaním predvolania na pojednávanie a napadnutého rozsudku na adresu Mgr. Q. P., ktorý po 01.01.2013 nemohol v zmysle § 27 ods. 3 O. s. p. navrhovateľa v konaní zastupovať, krajský súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nemohol uplatniť tie procesné práva účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva - nebol riadne predvolaný na pojednávania (odhliadnuc od toho, že sa naň dostavil) a nebol mu doručený rozsudok krajského súdu. Ide o pochybenie krajského súdu, ktoré je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Pod odňatím možnosti konať pred súdom totiž treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd svojím konaním odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sp/1/2013-17 zo dňa 20.06.2013 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa meritom veci nezaoberal.

Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novérozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd konal priamo s navrhovateľom, resp. s ním zvolenou právnou zástupkyňou. Až následne krajský súd vydá rozhodnutie, ktoré riadne doručí účastníkom.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.