10Sžr/182/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne F. V., bytom ul. I., zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, AK so sídlom v Prešove, ul. kpt. Nálepku 2854/5, proti žalovanému Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove, ul. Masarykova 10, Prešov (predtým Krajský pozemkový úrad) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: 2008/00218-01-LM zo dňa 4. júna 2008, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/27/2008-147 zo dňa 4. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/27/2008-147 zo dňa 4. októbra 2012 m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 2S/27/2008-147 zo dňa 4. októbra 2012 zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 132,42 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Viery Strakovej, č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, vedený v G., pobočka Prešov, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení krajský súd k trovám konania uviedol, že právna zástupkyňa žalobkyne vzala žalobu späť, preto krajský súd uznesením zo dňa 3. apríla 2012, č. k. 2S/27/2008-143 konanie zastavil podľa § 250d ods.3 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 v spojení s ust. § 246c O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade je potrebné aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov zastavenia konania pre konania pre späťvzatie žaloby (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), ku ktorému došlo pre správanie žalovaného, pričom žaloba bola podanádôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov zastaveného konania. V danom prípade bola žaloba podaná dôvodne, čo potvrdil žalovaný na pojednávaní konanom dňa 3.apríla 2012, preto je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobkyni náhradu trov konania neprizná, resp. aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu v súvislosti s aplikáciou ust. § 146 ods.2 O.s.p. z dôvodu, že žalovaný svojim konaním nedal príčinu na to, že súdne konanie sa muselo zastaviť, resp. že žalobkyňa, ktorej žaloba bola podaná dôvodne, vzala svoju žalobu späť z dôvodu správania sa žalovaného. Žalovaný je presvedčený, že súdny spor bol ukončený nie na základe jeho správania ako predvída ust. § 146 ods.2 O.s.p., ale na základe zistenia žalobkyne, že jej žaloba nie je dôvodná Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie krajského súdu v namietanom rozsahu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.

Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 01.01.2013 okrem iných zrušené aj krajské pozemkové úrady (§ 1 písm. e) zákona č. 345/2012 Z.z.), pričom v zmysle § 4 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov. Nakoľko pôvodne žalovaný ku dňu 31.12.2012 zanikol ako právnická osoba, účastníkom konania na strane žalovaného sa stal obvodný pozemkový úrad v sídle kraja - Obvodný pozemkový úrad v Prešove z titulu zákonných zmien. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250k ods. 1 O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 246c ods.1 O.s.p. veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu, žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: 2008/00218-01-LM zo dňa 4. júna 2008, právoplatného dňa 4. augusta 2008. Uvedeným rozhodnutím bolo rozhodované o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Bardejov, prvostupňového správneho orgánu, č.j.: 2007/0031-176/JV zo dňa 4. októbra 2007 o nariadení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v Záhradkovej osade Kira-juh nachádzajúcej sa v k.ú. B. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách v platnom znení (ďalej len „zákon“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že o forme a primeranosti náhrady (peniaze, náhradný pozemok) bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcich konaniach o námietkach proti výpisu projektu pozemkových úprav podľa § 13 ods. 4 zákona. Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím č. 3/2004/00508-163 zo dňa 26. októbra 2004, právoplatným dňa 25. novembra 2004 rozhodol o schválení projektu pozemkových úprav podľa § 13 ods. 3 zákona. Toto rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom podľa § 13 ods. 6 zákona, pričom žiadny podnet na takého preskúmanie nebol podaný a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o nariadení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade Kira-Juh v k.ú. B. je ďalším krokom v konaní podľa zákona nadväzujúcim na predchádzajúce právoplatné úkony. V konaní o nariadení projektu už nie je možné riešiť otázky tákajúce sa formy a primeranosti náhrady.

Zo zápisnice o pojednávaní na Krajskom súde v Prešove zo dňa 3. apríla 2012 vyplýva, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vyporiada majetok podľa tržnej sumy. Právna zástupkyňa uviedla, že v podstate žalobkyni sa jedná o doplatenie rozdielu medzi cenou, ktorá bola žalobkyni vyplatená a cenou trhovou, ktorá jej má byť vyplatená podľa novely zákona. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, čo sa týka nároku žalobkyne na vyplatenie doplatku kúpnej ceny, resp. náhrady za pozemky, po vypracovaní geometrického plánu a znaleckého posudku Slovenským pozemkovým fondom bude vyplatený žalobkyni rozdiel v náhrade.

Odvolací súd v tejto veci udáva, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, ktorého predmetom nebolo poskytnutie finančnej náhrady za pozemky nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady Kira- Juh. Pokiaľ žalobkyňa chcela svojou žalobou dosiahnuť preskúmanie zákonnosti výšky finančnej náhrady, musela by sa svojou žalobou domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia o schválení pozemkových úprav č.j.: 3/2004/0050-163 zo dňa 26. októbra 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. novembra 2004 a nie proti rozhodnutiu napadnutého žalobou, ktorého predmetom nebolo určenie výšky náhrady za pozemky.

Žaloba tak bola podaná bezdôvodne, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo neúspešnej žalobkyni náhrada trov neprináleží a žalovaný nemá na ich náhradu nárok zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.