Najvyšší súd

10Sžr/178/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne Ing. A. Ch., PhD., so sídlom H., správkyne konkurznej podstaty úpadcu S.,   so sídlom K., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. K., K., proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Prešove, so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Vo 17/2010-So zo dňa 10. januára 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/22/2011-47 zo dňa 27. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. lS/22/2011- 47 zo dňa 27. septembra 2011 p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu 157,09 € na náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozhodnutím číslo: Vo 17/2010-So zo dňa 10.01.2011 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Správy katastra Prešov č. V-2747/2010-MŠ zo dňa 28.10.2010 o zastavení katastrálneho konania podľa § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov vo veci vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou ako predávajúcim a spol. D., s.r.o. ako kupujúcim a odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Správa katastra Prešov postupovala v súlade s § 31a písm. c) katastrálneho zákona, keď prerušila katastrálne konanie č. V-2747/2010 a vyzvala účastníkov právneho úkonu na predloženie právoplatného rozhodnutia o pridelení súpisného čísla na jednotlivé stavby. Dňa 02.08.2010 správca konkurznej podstaty doručil správe katastra žiadosť o predĺženie lehoty z dôvodu požiadania o súčinnosť obce V. a Mesta Prešov pri vydaní súpisných čísel na dotknuté stavby, na základe čoho vydal prvostupňový správny orgán dňa 11.08.2010 rozhodnutie o prerušení konania na dobu 60 dní. V čase vydania predmetného rozhodnutia o zastavení konania neboli odstránené vytknuté nedostatky, čím bol naplnený dôvod zastavenia konania podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona.

II.

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. januára 2011 č. Vo-17/2010-So podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v postupe prvostupňového správneho orgánu bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa s názorom žalobkyne, že povinnosťou správy katastra bolo jednoznačne špecifikovať, vo vzťahu ku ktorým stavbám sú účastníci katastrálneho konania povinní predložiť rozhodnutia o pridelení súpisných čísel, navyše za situácie, že predmet prevodu už bol v katastri nehnuteľností zapísaný aj bez súpisných čísel, preto bolo povinnosťou správnych orgánov požiadavku na predloženie rozhodnutí o pridelení súpisných čísel aj z tohto dôvodu právne odôvodniť. Žalovaný je preto povinný v ďalšom konaní o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne rozhodnúť, pričom pri rozhodovaní je povinný postupovať v intenciách tohto rozsudku.   O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v celkovej výške 618,42 €.

III.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný   včas   odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O.s.p., keďže v konaní pred krajským súdom došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tak rozhodnutie krajského súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vydaniu rozhodnutia o zastavení konania predchádzalo prerušenie vkladového konania najprv rozhodnutím zo dňa 28.06.2010, ktorým prvostupňový správny orgán vyzval účastníkov na odstránenie nedostatku (predloženie rozhodnutia o pridelení súpisných čísel na jednotlivé stavby) v lehote 30 dní a následne rozhodnutím z 11.08.2010 z dôvodu, že o predĺženie požiadali účastníci konania, pričom 60 dňová lehota na odstránenie nedostatkov uplynula 16.10.2010 a obe rozhodnutia obsahovali informáciu, že ak nedostatky nebudú odstránené v stanovenej lehote, konanie bude zastavené. Zo samotnej žiadosti účastníka o predĺženie lehoty je zrejmé, že žalobca vedel, aké konkrétne nedostatky má odstrániť. Napokon postup správneho orgánu po prerušení konania je presne určený zákonom: v prípade odstránenia nedostatkov rozhodne o povolení vkladu a v prípade ich neodstránenia konanie zastaví. Navyše preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo aj predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania, keď nadriadený správny orgán – Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nezistil dôvod pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia. Namietal aj záver súdu, že uložená povinnosť mala byť uvedená vo výroku rozhodnutia; vo výroku musí byť uvedené, čo sa rozhodnutím určuje, a to bolo v danom prípade prerušenie konania. Navyše krajský súd tým preskúmaval aj rozhodnutie o prerušení konania, ktoré ako rozhodnutie procesnej povahy súdnemu prieskumu nepodlieha. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že správne orgány sa nevysporiadali so všetkými odvolacími námietkami účastníka, keďže odvolacie aj žalobné dôvody sú rovnaké.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne alebo jeho rozsudok zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný ako správny orgán nemôže prenášať ťarchu vecnosti a zreteľnosti dôvodov svojho rozhodnutia na žalobcu a musí sám konkretizovať nedostatky, pre ktoré o návrhu meritórne nerozhodol. Zreteľnosť dôvodu a jeho konkretizácia je objektívnou požiadavkou na rozhodnutie správneho orgánu a subjektívne vedomie, či nevedomie adresáta individuálneho správneho aktu je irelevantné. Žalobca sa snažil dosiahnuť čo najrýchlejšie povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe uzatvorenej zmluvy, preto požiadal o vydanie súpisných čísel na všetky stavby. Pokiaľ sa žalobca ako účastník správneho konania snažil vyhovieť požiadavkám správneho orgánu a odstrániť nedostatky, ktoré nedostatkami ani nie sú, nemožno to použiť v jeho neprospech. Má za to, že prvostupňový súd správne posúdil rozhodnutie žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúci procesný postup. Ani z odvolania žalovaného nie je zrejmé, pre ktoré stavby požadoval prvostupňový správny orgán rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Správne orgány jasne nevymedzili, čo konkrétne tvorí prekážku pre povolenie vkladu a konanie zastavili s tým, že nie je v právomoci katastra posúdiť, či tá ktorá stavba súpisné číslo pridelené musí, či nemusí mať.

V ďalšom poukázal na obsah podanej žaloby, ktorá podľa jeho názoru opodstatňuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 157,09 € podľa pripojeného vyčíslenia.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu, rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného skúmal najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O.s.p.) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 31a písm. c/   katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým vyhovel žalobe a zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil   rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení vkladového konania podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona. Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Ako vyplýva z obsahu spisu, súčasťou ktorého je aj spis administratívny, Správa katastra Prešov rozhodnutím číslo V-2747/2010-MŠ zo dňa 28.06.2010 prerušila konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vo veci účastníkov zmluvy – správkyne konkurznej podstaty úpadcu S., s.r.o. v konkurze, K. (žalobkyne) a spoločnosti D., s.r.o. podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona na dobu 30 dní s odôvodnením, že „po preskúmaní návrhu a jeho príloh   zistila nasledovné: podľa § 42 ods. 2 písm. c) z. č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov nehnuteľnosť- stavba musí byť označená katastrálnym územím, súpisným číslom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Podľa § 2c zákona o obecnom zriadení a vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z. je obec povinná určiť súpisné číslo každej budove nachádzajúcej sa na území obce, ktorá je stavbou podľa stavebného zákona. Je potrebné doložiť právoplatné rozhodnutia o pridelení súpisných čísiel na jednotlivé stavby. Je potrebné, aby sa všetci účastníci (ich zástupcovia) osobne dostavili na správu katastra a odstránili uvedený nedostatok postupom podľa § 42 ods. 5) katastrálneho zákona.“  

Z návrhu žalobkyne na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 7. júna 2010, ktorého prílohou je aj kúpna zmluva zo 17.11.2008, vyplýva, že išlo o prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. V. (sklad, haly, soc. zariadenie, terénne úpravy) bez uvedenia súpisných čísel stavby, vrátane špecifikovaných drobných stavieb neevidovaných na LV a vonkajších úprav a nehnuteľnosti na LV č. X., k. ú. Š. – administratívna budova so súp. č. 1539, sauna, prev. budova so súp. č. 7262 a ďalšia administratívna budova a kúpalisko bez súpisného čísla, rovnako vrátane špecifikovaných drobných stavieb neevidovaných na LV a vonkajších úprav.

Z citovaného rozhodnutia o prerušení konania sa možno len domnievať, že správa katastra považovala za nedostatok návrhu neuvedenie súpisných čísel pri všetkých stavbách evidovaných na predmetných LV a tieto požadovala odstrániť postupom podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona; keďže v tejto súvislosti vyzvala účastníkov na osobnú návštevu katastra, možno mať za to, že malo ísť o opravu doložkou podľa ustanovenia, ktoré však bolo s účinnosťou od 1. mája 2010 zo zákona vypustené, a dovtedajší odsek 6 § 42 bol označený ako odsek 5, ktorý ale nepočíta s opravnou doložkou s podpismi účastníkov aj konajúceho zamestnanca. Navyše podľa tohto ustanovenia možno odstrániť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, medzi ktoré zrejme nemožno zaradiť chýbajúce rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla. Aj keď sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nedostatky návrhu mali byť špecifikované vo výroku rozhodnutia o prerušení konania, súhlasí so záverom, že tieto neboli jednoznačne vymedzené v odôvodnení rozhodnutia, ktoré odvolací súd považuje za zmätočné. Aj vzhľadom na uvedené považuje za opodstatnenú námietku žalobkyne, že z rozhodnutia o prerušení konania nemožno jednoznačne ustáliť dôvod prerušenia konania, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, ktoré predpokladá aj evidenciu stavieb spojených so zemou pevným základom, ktoré nie sú označené súpisným číslom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o budovy, ktoré už boli predmetom evidencie bez súpisných čísel, takže nie je zrejmé, prečo tento prevod nebolo možné bez súpisného čísla povoliť. Treba súhlasiť s názorom žalovaného, že rozhodovanie o určení súpisného čísla patrí zo zákona do samosprávnej pôsobnosti obce a preto posúdenie, či ide o stavbu, ktorá má mať pridelené súpisné číslo, nie je v kompetencii správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností, len potom nie je ani jasné, ako by správa katastra posúdila, či vytýkané nedostatky spočívajúce v chýbajúcom rozhodnutí o pridelení súpisného čísla boli alebo neboli odstránené. Žalobkyňa sa v snahe vyhovieť požiadavke správneho orgánu obrátila na príslušné obce so žiadosťou o pridelenie súpisných čísel pre stavby, ktoré boli predmetom prevodu a dovtedy boli evidované bez nich, ale bez úspechu. Na základe čoho potom správa katastra prejudikuje záver, že ide o stavby, ktoré súpisné číslo musia mať pridelené, keď posúdenie tejto otázky podľa konštatovania žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepatrí do jej kompetencie.

I keď odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie o prerušení konania samotné nepodlieha súdnemu prieskumu, v prípade preskúmavania rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad v určenej lehote, nemožno jeho zákonnosť posúdiť bez toho, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil, či tomuto rozhodnutiu predchádzajúce rozhodnutie o prerušení konania vytýkané nedostatky dostatočne jasne vymedzilo, lebo len vtedy je naplnený zákonný dôvod pre zastavenie konania o návrhu na vklad. Že táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola, vyplýva z vyššie uvedeného. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že správa katastra rozhodnutím z 11.08.2010 opätovne prerušila konanie, tentoraz na dobu 60 dní a na základe žiadosti účastníkov konania, pretože stále malo ísť o odstránenie nedostatkov v zmysle pôvodného rozhodnutia z 28.06.2010, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nejasné a neurčité.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že   rozhodnutie žalovaného   číslo: Vo 17/2010-So zo dňa 10.01.201l, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva s odôvodnením, že nedostatky katastrálneho konania neboli odstránené v lehote uvedenej v rozhodnutí o prerušení katastrálneho konania, nebolo vydané v súlade so zákonom, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 250k ods. 1, veta prvá v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 123,50 € vrátane paušálnej náhrady 7,41 € a 20% DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. októbra 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková