10Sžr/176/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. H. L., D., 2/ G. L., D., obaja zastúpení: JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti 1/ G. G., D., 2/ H. G., D., obaja zastúpení JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, so sídlom Bezekova 13, 841 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. X-39/2000 zo dňa 31. marca 2014 spolu s vykonanou opravou zo dňa 29. apríla 2014, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/53/2014-175 zo dňa 27. septembra 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/53/2014-175 zo dňa 27. septembra 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia s ú p o v i n n í zaplatiť G. G. a H. G. na účet ich advokátky náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 267,70 Eur.

Odôvodnenie

I Predmet konania

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. X-39/2000 zo dňa 31.03.2014 spolu s vykonanou opravou zo dňa 29.04.2014, ktorým v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ustanovením § 50 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v nadväznosti na ustanovenie § 79g zákona č. 173/2004, ktorým sa mení a dopĺňa katastrálny zákon, určil hranicu pozemkov registra C parcely č. 14812/5 záhrady o výmere 324 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie F. a parcely č. 14814/316 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie F. (ďalej len „predmetné pozemky“) podľa znaleckého posudku č.18/2010 súdneho znalca v odbore geodézia a kartografia Ing. H. R. a k nemu vyhotoveného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, záznamu podrobného merania zmien (ZPMZ) č. E 3670 na katastrálnej mape, číslo mapového listu Pezinok 7-9/14 prebiehajúcu po spojnici podrobných bodov 2 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700002, y=568843.41, x=1278808.79), 10 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700010, y=568843.69, x=1278808.31), 1911880001 (y=568840.99, x=1278806.70), 1911880033 (y=568835.50, x=1278803.49), 33 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700033, y=568834.68, x=1278803.00), 31 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700031, y=568828.20, x=1278798.89), 19009930583 (y=568827.98, x=1278799.23). Dňa 29.04.2014 odporca podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, kde bolo vo výrokovej časti rozhodnutia chybne uvedené číslo podrobného bodu...“19009930583...“ namiesto správne...“1900930583...“.Táto oprava je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia vydaného odporcom pod č. k. X-39/2000 zo dňa 31.03.2014.

K námietkam navrhovateľov uvedeným v podanom opravnom prostriedku krajský súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania bez problémov užívali im patriace pozemky a hranica predmetných pozemkov nebola sporná. Potreba určenia priebehu hranice vyvstala až v prípade návrhu dohody, ktorú predložil navrhovateľ 1/ (na základe geometrického plánu č. 31321704/221-110/99 zo dňa 09.06.1999 na zameranie stavby na parcele č. 14814/36), kedy sa zúčastnené osoby dozvedeli, že hranica nimi užívaných pozemkov by mala prebiehať inak, ako prebiehala a bola určená do vypracovania tohto geometrického plánu. Zúčastnené osoby následne v súlade s § 48 katastrálneho zákona (v znení platnom v tom čase) požiadali odporcu návrhom zo dňa 16.03.2000 o určenie priebehu hranice medzi ich pozemkami a pozemkami navrhovateľov. Vzhľadom na námietku navrhovateľov, že Ing. C. H., CSc. dodal odporcovi znalecký posudok č. 01/2009 krajský súd uviedol, že tento znalecký posudok nie je súčasťou administratívneho spisu. Odporca opakovane vyzýval znalca na odovzdanie objednaného znaleckého posudku avšak bezvýsledne. Navrhovatelia v podanom opravnom prostriedku nesúhlasili so znaleckým posudkom Ing. H. R. a žiadali, aby nezávislý znalec posúdil a vytýčil objektívne právnu hranicu v teréne, ktorá je sporná. V ďalšom poukázali na skutočnosť, že tento posudok nie je spôsobilý na prevzatie do štátnej dokumentácie. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmysle oznámenia Úradu geodézie kartografie a katastra zo dňa 15.06.2012, ktorý je súčasťou administratívneho spisu odporcu, vytyčovací náčrt na vytýčenie vlastníckej hranice medzi parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316 v katastrálnom území F. vyhotovený a potvrdený Ing. H. R. nepodlieha autorizačnému overeniu v súlade s ustanovením § 40 ods. 5 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti vymedzené v ustanovení § 54 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a z tohto dôvodu nie je spôsobilý na prevzatie do štátnej dokumentácie. Odporca uvedenú vadu odstránil tým, že zabezpečil vyhotovenie záznamu podrobného merania zmien č. E 3670 na úpravu hranice medzi pozemkami registra CKN parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316, v ktorom prevzal súradnice lomových bodov pozemkov určené v znaleckom posudku č. 18/2010. K námietke navrhovateľov, že napadnuté rozhodnutie odporcu považujú za neúplné a nekvalifikované, pretože k nemu nebolo priložené grafické znázornenie súčasnej platnej katastrálnej mapy a nevyjadril sa k nemu geodet, ktorý by vytýčil právnu hranicu, krajský súd uviedol, že podľa záznamu v administratívnom spise sa dňa 11.07.2011 dostavil na správu katastra navrhovateľ 1/ za účelom nahliadnutia do znaleckého posudku a bol oboznámený s výsledkom znaleckého dokazovania, ktorý bol podkladom k vydaniu rozhodnutia a rovnako bol oboznámený s grafickým znázornením priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami. Ku konštatovaniu navrhovateľov, že pozemok parc. č. 14814/490 je vlastníctvom štátu a nie zúčastnených osôb odporca správne uviedol, že tento pozemok nie je vedený na liste vlastníctva a bol vytvorený geometrickým plánom č. 51/2002, úradne overeným pod č. 691/2002 dňa 28.10.2002 na zameranie skutočného stavu a určenie vlastníckych práv parc. č. 14814/258, 488, 489, 490 (doložený a spracovaný v znaleckom posudku č. 18/2010 Ing. H. R.), kde i podľa výkazu výmer bolo určené vlastnícke právo k pozemkom registra C parc. č. 14814/258, 488, 489, ktoré si na základe uvedeného, a právnych listín Hlavné mesto SR Bratislava požiadalo o zápis na List vlastníctva č. X, katastrálne územie F.. Vlastnícky vzťah k pozemku č. 14814/490 oddelenom od parc. č. 14814/258, nebol určený ako vlastníctvo obce, ale bol zameraný skutočný užívací stav tohtopozemku, ktorý pôvodne tvoril parc. č. 14812/5 pred chybným prevzatím polohového a geometrického určenia predmetného pozemku pri obnove katastrálneho operátu do katastrálnej mapy, mapového listu Pezinok 7-9/14.

Odporca na základe vykonaného dokazovania zistil, že polohové a geometrické určenie predmetných parciel bolo dané geometrickými plánmi č. 0005-501-761-69 zo dňa 26.02.1969, geometrickým plánom č. 762-501-0102-72 zo dňa 07.08.1972, ktoré boli chybne zakreslené do mapy určeného operátu (mapový list pôvodného katastrálneho územia Bratislava - č. 54/4) a následne chybne prevzaté pri obnove katastrálneho operátu vyhotovením nového súboru geodetických informácií (kartometrickým určením súradníc lomových bodov pozemku) do mapového listu Pezinok 7-9/14. Správne konštatoval, že polohové určenie spornej hranice je v súčasných geodetických informáciách katastra nehnuteľností chybné, a preto nemôže byť ako hodnoverný údaj katastra priamym podkladom na vytýčenie, respektíve určenie hranice alebo na výpočet jej geometrických parametrov. Rovnako tak geometrický plán č. 31321704/221-110-99 zo dňa 09.06.1999 nadväzoval na chybné údaje katastra. Taktiež znalecký posudok č. 18/2010 preukázal, že došlo k posunu vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami a tým aj k vzniku sporu o vlastnícke právo medzi účastníkmi konania.

Navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 21.06.2016 predložili súdu Znalecký posudok č. 9/2016 zo dňa 19.06.2016, ktorý vypracoval znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. H. H., na základe objednávky navrhovateľov. Navrhovatelia žiadali doplniť dokazovanie vyššie uvedeným ďalším znaleckým posudkom na určenie spornej otázky priebehu hraníc. Krajský súd k predloženému znaleckému posudku Ing. H. H. uviedol, že na neho nemohol prihliadať, nakoľko podľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Sžo 79/2007 zo dňa 16. apríla 2008 v obdobnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne a v súlade so zákonom, pretože navrhovateľom sa nepodarilo spochybniť jeho správnosť.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľom vzhľadom na ich neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal a odporca nemá nárok na náhradu trov konania zo zákona. Krajský súd však úspešným účastníkom konania - zúčastneným osobám priznal právo na náhradu trov konania podľa § 246c ods.1 vety prvej a § 142 ods. 1 O.s.p.

II Zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľov

Vo včas podanom odvolaní navrhovatelia navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa názoru navrhovateľov krajský súd pochybil, keď neaplikoval vo veci ust. § 250i ods. 1 druhá veta, pričom svoje nerozhodnutie dostatočne neodôvodnil, keď nestanovil a nevysvetlil, prečo navrhovateľmi predložený znalecký posudok nebol spôsobilý dôkaz nevyhnutný na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Navrhovatelia ďalej namietali, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami navrhovateľov týkajúcich sa otázky absencie znaleckého posudku Ing. H. a s námietkou, že navrhovatelia boli so znaleckým posudkom Ing. R. oboznámení, keď navrhovateľ 1/ osobne nahliadol do administratívneho spisu, v ktorom sa predmetný posudok nachádzal.

III Zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľov

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa k predmetnej veci vyjadril pri predložení spisového materiálu krajskému súdu listom zo dňa 28.05.2014, a pretože sa skutkové okolnosti v predmetnej veci nezmenili, trvá na svojom písomnom vyjadrení, a preto navrhuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť a odvolanie navrhovateľov zamietnuť.

IV Zhrnutie vyjadrenia zúčastnených osôb k odvolaniu navrhovateľov

Vo vyjadrení k odvolaniu zúčastnené osoby navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Podľa názoru zúčastnených osôb navrhovatelia v odvolaní uviedli zavádzajúce tvrdenia a účelovo prekrúcajú skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci.

V Argumentácia rozhodnutia odporcu

Odporca podľa § 48 katastrálneho zákona na návrh zúčastnených osôb vydal rozhodnutie č. X-39/2000 zo dňa 31.03.2014, ktorým v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ustanovením § 50 katastrálneho zákona v nadväznosti na ustanovenie § 79g zákona č. 173/2004, ktorým sa mení a dopĺňa katastrálny zákon, určil hranicu pozemkov registra C parcely č. 14812/5 záhrady o výmere 324 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie F. a parcely č. 14814/316 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie F. (ďalej len „predmetné pozemky“) podľa znaleckého posudku č. 18/2010 súdneho znalca v odbore geodézia a kartografia Ing. H. R. a k nemu vyhotoveného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, záznamu podrobného merania zmien (ZPMZ) č. E 3670 na katastrálnej mape, číslo mapového listu Pezinok 7-9/14 prebiehajúcu po spojnici podrobných bodov 2 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700002, y=568843.41, x=1278808.79), 10 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700010, y=568843.69, x=1278808.31), 1911880001 (y=568840.99, x=1278806.70), 1911880033 (y=568835.50, x=1278803.49), 33 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700033, y=568834.68, x=1278803.00), 31 (podľa ZPMZ E 3670 bod 1936700031, y=568828.20, x=1278798.89), 19009930583 (y=568827.98, x=1278799.23). Dňa 29.04.2014 odporca podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, kde bolo vo výrokovej časti rozhodnutia chybne uvedené číslo podrobného bodu...“19009930583...“ namiesto správne...“1900930583...“.Táto oprava je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia vydaného odporcom pod č. k. X-39/2000 zo dňa 31.03.2014.

Po vrátení veci odporcovi na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/61/2012-68 zo dňa 20.11.2013 odporca vykonal opätovné šetrenie a zistil, že polohové a geometrické určenie predmetných parciel bolo dané geometrickými plánmi č. 0005-501-761-69 zo dňa 26.02.1969, geometrickým plánom č. 762-501-0102-72 zo dňa 07.08.1972, ktoré boli chybne zakreslené do mapy určeného operátu (mapový list pôvodného katastrálneho územia R. - č. 54/4) a následne chybne prevzaté pri obnove katastrálneho operátu vyhotovením nového súboru geodetických informácií (kartometrickým určením súradníc lomových bodov pozemku) do mapového listu Pezinok 7-9/14. Toto dokazuje i odborné posúdenie a usmernenie Katastrálneho úradu č.3.1949/2005 zo dňa 09.01.2006.

Odporca konštatoval, že fyzicky je súčasná hranica tvorená oplotením existujúcim minimálne už od roku 1972 a tento fakt potvrdzuje takmer úplná zhoda omerných mier uvedených v geometrickom pláne č. 762-501-0102-72 zo dňa 07.08.1972. Táto hranica podľa geometrického plánu č. 762-501-0102-72 sa dohodou RII 319/73 zriadenou bývalým ObNV Bratislava II s navrhovateľom 1/ po registrácii na Štátnom notárstve stáva spoločnou hranicou s pozemkom zúčastnenej osoby 1/. Chybný zákres tejto hranice mohol byť spôsobený chybným vykartírovaním merania, t. j. polohové určenie spornej hranice je preukázateľne v súčasných geodetických informáciách katastra nehnuteľnosti chybné, a preto nemôže byť ako hodnoverný údaj katastra priamym podkladom na vytýčenie hranice alebo na výpočet jej geometrických parametrov. Na vytýčenie hranice pozemku sa musia prednostne použiť tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov - poľné a meračské náčrty, geometrické plány,ktoré sú súčasťou verejných listín, t. j. najstaršie meračské údaje definujúce polohu „spornej“ hranice sú v geometrickom pláne č. 762-501-0102-72. Tieto údaje potvrdzujú identitu súčasnej držby s vtedajším stavom.

Z uvedeného vyplýva, že i geometrický plán č. 31321704/221-110-99 zo dňa 09.06.1999, ktorý bol vyhotovený za účelom zamerania stavby na pozemku parc. č. 14814/36 a nie na určenie a vytýčenie vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 14812/5 a parc. č. v14814/316, nadväzoval na chybné údaje katastra.

Aj v znaleckom posudku č. 18/2010 znalec po vykonaní miestnej obhliadky na sporných pozemkoch dňa 28.01.2011 za účasti navrhovateľa 1/ a zúčastnenej osoby 1/ a kontrolného merania v zmysle geometrických plánov z roku 1969 a 1972 konštatoval, že hranica vymeraná podľa geometrického plánu č. 762-501-0102-72 po registrácii s dohodou RII 319/73 zriadenou bývalým ObNV Bratislava II s navrhovateľom 1/ na Štátnom notárstve, sa stáva spoločnou hranicou medzi pozemkom parc. č. 14814/316 navrhovateľov a parc. č. 14812/5 zúčastnených osôb a v katastrálnej mape je táto hranica polohovo chybne vykreslená. Znalec určil súradnice lomových bodov pozemkov, spojnica ktorých tvorí vlastnícku hranicu medzi pozemkami registra C parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316 a uviedol, že táto hranica je v teréne užívaná, vyznačená plotom z drôteného pletiva na železných tyčiach a stenou garáže a súčasne je táto hranica aj hranicou užívania pozemkov. Priebeh hranice vyznačil na vytyčovacom náčrte.

Aby bol znalecký posudok č. 18/2010 znalca Ing. H. R. spôsobilý na prevzatie do štátnej dokumentácie, odporca zabezpečil v súlade s odporučením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/61/2012-68 zo dňa 20.11.2013, ako i ustanovením § 49 katastrálneho zákona vyhotovenie záznamu podrobného merania zmien č. E 3670 na úpravu hranice medzi pozemkami registra CKN parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316, v ktorom prevzal súradnice lomových bodov pozemkov určené v znaleckom posudku č. 18/2010.

VI Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 27.09.2016. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 48 ods. 1 katastrálneho zákona (v znení platnom ku dňu podania návrhu na začatie konania o určení priebehu hranice pozemku, t. j. ku dňu 22.03.2000) konanie o určení priebehu hranice pozemkov sa začína na návrh vlastníka pozemku.

Podľa § 48 ods. 2 katastrálneho zákona účastníkmi konania sú navrhovateľ a vlastníci pozemkov, s ktorými je priebeh hranice sporný; ak niektorý vlastník nie je známy alebo ak je jeho pobyt neznámy, je účastníkom ten, kto má pozemok v držbe; ak nie je známe, kto má pozemok v držbe, je účastníkom ten, v koho prospech svedčí zápis v katastri.

Podľa § 49 ods. 1 katastrálneho zákona na rozhodnutie o určení priebehu hranice pozemkov slúži technický podklad vyhotovený katastrálnym úradom, prípadne znalecký posudok alebo iný technický podklad, ktorý predložia účastníci konania.

Podľa § 79g katastrálneho zákona (zavedeného zákonom č. 173/2004 Z.z.) konania o určení priebehu hranice pozemkov začaté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľom uplatnenými v odvolaní. Po preskúmaní veci sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil z administratívneho spisu odporcu.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol.

Na základe obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu ako aj odporcu, že polohové geometrické určenie predmetných parciel bolo dané geometrickými plánmi č. 0005-501-761-69 zo dňa 26.02.1969, č. 762- 501-0102-72 zo dňa 07.08.1972, ktoré boli chybne zakreslené do mapy určeného operátu a následne chybne prevzaté pri obnove katastrálneho operátu vyhotovením nového súboru geodetických informácií do mapového listu Pezinok 7-9/14. Polohové určenie spornej hranice v predmetnej veci je v súčasných geodetických informáciách katastra nehnuteľností chybné, a z uvedeného dôvodu nemôže byť ako hodnoverný údaj katastra priamym podkladom na vytýčenie, resp. určenie hranice alebo na výpočet geometrických parametrov. Tiež aj geometrický plán č. 31321704/221-110-99 zo dňa 09.06.1999, ktorý bol vyhotovený za účelom zamerania stavby na pozemku parc. č. 14814/36 a nie na určenie a vytýčenie vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316 nadväzoval na chybné údaje.

Zo znaleckého posudku č. 18/2010 vypracovaného Ing. H. R. vyplýva, že došlo k posunu vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami. Odporca v konaní zabezpečil v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/61/2012-68 zo dňa 20.11.2013 i ust. § 49 katastrálneho zákona aj vyhotovenie záznamu podrobného merania zmien č. E 3670 na úpravu hranice medzi pozemkami registra CKN parc. č. 14812/5 a parc. č. 14814/316, v ktorom prevzal súradnice lomových bodov pozemkov určené v znaleckom posudku č. 18/2010.

Na námietku navrhovateľov, že krajský súd pochybil, keď neprihliadal na navrhovateľmi predložený znalecký posudok odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Odvolací súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď na uvedený znalecký posudok neprihliadal. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na znalecký posudok č. 9/2016 zo dňa 19.06.2016, predložený krajskému súdu na pojednávaní dňa 21.06.2016, nebolo možné prihliadať, pretože podľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/79/2007 zo dňa 16.04.2008). Predložený znalecký posudok č. 9/2016 zo dňa 19.06.2016 bol však vypracovaný až po vydaní napadnutého rozhodnutia odporcu. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd po materiálnej stránke vychádzal zo stabilného interpretačného prístupu k aplikácii ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku regulujúcich podstatu správneho súdnictva a jeho účelové zameranie v právnom štáte. Tento prístup krajského súdu je predznačený ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, na ktorú aj odkázal. Predmetný právny názor krajského súdu považuje najvyšší súd za správny a nanajvýš potrebuje za potrebné zopakovať, že správne orgány musia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania. Ak teda účastník konania mal možnosť predložiť v priebehu správneho konania dôkazy, vrátane znaleckého posudku (o čom nemal odvolací súd pochybnosti), nemožno správnym orgánom vytýkať, že by nevykonali riadne a úplné dokazovanie a tým nezistili dostatočne skutkový stav, z ktorého vychádzali. Najvyšší súd je názoru, že navrhovatelia sa mali riadiť pravidlom tzv. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatnili včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Odvolací súd je názoru, že krajský súd sa relevantným spôsobom so všetkými žalobnými námietkami riadne vysporiadal. Na základe opravného prostriedku navrhovateľov preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by jeho závery nemali potrebnú mieru presvedčivosti a jednotnosti, nie sú v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré vykonal správny orgán vrátane znaleckého posudku č.18/2010. Najvyšší súd k veci dodáva, že predmetom konania bolo rozhodnutie odporcu č. X-39/2000 zo dňa 31.03.2014 spolu s vykonanou opravou zo dňa 29.04.2014. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý bol v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu. V prípade zistenia nových skutočností sa môžu navrhovatelia obrátiť so svojimi zisteniami na príslušný okresný úrad.

K námietke navrhovateľov, že krajský súd sa nevysporiadal s absenciou znaleckého posudku Ing. C. H.. 01/2009 odvolací súd uvádza, že krajský súd správne konštatoval, že daný znalecký posudok nie je súčasťou administratívneho spisu.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávnepredpisy.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami odvolateľov sa krajský súd v rozhodnutí dôkladne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto opakujúce sa námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľom, ktorí v konaní nemali úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal a odporca nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. Odvolací súd však podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. priznal trovy odvolacieho konania úspešným účastníkom konania G. G. a H. G. vo výške 267,70 € z titulu trov právneho zastúpenia podľa pripojeného vyčíslenia za tieto úkony právnej služby: 1. podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 214,50 € (143 € + 71,50 € = 214,50 € pri zastupovaní dvoch osôb), 2. režijný paušál vo výške 8,58 €, 3. DPH vo výške 44,62 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Prisúdenú náhradu sú navrhovatelia povinní zaplatiť na účet advokátky účastníkov konania (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.