ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa J. X., bytom vo T., proti odporcovi: Okresnému úradu Poprad, so sídlom Poprad, Partizánska 690/87 (predtým Obvodnému pozemkovému úradu Poprad), za účasti 1/ J. X., bytom R., 2/ R. J., bytom R., 3/ X. U., bytom R., 4/ R. X., bytom T., 5/ P. J., bytom E., 6/ K. X., bytom T., 7/ G. U., bytom S., 8/ K. H., bytom R., 9/ Slovenského pozemkového fondu, Regionálne pracovisko Poprad, so sídlom Poprad, Partizánska 690/87, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu Č.j.: 2010/315/227-KJ zo dňa 3. februára 2010, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 1Sp/3/2012-37 zo dňa 23. augusta 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/3/2012-37 zo dňa 23. augusta 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom č. k. 1Sp/3/2012-37 zo dňa 23. augusta 2012 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu Poprad - teraz Okresný úrad Poprad Č.j.: 2010/315/227-KJ zo dňa 3. februára 2010, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona J. X., R. J., X. U., P. J., K. X., J. X., R. X., G. U. a K. H. spĺňajú podmienky na priznanie nárokov podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, na priznanie práva na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Čsl. štátu- Cestné stavby, n.p. Košice, pre výstavbu závodu Poprad, na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MNV v Poprade č. Výst. 3053/80 zo dňa 16.októbra 1980, - vyvlastnené za náhradu a nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Oprávneným osobám sa priznáva právo na náhradu za pozemok uvedený v bode I. tohto rozhodnutia z dôvodu, že pozemok je vo vlastníctve právnickejosoby, čo je zákonnou prekážkou vrátenia vlastníctva - § 6 ods. 1 písm. a).
Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach odvolacích dôvodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.
Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti sú toho času vo vlastníctve právnickej osoby.
V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že parcela, z ktorej časť bola vyvlastnená (435 m2) mala pôvodne výmeru 752 m2 a bola geometricky vytýčená vyvlastňovacím rozhodnutím Výst. 3350/80 zo dňa 16. októbra 1980. Podľa názoru navrhovateľa oprávnené osoby boli poškodené tým, že uvedená parcela sa rozdelila na dve časti, a to vyvlastnenú parcelu, ktorá mala výmeru 435 m2 a druhá časť o výmere 327 m2 zostala v ich vlastníctve a je zapísaná na LV č. XXXX ako parcela 1639 v k. ú. Y., pričom Cestné stavby, n. p. Košice si svojvoľne oplotili nielen vyvlastnenú časť parcely ale aj časť nevyvlastnenú, čím boli porušené vlastnícke práva oprávnených osôb pokojne užívať pozemok.
Podľa názoru krajského súdu tieto odvolacie námietky boli právne irelevantné. Odporca sa pri rozhodovaní o reštitučnom nároku oprávnených osôb nemohol zaoberať tým, či aj nevyvlastnená časť pozemku oprávnených osôb, ktorá je v ich vlastníctve, je ohradená alebo nie. Nie je v kompetencii odporcu rozhodovať o odstránení plota v rámci rozhodovania o reštitučnom nároku oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove. Uviedol, že jeho vlastnícke právo a taktiež vlastnícke práva ostatných oprávnených osôb týkajúce sa parcely ako celku s pôvodným parcelným číslom 1639 o výmere 752 m2 v k.ú. Y. bolo hrubo porušené. Žiadal, aby bolo rozhodnuté o navrátení pôvodnej parcely ako celku, alebo aby bol prevedený do vlastníctva oprávnených osôb iný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej bonite a výmere pôvodnej parcely, t.j. 752 m2.
Účastníci konania súhlasili s odvolaním navrhovateľa. Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2013 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ).
Podľa § 8 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zrušujú obvodné pozemkové úrady.
Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.
Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu Č.j.: 2010/315/227-KJ zo dňa 3. februára 2010, ktorým správny orgán priznal oprávneným osobám právo na náhradu za pozemok uvedený v bode I. tohto rozhodnutia, z dôvodu, že pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, čo jezákonnou prekážkou vrátenia vlastníctva - § 6 ods. 1 písm. a). Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj spis odporcu, odvolací súd zistil, že oprávnené osoby si žiadosťou zo dňa 9. júla 2004 uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade nárok na navrátenie vlastníctva. Oprávneným osobám sa priznáva právo na náhradu za pozemok uvedený v bode I. tohto rozhodnutia z dôvodu, že pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, čo je zákonnou prekážkou vrátenia vlastníctva - § 6 ods. 1 písm. a). Stav v čase vyvlastnenia: PKV parcela mpč. kultúra vyvlastnená výmera v m2 346 časť 1639 roľa 435
Terajší stav podľa KN: Parcela C KN druh pozemku výmera v m2 LV zákonná prekážka Časť 1728/1 ostatná plocha 10849 XXX § 6 ods. 1 písm. a)
Oprávneným osobám sa priznáva z vyvlastnenej výmery pozemku v bode I) náhrada v podiele: J. X. v podiele 1/9 R. J. v podiele 1/27
X. U. v podiele 1/9 P. J. v podiele 1/9 K. X. v podiele 1/9 J. X. v podiele 1/9 R. X. v podiele 1/9 G. U. v podiele 1/9 K. H. v podiele 1/9
V konaní bolo zistené, že časť nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v PKV č. 346, časť parcely mpč. časť 1639 vo výmere 435 m2 k.ú. Y., na ktorú si oprávnené osoby uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva, bola pôvodným vlastníkom vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 3035/80 zo dňa 16. októbra 1980 za náhradu na výstavbu závodu Cestných stavieb v Poprade pre Československý štát - Cestné stavby, n.p. Košice. Náhrada bola zložená do úschovy Štátneho notárstva v Poprade. Oprávnené osoby napriek výzve sa neprihlásili a neprevzali predmet úschovy, preto Štátne notárstvo v Poprade rozhodlo o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. Túto skutočnosť považoval správny orgán za vyvlastnenie za náhradu. Výstavba závodu Cestných stavieb v Poprade nebola ukončená, a teda nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa údajov KN časť vyvlastnenej parcely mpč. č. 1639 v terajšom stave je časťou parcely CKN č. 1728/1 v k.ú. Y. a je vedená ako ostatná plocha na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve právnickej osoby a to EUROVIA - Cesty, a.s. v celosti. Správny orgán priznal všetkým oprávneným osobám náhradu v podiele 1/9, pretože v takom podiele bolo prevedené vyvlastnenie, okrem R. J., ktorému bol priznaný podiel 1/27 z toho dôvodu, že podiel 1/9 bol vyvlastnený pôvodnej vlastníčke M. J., matke R. J., ktorá zomrela X. D. XXXX bez zanechania závetu ako vdova. Podľa osvedčenia o dedičstve č. 10D/965/2003 D not. 5/2004 zo dňa 23. apríla 2004 sú dedičmi zo zákona v I. skupine synovia H. J., Mgr. H. J. a R. J.. Nárok na vydanie nehnuteľnosti si uplatnil len R. J., čiže 1/3 z 1/9 je podiel 1/27.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona sú povinnými osobami právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1, v takom prípade sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere abonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to: a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude preto opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani nebude opakovať odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné za znovu zaoberať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver udáva (zhodne s názorom krajského súdu ako i odporcu), že v danom prípade nebolo možné v reštitučnom konaní rozhodnúť o časti parcely, ktorá nebola vyvlastnená, a ktorú má spoločnosť EUROVIA - Cesty, a.s. (ako uviedol navrhovateľ) oplotenú. Časť pôvodnej parcely nikdy nebola odňatá a je stále vo vlastníctve navrhovateľa a ďalších oprávnených osôb a je vedená ako parcela EKN č. 1639 v k. ú. Y. na LV XXXX. Táto časť pôvodnej parcely nie je predmetom tohto konania. Zákon č. 503/2003 Z.z. sa vzťahuje na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Odvolací súd sa preto s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotožnil a postupujúc podľa § 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku a § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi, úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal (§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2, § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Účastníci konania neboli v konaní úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.