Najvyšší súd

10Sžr/16/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., s.r.o., P., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, so sídlom P., proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Prešove, Konštantínova 6, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. mája 2010 č. Vo 7/2010-So, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/67/2010- 66 zo dňa 15. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/67/2010-66 zo dňa 15. októbra 2010 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.05.2010 č. Vo 7/2010-So, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Správy katastra Prešov o zastavení konania o návrhu na vklad kúpnej zmluvy č. V 6302/2009-G zo dňa 16.03.2010 potvrdil. Podaním zo dňa 20.09.2010 žalobca súdu oznámil, že rozhodnutím Správy katastra Prešov pod č. V 1367/10 zo dňa 30.07.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu v tomto konaní, preto berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania v celkovej výške 1.465,66 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto podaniu uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, pretože dňa 30.07.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy č. V 1367/10, ktorej predmet i účastníci právneho úkonu sú identické s konaním o vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy č. V 6302/2009-G. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zásada plného úspechu vo veci nebola naplnená.

Súd v danom prípade na základe podania žalobcu zo dňa 20.09.2010, ktorým vzal žalobu späť konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c/ ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Návrh žalobcu na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. neakceptoval, pretože nemožno konštatovať, že išlo o dôvodne podanú žalobu a že ku späťvzatiu žaloby došlo vinou žalovaného.

Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o trovách konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Nesúhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, že nešlo o dôvodne podanú žalobu, ku späťvzatiu ktorej by došlo vinou žalovaného, čím nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Z predloženého rozhodnutia Správy katastra Prešov, číslo vkladu V1367/10 zo dňa 30.07.2010 vyplýva, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi tými istými účastníkmi a identickými nehnuteľnosťami, ako v konaní vedenom pod č. V 6302/2009. Keďže sa žalobca stal vlastníkom parciel, ktoré boli predmetom tohto konania, bol   nútený požiadať súd, aby konanie zastavil. Má za to, že žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím číslo Vo 7/2010So zo dňa 17.05.2010 zavinil, že bola podaná táto žaloba a následne, aj že došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia zo dňa 30.07.2010, číslo vkladu V1367/10. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca ešte pred podaním žaloby v tomto konaní podal dňa 24.03.2010 na Správu katastra Prešov nový návrh na vklad kúpnej zmluvy zaevidovaný pod č. V-1367/10, ktorý bol následne povolený rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 30.07.2010, takže žalobca týmto novým konaním dosiahol pozitívne rozhodnutie o zmene vlastníckeho práva, ktoré sa týkalo tých istých účastníkov konania ako aj predmetu konania. Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva zásada úspechu; ten ale v danom prípade žalobca nedosiahol pozitívnym rozsudkom o merite veci, preto uplatňovaná náhrada trov konania zo strany žalobcu je účelová. K tvrdeniu žalobcu, že podľa jeho názoru „žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím č. Vo 7/2010-So zo dňa 07.05.2010 zavinil, že bola táto žaloba podaná“ je zavádzajúce, nakoľko nezákonnosť napádaného rozhodnutia nebola preukázaná a ani vyslovená žiadnym súdom, či iným štátnym orgánom. Nakoľko v predmetnom konaní neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu trov konania, navrhol napadnutý výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 146 ods. 1 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu,

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c) bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zavinenia. Platí pritom všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov zastaveného konania; z tejto zásady existujú dve výnimky. Podľa prvej z nich, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Tu platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z uvedeného vyplýva, že aby mohol súd odporcu zaviazať na úhradu trov zastaveného konania, musia byť splnené dve zákonné podmienky: musí ísť o návrh (žalobu), ktorý bol podaný dôvodne a dôvodom jeho späťvzatia muselo byť správanie odporcu. V prejednávanej veci podľa záveru odvolacieho súdu tieto podmienky splnené neboli.

Ako vyplýva z obsahu spisu krajského súdu, žalobca sa žalobou podanou 08.06.2010 domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dôvodom zastavenia konania bolo neodstránenie vytknutých nedostatkov návrhu. Podaním doručeným krajskému súdu 21.09.2010 vzal žalobca túto žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že rozhodnutím Správy katastra Prešov   číslo V 1367/10 zo dňa 30.07.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi totožnými účastníkmi a týkajúcich sa tých istých nehnuteľností. Z toho však nemožno vyvodiť záver, že dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného, keďže žalovaný vo veci podanej žaloby neurobil žiaden úkon, ktorý by bol dôvodom jej späťvzatia a povolenie vkladu na základe nového návrhu na vklad bez ďalšieho neznamená, že predchádzajúce rozhodnutie bolo nezákonné.

Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. augusta 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková