Najvyšší súd  

10Sžr/155/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky: U., P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci, Hurbanova 21, Senec, za účasti účastníkov konania: 1/ JUDr. D. K., bytom O. zastúpený advokátom JUDr. Z. D., AK so sídlom v B., 2/ S., B., 3/ T., s.r.o., L., zastúpený advokátom JUDr. Z. D., AK so sídlom v B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 23. júla 2009, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 23. júla 2009, č.j.: 2536-1/1992/724/Ko, ktorým odporca rozhodol o reštitučnom nároku JUDr. D. K., syna pôvodného vlastníka A. K. uplatnenom podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. L. vedenej na LV č. X. v PK vl. č. X. ako parc. č. X., ostatná plocha tak, že tento spĺňa podmienky zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde a preto mu k uvedenej nehnuteľnosti priznal vlastnícke právo.

Zároveň v bode III. výrokovej časti zriadil vecné bremeno prechodu cez parc. č. X. v prospech spoločnosti T., s.r.o. k vodovodnej šachte s meracím zariadením po dobu zriadenia novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup tomuto predchádzajúci a v kontexte námietky navrhovateľky uplatnenej v zákonnej lehote dospel k záveru, že tomuto opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možno priznať úspech.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom posudzovanej veci   je rozhodnutie odporcu zo dňa 23. júla 2009, č.j.: 2536- 1/1992/724/Ko, ktorým tento   u oprávnenej osoby JUDr. D. K. ako syna pôvodného vlastníka A. K. uznal splnenie podmienok zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedených v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. a potom mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území N. L. podľa prídelovej listiny vo vzťahu k LV X. PK vl. X. parc. č. X. ostatná plocha o výmere 6 396 m² v celosti (II. výrokovej časti) a v bode III. výrokovej časti uložil vecné bremeno prechodu cez parc. č. X. pre spoločnosť T., s.r.o. L. k vodovodnej šachte s meracím zariadením po dobu zriadenia novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je vo vlastníctve tejto spoločnosti, a to, či toto rozhodnutie v zmysle námietky právneho predchodcu navrhovateľky treba považovať za zmätočné vo vzťahu k druhu pozemku vzhľadom na zmenený druh pozemku, a to ostatná plocha a potom, či z tohto dôvodu bolo povinnosťou odporcu navrátiť vlastnícke právo k uvedenému pozemku, alebo len priznať právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona č. 229/1991 Zb..

Z predloženého administratívneho spisu odporcu na vec sa vzťahujúceho súd zistil, že dňa 31.12.1992 bola pozemkovému úradu doručená reštitučná žiadosť D. K. uplatnená podľa zákona č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území N. L., vrátane parc. č. X., roľa o výmere 7 222 m² vedená vo vl. č. X., ktoré všetky nehnuteľnosti tam uvedené mal právny predchodca oprávnenej osoby A. K. nadobudnúť Výmerom č. 2902/48-1 zo dňa 18.10.1948.

Z výpisu pozemkovej knihy vložka č. X. pre kat. úz. N. L., časť A. majetkovej podstaty súd zistil, že v tejto je pod položkou 1 zapísaná parcela č. X., roľa o výmere 7 222 m² a zároveň v časti B pod položkou 1 je vyznačená konfiškácia u vlastníka H. M., ktorý záznam bol vykonaný dňa 7.1.1942. Pod položkou 3 časti B je zapísané vlastnícke právo podľa zákona č. 104/1945 Zb. pre čsl. štát - K. v celosti, keď tento záznam bol prevedený 12.5.1954 a zároveň pod položkou 4 bola vymazaná poznámka o konfiškácii majetku H. M. pod položkou l, čo vyplynulo z prídelovej listiny ONV v Šamoríne   zn.: IX-614-27/3-1954/62 zo dňa 27.3.1954.

Prídelom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave   č. 19640/46-I/B bolo osvedčené, že právnemu predchodcovi D. K., A. K. bola uvedená nehnuteľnosť pridelená, pričom sa jednalo o pozemok pred pridelením skonfiškovaný podľa zákona č. 104/1945 Zb. SNR H. M.

Konfiškáciu majetku H. M. potvrdzuje tiež upovedomenie Povereníctva a Pozemkovej reformy, sekcia "B" č. 19.640/46-I/B zo dňa 22.5.1946.

V spise je obsiahnutá aj písomná dokumentácia osvedčujúca, že A. K., roľník v N. L. odovzdal pozemky nachádzajúce sa v N. L. o výmere 14 hektárov 35 árov ako ich vlastník do bezplatného užívania ČSŠM, keď vzhľadom na svoj vysoký vek nebol schopný fyzickej práce (napr. zápisnica zo dňa 8.3.1950, 24.5.1950) i keď v spise sa tiež nachádza rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesnej hospodárskej rady ONV v Šamoríne, č. Pôd-8-4818/58 zo dňa 29.7.1958 o odňatí prídelu A. K. pre neplnenie prídelových podmienok.

O uplatnenom reštitučnom nároku odporca rozhodol vo vzťahu k parc. č. X. najprv   v časti o výmere 826 m² právoplatným rozhodnutím zo dňa 5.8.2009, č.j. 2536- 3/1992/724/Ko a o zvyšujúcej časti výmery 6 396 m² po zrušení pôvodného rozhodnutia   č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 5.6.2007 rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2008,   č. k. 5Sp 26/2007-28, právoplatného dňa 5.6.2009, opätovne dňa 23.7.2009 napadnutým rozhodnutím tak, že uznal splnenie podmienok zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedených   v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde oprávnenou osobou D. K. a preto mu priznal vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti v celosti.

Zároveň v bode III. výrokovej časti zriadil vecné bremeno prechodu cez parc. č. X.   v prospech spoločnosti T., s.r.o. k vodovodnej šachte s meracím zariadením po dobu zriadenia novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.

Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v pokračujúcom reštitučnom konaní   po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí doplnením dokazovania o ohliadku predmetnej nehnuteľnosti mal za preukázané, že parc. č. X., u ktorej na žiadosť povinnej osoby v tom čase   F. so sídlom R. došlo k zmene druhu pozemku zo záhrady na ostatnú plochu, mal za preukázané, že pozemok napriek uvedenému je naďalej neudržiavanou záhradou a s odstupom rokov (rok 2004) napriek zmene druhu pozemku na tejto nebol zrealizovaný zámer, pre ktorý bola uvedená zmena vykonaná.

Opierajúc sa ako o samotný zákon a tiež judikatúru Najvyššieho súdu SR   napr. rozsudok vo veci sp. zn. MSždov 13/02 odporca dospel k záveru, že reštitučný nárok, ktorý bol uplatnený v zákonnej lehote, tento je uplatnený opodstatnene a navráteniu vlastníctva k parc. č. X. nebránia žiadne zákonné prekážky, keď správnemu orgánu nie je uložená povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemok v prítomnosti označený v katastri nehnuteľnosti, ale akému účelu v čase rozhodovania skutočne slúži.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 2501 ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250h ods. l O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Podľa § 32 ods. l Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre rozhodnutie. Podľa   § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy   a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi   a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať   zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie   a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu   v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel   k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m², a ak nárok   v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia len v kontexte námietky navrhovateľky uplatnenej v zákonnej lehote na vznesenie opravného prostriedku podľa § 2501 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250h ods. 1 O.s.p., čo je iba v tomto rozsahu súd oprávnený rozhodnutie preskúmať, t.j. v danom prípade po preskúmaní, či sa jedná skutočne   o zmätočné rozhodnutie odporcu vo vzťahu k navráteniu vlastníctva k pôvodnému pozemku vzhľadom na jeho terajší druh pozemku ostatná plocha, pod ktorým je pozemok v prítomnosti vedený, keď na prípadné ďalšie námietky je povinný prihliadať len, že sa jedná o dôvod   ex offo, keď tu súd po preskúmaní dospel k záveru, že predmetná námietka navrhovateľky neobstojí už aj vzhľadom na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v jeho konštantnej judikatúre, napr. i v rozsudku MSždov 13/02 citovaného zúčastnenou osobou   v l. a 3. rade, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre konajúci správny orgán nie je rozhodujúci druh pozemku v čase rozhodovania správneho orgánu, ale v čase jeho prechodu na štát. Faktický stav predmetného pozemku bol osvedčený aj ostatnou ohliadkou vykonanou konajúcim správnym orgánom na mieste samom dňa 9.6.2009, ktorou bolo zistené, že pozemok je neudržiavaný, jedná sa naďalej o záhradu s viac ako 12 ovocnými stromami, nepokosenú, pričom k vykonaniu zmeny druhu pozemku v roku 2004 zo záhrady na ostatnú plochu, teda počas reštitučného konania došlo na návrh navrhovateľa, keď prípadné dôvody, pre ktoré mohol súd napadnuté rozhodnutie zrušiť z úradnej povinnosti, súd v danej povinnosti takéto nevzhliadol.

S poukazom na vyššie uvedené potom súd námietke navrhovateľky uplatnenej   v zákonnej lehote nemohol priznať úspech a potom rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď neprináležalo súdu s poukazom na ust. § 2501 ods. 2 a § 250h ods. l O.s.p. zaoberať sa nad rámec vznesených námietok argumentáciou prenesenou navrhovateľom zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie považujúc napadnuté rozhodnutie súdu za nesprávne.

Uviedla, že napriek tomu, že bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi navrhovateľkou podaného opravného prostriedku, má navrhovateľka za to, že pokiaľ vyšli v priebehu konania pred súdom samotným najavo (boli namietané SPF, ku ktorým sa pridala aj navrhovateľka) iné skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať, pokiaľ budú preskúmané,   za následok rozdielne rozhodnutie vo veci samej, mal konajúci súd, podľa právneho názoru navrhovateľky podľa ustanovenia § 250 j ods. 3 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie s poukazom na nepreskúmateľnosť v nadväznosti na námietky resp. výhrady SPF pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, pričom v týchto prípadoch nie je súd viazaný medzami (rozsahom a dôvodmi) opravného prostriedku.

Opätovne zopakovala dôvody uvedené v opravnom prostriedku.

Účastník konania S. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zotrval na vznesených námietkach voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu a z toho dôvodu navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaniu navrhovateľky proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21.6.2011 vyhovel.

Odporca a účastník konania D. K. navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. O odvolaní súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a o termíne vyhlásenia bolo dané oznámenie podľa § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a bolo zverejnené tiež na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o reštitučnom nároku podľa zákona č. 229/1991 Z. z..

Zákon č. 229/1991 Z. z. je jedným z reštitučných zákonov. Pri aplikácii jeho ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedochádzalo k ďalším krivdám.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu   č.j.: 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 23. júla 2009 týkajúce sa reštitučného nároku oprávnenej osoby D. K. Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 31.12.1992 je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. ako syn pôvodného vlastníka.  

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že A. K., otec oprávnenej osoby, získal uvedenú nehnuteľnosť Výmerom o vlastníctve pôdy č.j. 2902/48-1 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 18.10.1948. Vyššie uvedená nehnuteľnosť spolu s ostatnými nehnuteľnosťami prešla do vlastníctva čsl. štátu   na základe rozhodnutia ONV v Šamoríne, Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. Pôd.-8-4818/58 dňa 29.7.1958. Pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 22 ods. 2 nár. SNR č. 104/1945 Sb. na odňatie majetku prídelcovi a na jeho pridelenie inej osobe neprešlo na Okresné národné výbory. Rozhodnutie o odňatí prídelu ONV Bratislava – vidiek, bolo vydané nad rámec jeho právomoci, čím je naplnený reštitučný titul prechodu nehnuteľnosti na čsl. štát podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb.

Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle identifikácie parciel č.j. 320-91/2003 zo dňa 7.4.2003 je parcela vedená na LV X. v prospech   SR - N.

V konaní bolo preukázané, že povinná osoba koncom roka 2004 požiadala o zmenu druhu pozemku zo záhrady na ostatnú plochu. Skutočnosť, že predmetný pozemok spadá   pod reštitučný zákon a má byť predmetom vydania, povinná osoba zatajila   pred pracovníčkou, ktorá má v referáte agendu o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Vykonanou obhliadkou na pozemku v mesiaci marec 2005 bolo zistené, že všetky budovy nachádzajúce sa v areáli bývalého N. boli predmetom privatizácie spoločnosti T., s.r.o., L., okrem dotknutej záhrady, na ktorej sa nachádza vodovodná šachta s meracím zariadením. Stav v tom čase zarastenej, neudržiavanej záhrady nezodpovedal tvrdeniu povinnej osoby o využívaní pozemku na plnenie predmetu činnosti ústavu, nakoľko tento zanikol dňa 31.12.2004.

Obvodný pozemkový úrad v Senci zvolal obhliadku pozemku parc. č. X. na deň 9.6.2009 za účasti všetkých dotknutých účastníkov. Nakoľko práve na žiadosť povinnej osoby bola vykonaná Obvodným pozemkovým úradom v Senci zmena druhu pozemku v roku 2004 z kultúry záhrada na ostatnú plochu, bolo potrebné druh pozemku preskúmať v teréne. Samotnou obhliadkou bolo preukázané, že pozemok je naďalej neudržiavaná nepokosená tráva s rodiacimi ovocnými stromami.

Správny orgán znovu preskúmal všetky predložené doklady a dospel k názoru, že zmena druhu pôvodného pozemku zo záhrady na ostatnú plochu povinnou osobou počas reštitučného konania nie je prekážkou na vydanie pozemku. Zákon o pôde pri rozhodovaní správneho orgánu o vydaní resp. nevydaní pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemkom označený v katastri nehnuteľností. Potvrdzuje to aj vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR   sp. zn. M-Sždov 13/02.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci konštatuje, že právny názor krajského súdu je správny. Krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi opravného prostriedku. Dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu odvolací súd považuje za úplné a presvedčivé. Nevidí na nich nič doplňovať ani na základe odvolania navrhovateľky, keďže len zopakovala svoje tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku. Taktiež sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že správny súd preskúmava rozhodnutie len v medziach opravného prostriedku, preto na ďalšie námietky navrhovateľky, ktoré ako uviedla sú totožné s námietkami uvedenými vo vyjadrení účastníka konania Slovenského pozemkového fondu, nemohol prihliadať s poukazom na ustanovenie § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovenie § 250h ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu a tieto si osvojuje ako svoje vlastné.

Odvolací súd len zdôrazňuje, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákon o pôde pri rozhodovaní správneho orgánu o vydaní, resp. nevydaní pozemku oprávneným osobám, neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako   je pozemok označený v katastri nehnuteľností. Správny orgán v čase rozhodovania správne zobral do úvahy, že pozemok v čase uplatnenia oprávnenou osobou a tiež v čase odňatia vlastníckeho práva bol druhom kultúry – záhrada, ktorý priamo tvorí poľnohospodársku pôdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom konaní pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v súvislosti s preukázaním prechodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na štát.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnej navrhovateľke nepriznal ich náhradu. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu a účastníci konania si nárok na ich náhradu neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, dňa 4. júla 2012  

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth