Najvyšší súd
10Sžr/150/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. M. S., bytom M., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Trnave, Vajanského č. 22, Trnava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KPÚ-B2006/00204 zo dňa 20.07.2006,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/14/2007-107 zo dňa
15.07.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č. k. 14S/14/2007-107 zo dňa
15.07.2011 zrušil svoje uznesenie zo dňa 10.12.2007 č. k. 14S/14/2007-41, ktorým prerušil
konanie z dôvodu prebiehajúcich dedičských konaní. Toto uznesenie zrušil, nakoľko dedičské
konania boli právoplatne skončené a tak odpadli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené.
Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 14S/14/2007-107 zo dňa 15.07.2011 podal
žalobca odvolanie, v ktorom tvrdil, že krajský súd nedostatočne zistil procesný stav a zrušil
uznesenie o prerušení konania predčasne, na základe čoho žalobca žiadal, aby odvolací súd
uznesenie krajského súdu zrušil a uložil mu povinnosť v konaní pokračovať až po ukončení
dovolacích konaní v dedičských konaniach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a
preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,
ktorým sa upravuje vedenie konania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v piatej časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. V danom prípade bolo
nepochybné, že krajský súd rozhodol o zrušení uznesenia o prerušení konania podľa
ustanovenia § 111 ods. 2 O. s. p., ktoré patrí do tretej časti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorej ustanovenia sa podľa § 246c ods. 1 O. s. p. použijú primerane pre konanie v správnom
súdnictve.
V § 111 ods. 2 O. s. p. je uvedené, že len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie
prerušilo, pokračuje súd v konaní aj bez návrhu. V danom prípade dospel krajský súd
k záveru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené a preto uznesenie o prerušení
konania zrušil.
Odvolací súd musel posúdiť, či takéto rozhodnutie o zrušení prerušenia konania,
t. j. rozhodnutie, na základe ktorého súd pokračuje v konaní, je rozhodnutím, proti ktorému
zákon pripúšťa opravný prostriedok alebo je možné toto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie upravujúce vedenie konania, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
Za rozhodnutia upravujúce vedenie konania sa považujú v zásade tie, ktoré nemajú
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia
konania vyžadujú rýchlejšie riešenie, ale bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov alebo tretej osoby a súd nimi nie je viazaný, t. j. môže ich
zmeniť bez toho, aby bolo potrebné podať odvolanie.
V danom prípade môže súd aj po takomto rozhodnutí o zrušení uznesenia o prerušení
konania opätovne kedykoľvek rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 O. s. p.,
ak nastanú skutočnosti odôvodňujúce takýto postup a súd bude považovať takéto rozhodnutie
za potrebné.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
krajského súdu je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému
odvolanie nie je prípustné, čo správne uviedol aj krajský súd v poučení uznesenia
č. k. 14S/14/2007-107 zo dňa 15.07.2011, na základe čoho odvolací súd odvolanie žalobcu
podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. odmietol.
Odvolací súd navyše konštatoval, že aj v prípade, že by odvolanie proti uzneseniu
č. k. 14S/14/2007-107 zo dňa 15.07.2011 bolo prípustné, žalobca by podal odvolanie
oneskorene (napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 05.08.2011; odvolanie však
podal osobne na krajskom súde až dňa 23.09.2011).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. júna 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková