UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: 1/ E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, F., 2/ R. L., narodená dňa XX.XX.XXXX, F., právne zastúpených: Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, proti odporcovi: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, Družstevná 1052, Kysucké Nové Mesto, za účasti: E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 690/2011 zo dňa 02.11.2015, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/3/2016-16 zo dňa 20.05.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/3/2016-16 zo dňa 20. mája 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 690/2011 zo dňa 02.11.2015, ktorým odporca zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s odvolacími námietkami uvedenými navrhovateľmi a považoval ich za nedôvodné v celom rozsahu. Zdôraznil, že ak správny orgán zistí nesúlad zmluvy (autorizovanej advokátom) s katastrálnym operátom čo i len sčasti, je povinný návrh na vklad zamietnuť v celom rozsahu, teda nielen v časti, v ktorej zistil nesúlad. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Katastrálny odbor odporcu zistil nesúlad niektorých nehnuteľností uvedených v zmluve s katastrálnym operátom, a už táto skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve. Postačovalo teda, aby odporca v odôvodnení rozhodnutia ako dôvod zamietnutia návrhu ako celku uviedol len niektoré nehnuteľnosti,ktoré v zmluve neboli uvedené v súlade s katastrálnym operátom. Stačila totiž i len jedna nehnuteľnosť uvedená v zmluve v nesúlade s katastrálnym operátom a táto skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad ako celku.
K námietke prieťahov v konaní, ktoré mali spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia poznamenal, že túto považoval za nedôvodnú, pretože z jednotnej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že samotné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nie je dôvodom jeho nezákonnosti.
K námietke, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o schválení pozemkových úprav súd poznamenal, že tieto námietky mali byť uplatnené v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v kat. úz. F. zo dňa 18.01.2012, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 05.03.2012 pod Z 360/2012. Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav zo dňa 18.01.2012 bolo preskúmateľné súdom, ako vyplýva aj z jeho poučenia, teda na jeho preskúmanie bol zákonom daný priestor. Konštatoval, že všetky námietky týkajúce sa tohto rozhodnutia sa preto mali uplatniť v tomto konaní, a nie v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto ani v katastrálnom konaní ani v konaní pred súdom o preskúmanie rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní, nie je možné preskúmavať, či boli splnené hmotnoprávne alebo procesnoprávne podmienky na vydanie rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, ani podklady pre vydanie tohto rozhodnutia.
K námietke, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatok dôvodov, lebo odporca v odôvodnení neuviedol dôvod zamietnutia u každej nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet kúpnej zmluvy, ale vybral si iba niektoré nehnuteľnosti krajský súd poznamenal, že sa k nej vyjadril už vyššie v odôvodnení. Katastrálny odbor okresného úradu má možnosť len vklad povoliť podľa návrhu ako celok alebo návrh zamietnuť. Aj keď sú splnené podmienky pre časť návrhu, neprichádza do úvahy povolenie vkladu v tejto časti.
K námietke nedostatku odôvodnenia vo vzťahu k jednotlivým parcelám uviedol krajský súd, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú aj z toho dôvodu, že ak sú zistené prekážky na vydanie kladného rozhodnutia čo i len u jednej parcely, uvedené je dôvodom na zamietnutie návrhu aj voči ostatným parcelám (bez ohľadu na ich súlad či nesúlad s katastrálnym operátom), preto by bolo nadbytočné v odôvodnení zamietavého rozhodnutia pri každej parcele osobitne uvádzať, či je súladná alebo nesúladná s katastrálnym operátom. Bolo by to tiež nehospodárne, najmä ak predmet zmluvy tvorí viac ako 100 parciel v rozličných podieloch na rozličných listoch vlastníctva. Preto dospel k názoru, že v danom prípade postačovalo v odôvodnení uviesť len niektoré parcely, vo vzťahu ku ktorým bol zistený nesúlad s katastrálnym operátom, čo bez ďalšieho bolo dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Odôvodnenie mal za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho bolo zrejmé, z akého skutkového stavu správny orgán vychádzal pri jeho subsumovaní pod konkrétnu právnu normu, v danom prípade pod § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.
K námietke, že rozhodnutím o schválení projektu pozemkových úprav nedošlo k účelu pozemkových úprav, pretože neboli vytvorené ucelené pôdne hospodárske celky a nedošlo ním k sceleniu pozemkov, ale k väčšieho rozdrobeniu a podstatnej strate výmer krajský súd opätovne uviedol, že ide o meritórnu námietku voči rozhodnutiu, ktoré nie je predmetom tohto správneho konania. Táto námietka teda nemôže byť relevantne uplatnená v katastrálnom konaní. Účelnosť pozemkových úprav mala byť skúmaná v konaní o vykonaní pozemkových úprav podľa § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v zmysle vykonávacieho zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia v odvolaní nepoukázali na žiadne vady, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako zákonné potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadli navrhovatelia včas podaným odvolaním podľa § 205 ods. 2 písm. a/,c/, d/, f/ O.s.p. s návrhom, by napadnutý rozsudok krajského súdu odvolací súd zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Vyjadrili, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasia. Boli toho názoru, že krajský súd vec nesprávne posúdil a na základe toho nesprávne rozhodol vo veci, neúplné zistil skutkový stav veci, pretože sa so všetkými dôkazmi nevysporiadal, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Navyše svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvádzanými v odvolaní.
Poznamenali, že len využili ich legitímne právo previesť a nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Postupom správneho orgánu, ktorý ich návrhové konanie najskôr prerušil a riadne neinformoval účastníkov konania a ich právneho zástupcu a následne návrh po viac ako 4 rokoch zamietol a opätovne právneho zástupcu neinformoval riadne a včas, porušil tým základné procesné pravidlá ako i zásady správneho a katastrálneho konania. Okrem toho vykonanie pozemkových úprav bolo podmienené súhlasom vlastníka E. L., ktorý takýto súhlas nikdy nedal.
Opätovne poukázali, že odôvodnenie rozhodnutia má byť úplne jasné, určité a zreteľné. Vyjadrili nesúhlas s tým, že správny orgán má len informatívne vymenovať, ktoré parcely zanikli a ktoré nemôžu byť predmetom prevodu. V tomto ohľade je rozhodnutie nepreskúmateľné a nejasné. Ďalej mali za to, že správny orgán má dostatok času a príležitosti uviesť, ktoré konkrétne parcely nemôžu byť predmetom prevodu a pre ktoré teda ich návrh zamietol, napr. i pre prípad podania opakovaného návrhu, opravy a pod. Dodali, že v súvislosti s vykonávaním pozemkových úprav podali aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Konštatovali, že správny orgán si nezistil spoľahlivo skutkový stav pri rozhodovaní o návrhu na vklad, neposudzoval zmluvu ako celok ako i jednotlivo a de facto nerozhodol o ich právnom úkone - kúpnej zmluvy v súlade so zákonom. Postup správneho orgánu je v rozpore so zákonnými normami, ústavou a medzinárodnými zmluvami v tom zmysle, že nerešpektuje vlastnícke právo navrhovateľov a vážnym spôsobom zasahuje do ich vlastníckeho práva. Mali za to, že rozhodnutie správneho orgánu je v rozpore i so zásadou priority katastrálneho konania.
Podľa názoru navrhovateľov odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Okrem toho súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu bolo konanie pred ním zaťažené vadou znamenajúcou odňatie možnosti navrhovateľov konať pred súdom. Odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamená porušenie práva na spravodlivý proces.
Zo zdôvodnenia rozhodnutia neboli navrhovateľom zrejmé odpovede na základné otázky, prečo bol ich návrh zamietnutý a prečo bolo o ich návrhu rozhodnuté po 4 rokoch od jeho podania, hoci zákonná lehota bola 30 dní od podania návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Odporca sa v zákonnom stanovenej lehote k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.
Pribratý účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 12.07.2016 uviedol, že s podaným odvolaním súhlasí a žiadal prešetriť činnosť odporcu vo veci návrhu na vklad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vsúlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav okresný úrad určí termín, ku ktorému sa aktualizuje register pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Na vykonanie aktualizácie registra pôvodného stavu a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu pozastaví správa katastra na základe výzvy okresného úradu zápisy do katastra nehnuteľností v obvode projektu pozemkových úprav na 90 dní pred predpokladaným termínom schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. Lehotu podľa druhej vety môže okresný úrad primerane skrátiť pri jednoduchých pozemkových úpravách.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 690/2011 zo dňa 02.11.2015, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva.
Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.06.2011 bol odporcovi doručený návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva vyplývajúceho z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2011 medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a pribratým účastníkom konania ako predávajúcim s tým, že predmetná kúpna zmluva bolaopatrená doložkou o autorizácii zmluvy advokátom navrhovateľov.
Žiadosťami zo dňa 08.11.2010 a 07.02.2011 požiadal Obvodný pozemkový úrad v Čadci, aby odporca pozastavil zápisy do KN v obvode projektu pozemkových úprav (PPÚ) Snežnica v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách v nadväznosti na § 29 ods. 1 metodického návodu na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav č. 74.20.73.46.30 z dôvodu vykonania aktualizácie registra pôvodného stavu a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu na 90 dní.
V zmysle uvedeného prerušil odporca konanie v právnej veci návrhu na vklad rozhodnutím č. V 690/11 zo dňa 11.07.2011.
Obvodný pozemkový úrad v Čadci rozhodnutím č. ObPÚ-2012/047-01/A09 zo dňa 18.01.2012 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v k. ú. F., čím došlo k zmenám v obsahu vlastníckeho práva predávajúceho k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, resp. predmetom vkladového konania.
Odporca následne rozhodnutím č. V 690/2011 zo dňa 02.11.2015 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva týkajúceho sa nehnuteľnosti v katastrálnom území F. evidovaných na listoch vlastníctva č. : XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXXX s odôvodnením, že po schválení projektu pozemkových úprav nebola kúpna zmluva súladná s katastrálnym operátom podľa ustanovení katastrálneho zákona.
Navrhovatelia v odvolaní namietali, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, nesprávne a porušujúce základné práva účastníkov, zároveň nedostatočne zdôvodnené, vychádza z nesprávneho a nedôsledne zisteného skutkového stavu, nesprávnej aplikácii právneho predpisu a správny orgán rozhodol v rozpore s listinnými dôkazmi a v rozpore so zákonnou lehotou.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Správa katastra (v súčasnosti rozumej okresný úrad) je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnejmoci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nachádza nehnuteľnosť (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžo/204/2008).
Vkladové konanie, ako návrhové správne konanie, sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Znamená to, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra (v súčasnosti rozumej okresný úrad) ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007).
Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, nakoľko sa jednalo o zmluvu autorizovanú advokátom. To znamená, že odporca bol povinný preskúmať zmluvu iba z toho pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Okresný úrad nepreskúmava platnosť takejto zmluvy, ale len jej súlad s katastrálnym operátom. Súlad zmluvy o prevode nehnuteľnosti s katastrálnym operátom znamená, že v zmluve sú údaje uvedené tak, ako na liste vlastníctva.
Odporca v danej veci správne zameral svoju pozornosť na to, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy ku dňu vydania rozhodnutia. Odvolací súd ustálil, že nie je právne relevantná tá skutočnosť, či predmetná kúpna zmluva bola vkladu schopná v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie odporcu č. V 690/2011 zo dňa 02.11.2015, preto povinnosťou súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu bolo posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, ktorý mu prechádzal. Povinnosťou odporcu bolo v danej veci podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odporca v danej veci postupoval v súlade s § 31 o d s. 2 katastrálneho zákona, keď náležite skúmal, či právo účastníka (prevodcu) disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami nie je obmedzené. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že odporca rozhoduje na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodovania, bolo jeho povinnosťou v predmetnej veci skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu do katastra.
Odvolací súd na základe uvedených dôvodov dospel k zisteniu, že v danej veci v čase rozhodovania odporcu o povolení vkladu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pretože v čase rozhodovania o povolení vkladu bolo preukázané, že po vydaní rozhodnutia Obvodného úradu v Čadci č. ObPÚ- 2012/047-01/A09 zo dňa 18.01.2012 došlo k zmenám v obsahu vlastníckeho práva predávajúceho k pozemkom, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy v dôsledku schválenia vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. F.. Uvedená skutočnosť pritom predstavuje takú skutkovú a právnu zmenu, ktorá bránila odporcovi rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra, a tak odporca postupoval správne, ak na uvedenú skutočnosť prihliadol.
Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že v danej veci nebolo možné považovať kúpnu zmluvu za vkladuschopnú listinu v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože právo predajcu nakladať s príslušnými nehnuteľnosťami bolo pozmenené rozhodnutím Obvodného úradu v Čadci č. ObPÚ- 2012/047-01/A09 zo dňa 18.01.2012, ktorým tento schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v k. ú. F., čím došlo k zmenám v obsahu vlastníckeho práva predávajúceho k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a teda aj vkladového konania. V dôsledku uvedeného nebolo možné v správnom konaní konštatovať súlad kúpnej zmluvy s katastrálnym operátom.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).
Správny bol aj postup súdu prvého stupňa, keď zameral svoju pozornosť na dodržanie zákonnosti rozhodnutia odporcu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pretože predmetom preskúmavacieho konania podľa § 250l a nasl. O.s.p. v danej veci bolo napadnuté rozhodnutie odporcu v právnej veci zamietnutia návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vyplývajúceho z kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a pribratým účastníkom konania, nie (ako správne ustálil súd prvého stupňa) splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, preto odvolací súd vyhodnotil všetky námietky navrhovateľov v tomto smere za irelevantné.
V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľov odvolací súd konštatuje, že tieto vo svetle vyššie uvedeného, nepovažoval za dôvodné, nakoľko navrhovatelia neuviedli v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa vyvrátili. Súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom zaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľov a v odôvodnení svojho rozhodnutia svoje skutkové zistenia a právne závery riadnym spôsobom oboznámil, zároveň nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako také, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, teda zákonné, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal a odporca na ich náhradu nemá zákonný nárok (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.