ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XXE.XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému Okresný úrad Žilina (predtým Správa katastra Žilina, pôvodne Katastrálny úrad v Žiline), za účasti pribratého účastníka A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. Xo 27/2010/Ha- 2 zo dňa 15.05.2012, na odvolanie žalobkyne aj A. D. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/64/2012-104 zo dňa 15. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/64/2012-104 zo dňa 15. apríla 2013 v znení opravného uznesenia č.k. 20S/64/2012-139 zo dňa 11. júla 2013 vo veci samej p o t v r d z u j e.
Rozhodnutie o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť A. D. na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 413,91 Eur v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť A. D. na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 210,86 Eur v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Správa katastra Kysucké Nové Mesto vydala dňa 03.05.2010 rozhodnutie č. X-11/10, ktorým zamietla návrh p. A. D. na opravu chyby v katastrálnom operáte, spočívajúcu vo výmaze pozemku, parcely C-KN č. 382, zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 z LV č. XXXX, k.ú. E. a zapísala ho na iný LV ako výlučné vlastníctvo navrhovateľa, pretože navrhovateľ daroval zmluvou z 27.11.2002 len spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome s. č. XXX na pozemku parcele C-KN č. 382. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nie je dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože z návrhu na vklad i z darovacej zmluvy vyplýva vôľa účastníkov konania previesť vlastnícke právo darcu p. A. D. k obom hore uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1 na obdarovanú p. G. D..
Katastrálny úrad v Žiline na základe odvolania účastníka konania p. A. D. rozhodnutím č. Xo-27/2010- Ha zo dňa 02.08.2010 zmenil rozhodnutie správy katastra tak, že podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona nevyhovuje návrhu p. A. D. a nevymazáva pozemok, parcela C-KN č. 382, zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 z časti A - majetková podstata LV č. XXXX, k. ú. E.. Proti tomuto rozhodnutiu podal p. A. D.alobu, ktorú Krajský súd v Žiline rozsudkom č. 21 S/77/2010- 83 zo dňa 23.02.2011 zamietol. O odvolaní rozhodol najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. lSžr/64/2011 zo dňa 14.02.2012, ktorým zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-27/2010-Ha zo dňa 02.08.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dňa 15.05.2012 vydal Katastrálny úrad v Žiline vo veci nové rozhodnutie zn. Xo-27/2010-Ha-2, ktorým zmenil rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. X-11/10 zo dňa 03.05.2010 tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, vymazáva pozemok, parcelu C-KN č. 382, zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 z časti A - majetková podstata listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., a zapisuje ho na nový v LV prospech výlučného vlastníka A. D., s titulom nadobudnutia dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. V-947/98 z 31.08.1998 - 8/99 so zápisom vecného bremena v znení: „Právo prechodu pre H. F. a jeho priamych potomkov k stodole a skladu - 8/99".
II.
Krajský súd v Žiline rozhodujúc o žalobe žalobkyne na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-27/2010/Ha-2 zo dňa 15. apríla 2013 napadnutým rozsudkom žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol ako nedôvodnú, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu prechádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že postup žalovaného správneho orgánu bol v súlade so zákonom.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o návrhu A. D. na opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že správa katastra nesprávne do katastra nehnuteľnosti zapísala obsah úkonu darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2002 keď napriek tomu, že obsahom darovacej zmluvy nebol prevod 1/2 parcely C-KN č. 382 zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 v k.ú. E., v 1/2 zapísala žalobkyňu ako spoluvlastníčku tohto pozemku.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu bol obsah písomnej darovacej zmluvy, uzavretej dňa 27.11.2002 medzi darcom A. D. a obdarovanou G. D. (žalobkyňou). V čl. I tejto zmluvy je uvedené, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu č. XXX na parcele č. KN 382 - zastavaná plocha o výmere 552 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., zapísanej v katastri u Správy katastra v Kysuckom Novom Meste, katastrálneho úradu Žilina na LV č. XXX. Ďalej je v nej uvedené, že darca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť z Dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva č. V-947/98 zo dňa 31.08.1998 - výkaz zmien 8/99. V čl. II je uvedené, že „darca daruje svojej manželke G. D., rod. R. nehnuteľnosť, rodinný dom č. XXX na parcele CKN 382- zastavaná plocha o výmere 552 m2 v katastrálnom území E., v podiele 1/2 a obdarovaná túto nehnuteľnosť s vďakou prijíma." V článku VII. je uvedené, že účastníci tejto zmluvy navrhujú na správe katastra v Kysuckom Novom Meste, katastrálny úrad Žilina, katastrálne územie E., aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva takto: A-LV: rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele p. č. 382 parcela č. KN 382- zastavaná plocha o výmere 552 m2
B-LV: G. D., rod. R., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX do podielového spoluvlastníctva v podiele 1, C-LV- bez zmien.
Medzi podstatné náležitosti darovacej zmluvy patrí identifikácia predmetu, ktorý je predmetom darovania (predmetných nehnuteľností) a prejav vôle darcu, že tieto konkrétne identifikované nehnuteľnosti daruje, ako aj vyjadrenie vôle obdarovaného, že takýto dar, v rozsahu prejavu vôle darcu, prijíma. Podľa názoru krajského súdu je táto vôľa jednoznačne vyjadrená v článku II. darovacej zmluvy, kde je jednoznačne vyjadrená vôľa darcu - A. D. darovať žalobkyni - G. D. 1/2 rodinného domu č. XXX postavenom na KNC 382 - zastavané plochy o výmere 552 m2. Súčasne je v tomto článku vyjadrený prejav obdarovanej, že práve rozsah darovania darcu „s vďakou prijíma". Pre posúdenie prejavu vôle nie je podstatné vyjadrenie, akým spôsobom má správa katastra o vklade rozhodnúť. Vzhľadom na vyslovený právny názor najvyššieho súdu, ktorý jednoznačne konštatoval, že aj postupom podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. je možné odstraňovať chyby, ktoré nastali v nesprávnom zápise údajov do katastra nehnuteľností, správa katastra bola povinná aj z úradnej povinnosti tento rozpor odstrániť.
Námietku žalobkyne, že správny orgán mal pred rozhodnutím vypočuť JUDr. G. H., ktorá oboch účastníkov darovacej zmluvy zastupovala a formulovala jej obsah, na objasnenie obsahu vôle účastníkov darovacej zmluvy nepovažoval krajský súd za opodstatnenú, pretože prípadné vykonanie tohto dôkazu by nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a na posúdenie veci správnym súdom.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal. Nepriznal ju ani pribratému účastníkovi A. D. s odôvodnením, že vzhľadom na úpravu náhrady trov konania v § 250k O.s.p. to nie je možné.
III.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodu, že krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietala, že súd nevzal do úvahy, že vôľou účastníkov zmluvy bolo previesť vlastníctvo k polovici domu aj s pozemkom. To, že sa v jednej časti zmluvy špecifikácia pozemku nenachádza, sa stalo chybou právnej zástupkyne, ktorá zmluvu vyhotovovala a ktorá nesprávne podchytila prejav vôle účastníkov v čl. II zmluvy. Tento nedostatok je však konvalidovaný v čl. VII pri návrhu na vklad. Krajský súd napriek tomu odmietol vykonať navrhované dokazovanie výsluchom svedkyne JUDr. G. H., práve za účelom odstránenia rozporu v prejave vôle účastníkov darovacej zmluvy v čl. II. a čl. VII., čo mal napokon urobiť už správny orgán. Záver, ku ktorému dospel krajský súd, jednoznačne nevyplýva ani z rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/64/2011, ktorý zmenil jeho predchádzajúce rozhodnutie tak, že zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline tak, že rozhodnutie žalovaného č. Xo-27/2010-Ha-2 zo dňa 15.05.2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, prípadne, ak by rozsah vykonaného dokazovania neodôvodňoval takúto zmenu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania podľa pripojeného vyúčtovania.
K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril A. D.. Uviedol, že rozsudok krajského súdu vo veci samej považuje za vecne aj procesne správny, preto navrhuje v tejto časti jeho potvrdenie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím iba zosúladil zápis v katastri s darovacou zmluvou v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý vyslovil v rozhodnutí sp.zn. 1Sžr/64/2011. Skutočnosť, že jeho vôľou nikdy nebolo darovať aj polovicu pozemku pod domom potvrdzuje aj znalecký posudok č. 148/2002 vypracovaný znalcom Ing. C. E., CSc., ktorý v bode 1.6 Osobitné požiadavky objednávateľa posudku uviedol: „Oceňovať len rodinný dom, nakoľko ostatné nehnuteľnosti nebudú predmetom prevodu", čo sa premietlo aj do čl. II darovacej zmluvy. Článok V. predmetnej Darovacej zmluvy potvrdzuje, že jejsúčasťou bol aj znalecký posudok č. 148/2002 zo dňa 21.11.2002 doc. Ing. C. E., CSc., pretože bol potrebný pre stanovenie výšky správneho poplatku. Uviedol tiež, že odvolanie žalobkyne bolo podané účelovo v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním o zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu č. XXX v E. a pozemku CKN č. 382 za účelom oddialenia rozhodnutia. Zároveň si za podanie vyjadrenia uplatnil trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby celkovo vo výške 137,97 Eur.
Proti predmetnému rozsudku v časti nepriznania náhrady trov konania podal odvolanie A. D.. Považuje za chybu, že súd o jeho návrhu na priznanie trov konania rozhodol len v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je síce pravdou, že § 250k O.s.p. neupravuje priznanie trov pribratému účastníkovi, ale preto je potrebné použiť § 246c ods. 1 O.s.p., t.j. odkaz na primerané použitie prvej a štvrtej časti tohto zákona. Krajský súd mu mal preto priznať trovy konania v súlade s §142 ods. 1 v spojení s §246c ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na právny názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/64/2011 má za to, že žalobkyňa podala žalobu iba s cieľom dosiahnuť prerušenie alebo oddialenie rozhodnutia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré je vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 8C/84/2009, čím mu vzniká škoda, pretože nehnuteľnosti nemôže užívať a navyše chátrajú, pretože žalobkyňa na nich nevykonáva adekvátnu údržbu. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o trovách konania tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania podľa pripojeného vyčíslenia.
K odvolaniu sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, pretože vedľajší účastník nemá nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasí ani s jeho tvrdeniami o účelovosti podanej žaloby, rozpory o prevode pozemku vznikli nedopatrením a netvorili obsah prejavu vôle účastníkov. Pridržiava sa preto v plnom rozsahu ňou podaného odvolania vrátane návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Po zistení, že odvolania boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne vo veci samej nemožno priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je v tejto časti vecne správny, preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. augusta 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk <.) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Na základe § 1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené katastrálne úrady. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prešla na správy katastra v sídlach krajov. Právnym nástupcom v tejto veci sa stala Správa katastra Žilina, s ktorým bolo ďalej konané. Následne s účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. e/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené správy katastra a podľa § 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prešla na okresný úrad. Do postavenia Správy katastra Žilina tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Žilina. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právnych nástupcov podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného odvolacieho správneho orgánu, ktorým zmenil rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. X-11/10 zo dňa 03.05.2010 tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, vymazáva pozemok, parcelu C-KN č. 382, zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 z časti A - majetková podstata listuvlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., a zapisuje ho na nový LV v prospech výlučného vlastníka A. D., s titulom nadobudnutia dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. V-947/98 z 31.08.1998 - 8/99 so zápisom vecného bremena v znení: „Právo prechodu pre H. F. a jeho priamych potomkov k stodole a skladu - 8/99".
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne, keď zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Xo-27/2010-Ha-2 zo dňa 15.05.2012, najmä či sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod, aby sa v logických argumentoch a relevantných právnych záveroch odchýlil od dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, obmedzil sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. iba na právne vyhodnotenie odvolacích námietok.
Podstatnou z nich je tvrdenie, že krajský súd pochybil, keď nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne JUDr. H., ktorým sa mal odstrániť rozpor v obsahu darovacej zmluvy uzavretej uzavretej dňa 27.11.2002 medzi darcom A. D. a obdarovanou G. D. (žalobkyňou). V čl. II tejto zmluvy je uvedené, že „darca daruje svojej manželke G. D., rod. R. nehnuteľnosť, rodinný dom č. XXX na parcele CKN 382 - zastavaná plocha o výmere 552 m2 v katastrálnom území E., v podiele 1/2 a obdarovaná túto nehnuteľnosť s vďakou prijíma." V článku VII. je uvedené, že účastníci tejto zmluvy navrhujú na správe katastra v Kysuckom Novom Meste, katastrálny úrad Žilina, katastrálne územie E., aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 nielen vo vzťahu k rodinnému domu, ale aj k pozemku, parcela CKN 382.
Túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú; ako už uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa § 250i ods. 1 posledná veta O.s.p., súd môže, ale nemá zo zákona povinnosť v konaní podľa druhej hlavy piatej častí vykonať dokazovanie. Okrem toho odvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že vykonanie navrhovaného dôkazu bolo bezpredmetné, pretože by nemalo žiaden vplyv na posúdenie a rozhodnutie veci. V zmysle ustálenej judikatúry, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha. Odvolací súd zhodne s právnym názorom krajského súdu má za to, že v článku II. tejto zmluvy je jednoznačne vyjadrená vôľa darcu A. D. darovať žalobkyni G. D. 1 rodinného domu č. XXX postavenom na KNC 382 - zastavané plochy o výmere 552 m2 s tým, že obdarovaná v tomto rozsahu dar „s vďakou prijíma". Tento záver jednoznačne potvrdzuje aj znalecký posudok č. 148/2002, vypracovaný znalcom doc. Ing. C. E., CSc., ktorý bol pripojený k návrhu na vklad a v ktorom je výslovne uvedená ako osobitná požiadavka objednávateľa posudku - A. D., oceňovať len rodinný dom, nakoľko ostatné nehnuteľnosti nebudú predmetom prevodu. Rovnako pri vymedzení predmetu ocenenia je uvedený iba dom č. súp. 160 na parcele č. 382.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že správny orgán v tomto prípade využil svoje zákonné oprávnenie opraviť nesprávny údaj katastra a v celom rozsahu sa stotožnil so záverom napadnutého rozhodnutia krajského súdu o zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj s jeho odôvodnením a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ však ide o odvolanie pribratej osoby A. D. voči nepriznaniu náhrady trov prvostupňového konania, toto odvolanie vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné a jednomyseľne dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z právnej úpravy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ustanovujúcej správne súdnictvo) síce jednoznačne nevyplýva, či súd v tomto prípade môže aplikovať ustanovenia upravujúce náhradu trov konania v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku alebo má aplikovať iba ustanovenie § 250k O.s.p., avšak vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti ako aj z požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zo zásady, že všetky štátne orgány majú ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou, pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak by pri uplatnení štandardných metód výkladu, prichádzali do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 15/98, III. ÚS 341/07, II. ÚS 148/06), bolo potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, v preskúmavanom prípade aplikovať základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania - zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) zakotvenú v § 142 ods. 1 O.s.p.
V prejednávanej veci tak dospel odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia k záveru, že pribratému účastníkovi vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a rozhodol podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že rozhodnutie o trovách konania zmenil a pribratému účastníkovi priznal voči žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška") vo výške 413,91 Eur, ktorá pozostáva z: · náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 20.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) - 130,16 Eur,
- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 130,16 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 15.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 130,16 Eur, · paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 3 x 7,81 € = 23,43 Eur.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť pribratému účastníkovi vyššie uvedenú náhradu trov prvostupňového konania na účet jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a 5 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že pribratému účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu vo výške 210,86 Eur, ktorá pozostáva z: · náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby:
- odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - odvolanie do trov zo dňa 28.05.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky) - 65,08 Eur,
- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 130,16 Eur,
· paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,81 = 15,62 Eur.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť pribratému účastníkovi vyššie uvedenú náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.