10Sžr/124/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: W. S., nar. X. M. XXXX, bytom W. proti odporkyni: Správa katastra Banská Štiavnica, so sídlom v Banskej Štiavnici, Križovatka 4, za účasti: 1/ O. U., bytom XXX XX N. XX, 2/ O. U., bytom XXX XX N. XX, 3/ F. O., bytom A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 70/2012 zo dňa 19. apríla 2012, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/13/2012-19 zo dňa 28. júna 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/13/2012 - 19 zo dňa 28. júna 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne č. V 70/2012 zo dňa 19. apríla 2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v danom prípade správa katastra zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, v ktorej účastníci zmluvy dojednali aj zriadenie vecného bremena in personam v prospech predávajúcej. Odporkyňa nenamietala neplatnosť kúpnej zmluvy a mala za to, že zmluva ohľadne predaja nehnuteľností bola uzatvorená riadne. V zmluve však bolo dojednané v článku VI vecné bremeno in personam v prospech predávajúcej spočívajúce v nerušenom užívaní všetkých nehnuteľností. Pretože tento článok nebol dostatočne špecifikovaný správa katastra správne prerušila v zmysle § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona konanie a vyzvala účastníkov na odstránenie nedostatku s tým, že vecné bremeno je potrebné presne vyšpecifikovať. V rámci doručovania rozhodnutia o prerušení konania správa katastra zistila, že predávajúca zomrela, a to dňa 1. februára 2012, čo bolo po doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad bol podpísaný dňa 24. januára 2012 a doručený správe katastra dňa 26.februára 2012 ( správne má byť 26. januára 2012). Odporkyňa po zistení úmrtia predávajúcej zamietla návrh na vklad v celku s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona v platnom znení v čase rozhodovania s tým, že v súčasnosti nemôže už rozhodnúť len o časti návrhu, t.j. o vklade vlastníckeho práva, pretože o druhej časti návrhu na vklad (vklad vecného bremena) už nemohla rozhodnúť v prospech nežijúcej osoby.

Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 24. januára 2012 nachádzajúcej sa v správnom spise, čl. VI je zrejmé, že vecné bremeno, ktoré malo byť v danom prípade zriadené bolo vecné bremeno patriace určitej osobe, v tomto prípade predávajúcej. Jednalo sa o vecné bremeno in personam. Takéto vecné bremeno, kde oprávnenou osobou je konkrétne určená osoba, tak právo tejto osoby k bremenu je neprevoditeľné a je aj časovo obmedzené. Toto právo zaniká najneskôr smrťou oprávnenej osoby. Pokiaľ teda v danom prípade bolo zistené, že oprávnená osoba (predávajúca) zomrela dňa 1.februára 2012, tak už nebolo potrebné vôbec rozhodovať o povolení vkladu z vecného bremena, viazaného na osobu predávajúcej. Záväzok, ako aj právo z vecného bremena dojednané v zmluve zanikli zo zákona. Vo veci postačovalo vyžiadanie si potvrdenia o dedičstve, následne rozhodnúť o celej zostávajúcej časti obsiahnutej v kúpnej zmluve. Nešlo preto o rozhodovanie o časti návrhu na vklad, nakoľko práva a povinnosti z vecného bremena zanikli zo zákona ešte pred vydaním rozhodnutia. Iná situácia by bola v prípade, ak by išlo o vecné bremeno spojené s určitou vecou. V takomto prípade vecné bremená podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka námietok ďalších účastníkov (manžela a dcér zomrelej predávajúcej), ktoré vyslovili na pojednávaní dňa 28. júna 2012, tak pokiaľ ďalší účastníci budú na námietkach trvať v ďalšom konaní pred odporkyňou, tak správny orgán sa musí s týmito a prípadne aj ďalšími námietkami vysporiadať v zmysle procesných ustanovení katastrálneho zákona a zákona o správnom konám. Súd sa v tomto konaní s prednesenými námietkami ďalších účastníkov nemohol zaoberať, pretože námietky boli vznesené až po vydaní rozhodnutia odporkyne, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a potvrdil rozhodnutie odporkyne o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa jej názoru rozsudok je nevykonateľný. Zotrvala na správnosti svojho rozhodnutia.

Uviedla, že sa nestotožnila s názorom krajského súdu, že si mala vyžiadať potvrdenie o dedičstve (nie je pritom zrejmé, či súd tým myslí potvrdenie o okruhu dedičov, ktoré si odporkyňa vyžiadala a nachádza sa v spise alebo mal na mysli právoplatné rozhodnutie/osvedčenie o dedičstve) a mala rozhodnúť len o vklade vlastníckeho práva.

Podľa jej názoru správa katastra sa v konaní musí vysporiadať s celým návrhom. V tomto prípade teda s návrhom na vklad vlastníckeho práva a aj s návrhom na vklad vecného bremena. Nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva a vkladom vecného bremena sa vôbec nezaoberať. Predávajúci a povinný z vecného bremena sa ešte aj vo svojom písomnom odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad domáhal nielen povolenia vkladu vlastníckeho práva, ale aj povolenia vkladu vecného bremena - napriek tomu, že oprávnená z vecného bremena už vtom čase bola nebohá a všetkým zúčastneným je táto skutočnosť známa, čo však krajský súd v rozsudku nezohľadnil. Zotrvala na svojom názore, že od nadobudnutia účinnosti novely Katastrálneho zákona od 1. septembra 2009 - podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov je jednoznačne upravený postup správny katastra. Nie je možné v časti vklad povoliť (vklad vlastníckeho práva) a v časti zamietnuť vklad (vklad vecného bremena). Rozhodnutie o povolení vkladu je rozhodnutím v zmysle § 47 ods.1, druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), a teda neobsahuje odôvodnenie, keďžesa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu, správa katastra sa teda nemá ako vysporiadať so skutočnosťou, že vecné bremeno zaniklo zo zákona smrťou oprávnenej z vecného bremena v odôvodnení rozhodnutia o vklade.

Námietky dedičov (dcér a manžela nebohej predávajúcej a oprávnenej z vecného bremena ) voči uzavretej zmluve neboli správe katastra v čase konania a v čase rozhodovania známe. Boli vznesené až po vydaní rozhodnutia na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 28. júna 2012.

Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že sa s ním stotožňuje. Poukázal na to, že zmluva bola výsledkom dohody účastníkov, vecné bremeno bolo zriadené k určitej osobe. Výklad, ktorý uvádza odporkyňa nie je správny a znamená v praxi zneistenie pri uzavieraní zmlúv.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili i účastníci konania O. U., F. O. a O. U.. Stotožnili sa s odvolaním odporkyne. Sporná kúpna zmluva so zriadením vecného bremena trpí vadami a nedostatkami zakladajúcimi absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že osoba vystupujúca ako predávajúca a súčasne oprávnená z vecného bremena v napádanej zmluve nikdy nemala zámer (úmysel) predať označené nehnuteľnosti. V čase, keď mala spornú kúpnu zmluvu podpísať naviac bola hospitalizovaná v nemocnici.

Uviedli, že s prihliadnutím na uvedené okolnosti podali na Okresnom súde v Žiari nad Hronom určovaciu žalobu, ktorou sa domáhajú vyslovenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy so súčasným zriadením vecného bremena. Vzhľadom na iniciovanie konania o neplatnosť predmetnej zmluvy sú navrhovatelia toho názoru, že konania týkajúce sa veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25Sp/13/2012 by mali byť prerušené postupom podľa § 109 O.s.p..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. septembra 2013 (§ 156 ods.1 a 3 O v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Predmetom súdneho prieskumu na základe návrhu navrhovateľa, ktorým bol opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., bolo rozhodnutie odporkyne č. V 70/2012 zo dňa19. apríla 2011, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24. januára 2012 so zriadením vecného bremena uzavretej medzi navrhovateľom ako kupujúcim a predávajúcou V. U. a zároveň oprávnenou z vecného bremena.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne návrh na vklad bol zamietnutý z dôvodu úmrtia oprávnenej osoby z vecného bremena v čase rozhodovania o návrhu, pretože katastrálny zákon v znení platnom v čase rozhodovania už nepripúšťal rozhodovanie o časti návrhu na vklad.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol správe katastra doručený dňa 26. januára 2012. Dňa 13. februára 2012 bolo konanie o návrhu na vklad prerušené z dôvodu, že v kúpnej zmluve nebol dostatočne vyšpecifikovaný rozsah vecného bremena. Dňa 20. februára 2012 sa odporkyni vrátila zásielka od V. U. - predávajúcej a oprávnenej z vecného bremena s poznámkou adresát zomrel. Bolo zistené, že predávajúca a oprávnená z vecného bremena zomrela dňa 1. februára 2012 a ako dedičia po nebohej prichádzajú do úvahy O. U., F. O. a O. U.. Dňa 15. marca 2012 bol odporkyni doručený dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, kde bolo spresnené vecné bremeno, kde bol úradne overený podpis predávajúcej a oprávnenej z vecného bremena s dátumom 25. januára 2012 a podpis kupujúceho a povinného z vecného bremena s dátumom 14. marca 2012.

Ako bolo ďalej zistené zo spisu krajského súdu, na pojednávaní konanom pred Krajským súdom vBanskej Bystrici dňa 28. júna 2012, ďalšia účastníčka F. O., dcéra predávajúcej V. U. uviedla, že o predaji nehnuteľností sa dozvedeli až po smrti matky, keď im správa katastra doručovala rozhodnutie o zamietnutí vkladu z kúpnej zmluvy. Keď sa rozprávali s lekárkou asi týždeň pred smrťou, tak im povedala, že matka má dlhodobo poškodzovaný mozog, pretože jej nepracuje pečeň a majú čakať, že zomrie v najbližších dňoch. Matka bola asi týždeň pred smrťou v nemocnici. Každý deň s ňou telefonovala a ani slovo o predaji nepovedala. Taktiež bola za ňou v piatok, pričom zmluva mala byť podpísaná predtým v utorok a vtedy už nerozprávala vôbec a neskôr upadla i do kómy a zomrela. Usudzuje z toho, že nemohla podpísať platne zmluvu, pretože bola pod liekmi.

Účastníčka F. O. súhlasila s výpoveďou sestry V. U.. Naviac uviedla, že bolo od navrhovateľa nefér uzatvárať takto kúpnu zmluvu a nefér bolo uvádzať, že matka náhle zomrela. Matka bola chorá už 4 roky. Manžel predávajúcej O. U. uviedol, že súhlasí s tým, čo bolo povedané dcérou F. O. a naviac uviedol, že v dome býva 32 rokov, dáva do domu investície a nikto mu nič nepovedal o tom, že sa dom predáva. V dome býva on aj dcéra O. U..

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona Správa katastra preskúma zmluvu z hradiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Podľa § 15l n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 4 citovaného zákona, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Predmetom sporu je právne posúdenie skutočnosti, či správa katastra pri rozhodovaní v uvedenej právnej veci mohla rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade splnenia podmienok a tento vklad povoliť, pokiaľ bolo v zmluve zriadené vecné bremeno in personam v prospech predávajúcej, ktorá v priebehu vkladového konania zomrela a teda vecné bremeno zaniklo, alebo mala v klad zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 31 ods.3 katastrálneho zákona, podľa ktorého nie je už možné od 1.septembra 2009 rozhodovať len o časti návrhu, keď sú podmienky na vklad splnené len v časti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v uvedenej právnej veci nejde o prípad, kedy by správa katastra rozhodovala o časti návrhu, teda len o vklade vlastníckeho práva, pretože kúpna zmluva síce spĺňa podmienky, avšak pri nej zriadené vecné bremeno v tej istej zmluve má nedostatky, ktoré nie je možné odstrániť a teda nespĺňa podmienky na zápis. Vecné bremeno dojednané v zmluve medzi účastníkmi kupujúcim W. S. a predávajúcou a zároveň oprávnenou z vecného bremena V. U. zaniklo zo zákona pred vydaním rozhodnutia správy katastra. Nebolo potrebné rozhodovať o povolení vkladu vecného bremena viazané na osobu predávajúcej.

Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže úspešný navrhovateľ si trovy konania neuplatnil, účastníci konania na strane odporkyne nemali úspech v konaní a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.