ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, F., zastúpená JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou, Levočská č. 866, Poprad, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska č. 690/87, Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu zo dňa 15. januára 2010, č. 2010/282/59-KJ a č. 2010/282/65-KJ, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/6/2010-55 zo dňa 17. mája 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 1Sp/6/2010-66 zo dňa 25. júna 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/6/2010-55 zo dňa 17. mája 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 1Sp/6/2010-66 zo dňa 25. júna 2012 v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. 2010/282/59-KJ zo dňa 15. januára 2010 odporca rozhodol, že navrhovateľka spĺňa podmienky na priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Q. z dôvodu odňatia vlastníctva pôvodným vlastníkom - navrhovateľke a jej manželovi X. Q. a priznal jej vlastníctvo v podiele 6/10 k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Q. na LV č. XXX parc. EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, na LV č. XXX parc. EKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a na LV č. XXX parc. EKN č. XXXX.
Rozhodnutím č. 2010/282/65-KJ zo dňa 15. januára 2010 odporca rozhodol, že navrhovateľka spĺňa podmienky na priznanie nárokov k tam uvedeným nehnuteľnostiam v k. ú. Q. z dôvodu odňatia vlastníctva pôvodným vlastníkom - navrhovateľke a jej manželovi X. Q. bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z."). Navrhovateľke odporca nepriznal vlastnícke právo k týmto pozemkom z dôvodu, že pozemku sú vo vlastníctve fyzických osôb, čo je zákonnou prekážkou vrátenia vlastníctva (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z.) a priznal jej právo na náhradu v podiele 6/10.
II. Konanie na prvostupňovom súde
Proti obom rozhodnutiam odporcu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."). Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Sp/6/2010-55 zo dňa 17. mája 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 1Sp/6/2010-66 zo dňa 25. júna 2012 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odporcu č. 2010/282/59-KJ zo dňa 15. januára 2010 a zrušil pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 250q ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odporcu č. 2010/282/65-KJ zo dňa 15. januára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že pri vydaní rozhodnutia č. 2010/282/59-KJ zo dňa 15. januára 2010 postupoval odporca podľa právnych noriem, zadovážil si dostatok skutkových podkladov, vo veci náležite zistil skutočný stav a právny názor skutkovo a právne odôvodnil. Vo vzťahu k námietke priznaného podielu vo výške 6/10 krajský súd uviedol, že odporca postupoval podľa § 2 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z. a priznaný podiel správne určil, preto toto rozhodnutie krajský súd potvrdil.
Krajský súd ďalej uviedol, že pri odôvodnení rozhodnutia č. 2010/282/65-KJ zo dňa 15. januára 2010 síce odporca riadne zistil skutočný stav, avšak právny názor skutkovo a právne neodôvodnil - z rozhodnutia nevyplýva, ako dospel k záveru, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam existuje zákonná prekážka vrátenia vlastníctva podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z., čím správny orgán postupoval v rozpore s § 46 a 47 Správneho poriadku. Krajský súd tiež konštatoval, že aj napriek snahe odporcu odôvodniť svoj postup v písomnom vyjadrení k veci a na pojednávaní pred súdom toto nebolo dostatočné, keďže nemôže nahradiť chýbajúce odôvodnenie v rozhodnutí. Preto krajský súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
III. Odvolanie navrhovateľky a vyjadrenie odporcu
Proti rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2010/282/59-KJ zo dňa 15. januára 2010, podala navrhovateľka včas, prostredníctvom právnej zástupkyne, odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka nesúhlasila s výškou priznaného podielu - 6/10 a namietala, že ani ustanovenie § 2 ods. l a 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z., ani iné ustanovenie tohto zákona nedáva správnemu orgánu kompetenciu rozdeliť majetok v prípade úmrtia jedného z manželov, ak si druhý - žijúci manžel uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k tým pozemkom, ktoré boli pridelené a aj odňaté obom manželom spoločne. Podľa navrhovateľky neupravuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi; písm. c/ sa vzťahuje už len na vyporiadanie majetku, ktorý mal patriť výlučne tomu z manželov, ktorý mal zomrieť pred 31. decembrom 2004. Podľa názoru navrhovateľky, keď zákon č. 503/2003 Z. z. v § 2 ods. 1 priznáva nárok pôvodnému vlastníkovi a zároveň neupravuje kompetenciu správneho orgánu rozdeliť majetok medzi manželmi na polovice, mal jej patriť nárok na pozemky v celosti a priznaním iba podielu došlo k porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril prípisom zo dňa 13. augusta 2012, v ktorom uviedol, že námietka navrhovateľky ohľadne priznaného podielu je neopodstatnená, pretože zákon č. 503/2003 Z. z. nepojednáva o rozdelení majetku, ale stanovuje podmienky navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré boli v rozhodujúcom období odňaté. Odporca nerozhodoval o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ale rozhodoval len o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnenej osoby Q. Q., ktorú vo vlastníckom práve nijako neobmedzil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky zamietol a potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2010/282/59-KJ zo dňa 15. januára 2010.
IV. Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O. s. p. sa podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov a pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. augusta 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu administratívneho spisu a spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že v preskúmavanom prípade nebolo sporné, či navrhovateľka spĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Q. na LV č. XXX parc. EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, L., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, na LV č. XXX parc. EKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a na LV č. XXX parc. EKN č. XXXX, ale sporná bola výška podielu, ktorý odporca navrhovateľke v napadnutom rozhodnutí priznal.
Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.), pričom vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria alebo lesný pôdny fond. (§ 1 zákona č. 503/2003 Z. z.)
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. môže právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. V preskúmavanom prípade postupoval správny orgán podľa § 2 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z., kde je ustanovené, kto je oprávnenou osobou v prípade, že pôvodne oprávnené osoba umrela pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva. Krajský súd aj odporca správne uviedli, že priznaním podielu vo výške 6/10 nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.; odporca rozhodoval len o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnenej osoby - navrhovateľky, ktorá je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 a v zmysle uvedených ustanovení jej boli priznané pozemky v podiele 6/10.
K námietke navrhovateľky, že jej mal byť priznaný nárok na pozemky v celosti odvolací súd dopĺňa, že aj podľa jeho právneho názoru správny orgán rozhodol v súlade s reštitučným zákonom, ktorý výslovne upravuje situáciu, ak oprávnená osoba zomrela pred 31. decembra 2004 tým, že výslovne určuje poradie dedičov ako oprávnených osôb. Preto nie je možné, aby v prípade, ak jedna z dvoch oprávnených osôb zomrela (i keď išlo o manželov), získala celý nárok pozostalá manželka, pokiaľ si ho neuplatnili aj v zákone určení dedičia (v tomto prípade deti). Odvolací súd poznamenáva, že v tejto otázke ide o ustálenú judikatúru najvyššieho súdu.
Vzhľadom na to, že sa krajský súd v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky uvedenými v opravnom prostriedku a v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové námietky a v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/6/2010-55 zo dňa 17. mája 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 1Sp/6/2010-66 zo dňa 25. júna 2012 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporca nemá nárok na náhradu zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.