Najvyšší súd  

10Sžr/120/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu M. G., nar. X., bytom Š.Š., zastúpeného advokátom   JUDr. M. C. so sídlom T., proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Trnave, Vajanského 2, Trnava, za účasti: 1. E. S., bytom ul. J., 2. M. S., bytom Č., obe zastúpené advokátkou JUDr. R. B. so sídlom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 3/2010 zo dňa 6.7.2010, na odvolanie zúčastnených osôb proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/45/2010 - 41 zo dňa 28. apríla 2011 v znení opravného uznesenia   č. k. 14S/45/2010 - 62 zo dňa 15. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave   č. k. 14S/45/2010 - 41 zo dňa 28. apríla 2011 v znení opravného uznesenia   č. k. 14S/45/2010 - 62 zo dňa 15. júla 2011 p o t v r d z u j e.  

  Zúčastnené osoby E. S. a M. S. sú povinné zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 130,91 € na náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. M. C. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

  10Sžr/120/2011

O d ô v o d n e n i e

I.

Správa katastra Trnava rozhodnutím číslo: V 1461/08-02 zo dňa 9.4.2010 konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností číslo V1461/08 podľa § 31 b písm. f) zákona   č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zastavila. Rozhodla tak s odôvodnením, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol prijatý   pod číslom konania V 1461/08 a jeho prílohou bola Darovacia zmluva, uzavretá v Boleráze dňa 7.3.2008, bolo rozhodnutím z 28.4.2008 prerušené podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona s výzvou na odstránenie nedostatkov podania v lehote 30 dní s poučením, že inak bude konanie o návrhu na vklad zastavené. Vytknuté nedostatky návrhu spočívali v chýbajúcej identifikácii účastníkov rodnými priezviskami a nehnuteľnosti, ktoré   sú predmetom prevodu z LV č. X., a to par. č. X., X. a X. mali uvedenú nesprávnu výmeru, resp. parcela č. X. s výmerou 270 m² nie je v LV č. X. zapísaná. Keďže uvedené nedostatky neboli v stanovenej lehote odstránené, správa katastra konanie zastavila.

Katastrálny úrad v Trnave na základe odvolania M. G. rozhodnutím číslo: Vo 3/2010 zo dňa 6.7.2010 napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3, § 31a ods. 1 písm. c/, § 31b ods. 1   písm. f/ a § 42 katastrálneho zákona a uviedol, že predmetná darovacia zmluva trpela nedostatkami, ktoré boli dôvodom na prerušenie konania a tento postup bol plne v súlade   so zákonom. Navyše keďže darkyňa medzičasom zomrela, predmetné nedostatky môžu spolu s obdarovaným odstrániť iba právne nástupkyne, čo však neurobili, ani na ich odstránení nemali záujem; správa katastra preto postupovala v súlade s § 31 b písm. f) katastrálneho zákona a konanie zastavila.

II.

Krajský súd v Trnave rozhodujúc o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Vo 3/2010 zo dňa 6.7.2010 napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Vo 3/2010 zo dňa 6.7.2010 a rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V 1461/08-02 zo dňa 9.4.2010 v časti rozhodnutia o návrhu na vklad   10Sžr/120/2011

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. a X. v k. ú. Š. podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní správy katastra došlo k pochybeniu v súvislosti s posudzovaním a vyhodnocovaním následkov a závažnosti skutočnosti, že v darovacej zmluve nebol identifikovaný obdarovaný rodným priezviskom. Súd nespochybňuje zákonné ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, ale za danej situácie, keď darkyňa po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva zomrela a jej právne nástupkyne, ktoré sú jej prejavom vôle viazané, nemajú záujem na vypracovaní dodatku zmluvy, pričom v prípade nehnuteľností na LV č. X. a X. ide len o doplnenie rodného priezviska obdarovaného, zastavenie konania sa javí ako nedôvodné a príliš formalistické. Za nesprávny považuje aj záver správneho orgánu ohľadne nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva iba k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. a X. v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona (v znení účinnom do 31.8.2009). Záver žalovaného, že   o čiastočnom povolení návrhu je možné rozhodnúť iba na základe návrhu, resp. z iniciatívy alebo za súhlasu oboch zmluvných strán, nemá oporu v príslušnom znení katastrálneho zákona. Súd preto napadnuté rozhodnutie v časti, ktorá bola napadnutá žalobou, zrušil ako vydané na základe nesprávneho právneho názoru a vec vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celkovej sume 359,17 €.

III.

  Proti tomuto rozsudku podali zúčastnené osoby včas odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že   je nepochybné, že darovacia zmluva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle katastrálneho zákona, preto nie je vkladu schopná a postup správy katastra bol v súlade so zákonom.   Aj súdy musia rešpektovať zákon, a to aj ustanovenia, ktoré považujú za formalistické. Považujú za právne irelevantné, či ako právne nástupkyne darkyne majú alebo nemajú záujem na vypracovaní dodatku zmluvy, navyše žalobca po tom, ako správa katastra prerušila konanie s výzvou na odstránenie nedostatkov v zmluve, nevyvinul žiadnu iniciatívu   na odstránenie nedostatkov. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.  

  10Sžr/120/2011

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné, neobsahujúce jediný reálny argument opodstatňujúci zmenu napadnutého rozsudku a uvádzajúce iba argumenty, s ktorými sa krajský súd už jednoznačne vo svojom rozsudku vyporiadal. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 130,91 € za jeden úkon právnej služby vrátane paušálnej náhrady. Jediným dôvodom nesprávnosti napadnutého rozsudku má byť podľa odvolateliek skutočnosť, že darovacia zmluva neobsahuje jeho rodné priezvisko ako zákonom vyžadovanú náležitosť. Má za to, že pri interpretácii a aplikácii právnych noriem je predovšetkým potrebné hľadať ich zmysel. Jeho identita v zmluve bola nepochybná a vyžadovanie rodného priezviska účastníka konania mužského pohlavia pod sankciou zastavenia konania o návrhu na vklad je neodôvodneným, šikanóznym výkonom práva. Pritom fakt, že neuvedenie rodného priezviska nemôže byť dôvodom pre nepovolenie vkladu akceptuje i samotný žalovaný, čo vyjadril v rámci svojho verejne publikovaného odporúčania pre podriadené správy katastra. Je otázne, či sporné ustanovenie zákona o povinnosti uvádzať rodné priezvisko u mužov nie je ustanovením obsolétnym; ak aj nie, stále platí záver súdu o prílišnom formalizme. Žalovaný i prvostupňový správny orgán mali v každom jednom prípade skúmať, či ide o vadu, ktorá bráni povoleniu vkladu; neuvedenie rodného priezviska za takú vadu nepovažuje.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a odvolaniu vyhovieť. Záver súdu o formalistickom prístupe považuje za nesprávny. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správy katastra aj s prihliadnutím na skutočnosť, že darkyňa zomrela a nemožno povoliť vklad bez pristúpenia k zmluve dedičmi poručiteľa, ktorí v predmetnom prípade spoluprácu odmietajú.  

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní   10Sžr/120/2011

opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).  

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či aplikácia ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009, ktoré umožňovalo správe katastra rozhodnúť len o časti návrhu, ak boli podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak to bolo účelné, bola podmienená návrhom či súhlasom účastníkov zmluvy, ako to tvrdil žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že takýto výklad nemá oporu v zákonnom ustanovení a bolo len   na zvážení správneho orgánu, či sú splnené zákonné podmienky pre čiastočné povolenie vkladu, t.j. posúdiť splnenie podmienok na vklad iba v časti návrhu a účelnosť. Keďže v danom prípade predmetom návrhu na vklad podľa pripojenej darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti na LV č. X., X. a X. k. ú. Š., nič nebránilo tomu, aby správny orgán vyhovel návrhu len vo vzťahu k nehnuteľnostiam na tom liste vlastníctva, kde bola darovacia zmluva vkladu schopná, teda obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti.

Ďalšou otázkou, ktorá bola relevantná z hľadiska posúdenia zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, bola otázka, či neuvedenie rodného priezviska v prípade žalobcu ako obdarovaného v zmysle § 42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona bolo dôvodom na prerušenie konania o návrhu na vklad, resp. neodstránenie tohto nedostatku dôvodom   na zastavenie konania podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona.

Aj v tejto otázke sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že takýto záver by bol príliš formalistický, nekorešpondujúci so zmyslom a účelom tohto zákonného ustanovenia, ktoré vyžaduje, aby zmluva alebo listina obsahovala identifikačné údaje účastníkov tak, aby neboli zameniteľní s inými osobami, čo spĺňa v prípade fyzickej osoby   10Sžr/120/2011

požiadavka na uvedenie mena, priezviska, u žien aj rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a miesta trvalého pobytu, ale údaj o rodnom priezvisku u mužov sa javí z tohto hľadiska ako nadbytočný. Ako vyplýva zo žaloby, rovnaký názor zastáva aj žalovaný, keď v zápise č. 1/07 z metodického dňa vedúcich oddelení zápisov konaného dňa 27.2.2007 uviedol, že „... Pri posudzovaní vkladových listín treba vychádzať z podstaty a obsahu a nenástojiť na dopĺňaní maličkostí, nemajúcich vplyv na platnosť zmluvy, ako sú rodné priezviská u mužov...“. I keď tento právny názor nie je pre správy katastra záväzný, tým, že je dostupný na internetovej stránke katastrálneho úradu, môžu sa účastníci oprávnene domnievať, že ide o názor relevantný.

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd námietky zúčastnených osôb uplatnené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa   § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

  O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení   s § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti neúspešným odvolateľom. Jeho účelne vynaložené trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu vo výške 123,50 € + režijný paušál 7,41 €, spolu 130,91 €.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 4. júla 2012

  JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth