UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ H. P., bytom F. W., N. XXXX/XXX, 2/ U.. S. I., bytom D. H., A. slobody XXX/X, 3/ U. P., bytom N. č. XXX, 4/ U. P., bytom N. č. XXX, 5/ U. P., bytom D. č. XXX, právne zastúpení JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Krížna č. 336/2, Považská Bystrica, proti žalovanému Poľovnícke združenie Hladký vrch Zubák, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého č. 20, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/65/2012-116 zo dňa 7. novembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/65/2012-116 zo dňa 7. novembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zrušil uznesenie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Hladký vrch Zubák zo dňa 27. novembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom na účet ich právneho zástupcu 382,12 Eur náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z pripojeného spisu zistil, že Poľovnícke združenie Hladký vrch Zubák bolo od 10. februára 1994 registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a v súčasnosti je poľovníckou organizáciou podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Pre posúdenie veci považoval za rozhodujúce, či sa žalovaný riadil Stanovami Poľovníckeho združenia Hladký vrch Zubák (ďalej len „stanovy PZ“) a či tieto sú v súlade so zákonom o poľovníctve a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Zaoberal sa námietkou žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene, pričom zistil, že zápisnica z členskej schôdze zo dňa 27. novembra 2011 nebola obvyklým spôsobom zverejnená a žalobcovia, ktorí odišli z členskej schôdze hneď po tom, čo predsedajúci nevyhovel ich návrhu na zmenu programu, sa o prijatom uznesení dozvedeli až dňa 15. januára 2012 od pracovníka Obvodnej poľovníckej komory v Považskej Bystrici. Z toho vyvodil, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Súd ďalej zistil, že Stanovy PZ, ktoré boli prijaté na členskej schôdzi dňa 22.januára 2010, upravujú prijímanie nových členov v čl. 5 bod 4 - právomoc rozhodovať o prijatí nových členov má výbor PZ a v čl. 9 bod 5 písm. b/ - na platnosť rozhodnutia členskej schôdze o prijatí nových členov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ, teda tieto články si vzájomne odporujú. Podľa názoru súdu prijímanie nových členov PZ je takým závažným rozhodnutím, o ktorom nemôže rozhodovať len výbor PZ, ktorý navyše nie je zložený z nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ. Nebolo sporné, že Výbor PZ na schôdzi dňa 15. septembra 2011 schválil prijatie siedmich nových členov s tým, že platnými členmi sa stanú po zaplatení členského vkladu a po prevzatí Stanov PZ a Domáceho poriadku. Zo zápisnice z tohto zasadania výboru PZ nevyplýva, že jeho rozhodnutie o prijatí nových členov PZ podlieha schváleniu členskej schôdze. Celkovo 18 členov PZ (vrátane žalobcov) sa na členskej schôdzi dňa 27. novembra 2011 neúspešne domáhalo pozmeňujúcim návrhom, aby členská schôdza rozhodla aj o prijatí nových členov. Po ich odchode nebola členská schôdza uznášaniaschopná, pretože 7 osôb, ktoré neboli prijaté za členov PZ v súlade so Stanovami PZ, nemalo právo hlasovať.
Súd dospel k záveru, že uznesenie z členskej schôdze PZ je rozhodnutím orgánu záujmovej samosprávy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti jej členov dotknuté, preto je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Konštatoval, že uznesenie členskej schôdze PZ zo dňa 27. novembra 2011 nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých členov PZ podľa článku 9 hod 7 Stanov PZ, preto je nezákonným rozhodnutím, ktorým bolo zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalobcov.
Pretože v konaní žalovaného zistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť uznesenia z členskej schôdze PZ zo dňa 27. novembra 2011, súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 246c O.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. e/ v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. b/ a d/ O.s.p. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil otázku včasného podania žaloby žalobcami, v dôsledku čoho konanie súdu trpí vadou, ktorá mala vplyv na jeho rozhodnutie. Vedomosť žalobcov o konaní členskej schôdze dňa 27. novembra 2011 zakladá ich poznanie o tom, že výsledkom zasadnutia členskej schôdze sú aj prijímané uznesenia, preto nemožno plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby viazať na nepreukázateľné tvrdenie, že sa žalobcovia o prijatom uznesení dozvedeli od nejakého pracovníka. Pretože rokovanie členskej schôdze je neverejné, neobstojí záver, že zápisnica z členskej schôdze nebola obvyklým spôsobom zverejnená, nakoľko táto sa podľa stanov PZ nezverejňuje a rozhodnutie správneho orgánu možno považovať za doručené dňom jeho prijatia na členskej schôdzi. Namietal konštatovanie súdu, že prijímanie nových členov nemôže byť v právomoci výboru PZ. Prijímanie nových členov od roku 2006 žalovaný uskutočňoval len prostredníctvom výboru PZ, čo je v súlade s článkom 5 bodom 4 Stanov PZ zo dňa 17. septembra 2006 a článku VI. bodu 1. Domáceho poriadku, pričom odvolacím orgánom je členská schôdza PZ. Zo Stanov PZ nevyplýva právo členov PZ meniť program zasadnutia členskej schôdze, a pokiaľ predsedajúci nedal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu žalobcov, nešlo o postup a rozhodnutie členskej schôdze, ale o konanie predsedajúceho. Má za to, že žalobcovia sa mali obrátiť s návrhom na kontrolu zákonnosti rozhodnutia Výboru PZ o prijatí nových členov na Dozornú radu PZ, ktorá by dala v prípade zistenia nezákonnosti členskej schôdzi návrh na odstránenie nedostatkov. Z článku 9 bod 3 písm. g/ Stanov PZ vyplýva, že členská schôdza PZ rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach PZ, najmä o sťažnostiach alebo odvolaniach členov proti rozhodnutiu výboru PZ, a teda žalobcovia ako členovia PZ mali pred podaním žaloby na súd podať odvolanie členskej schôdzi PZ proti rozhodnutiu výboru PZ zo dňa 27. novembra 2011, ktoré právo však žalobcovia pred podaním žaloby nevyužili, čo je v rozpore s ust. § 247 ods. 2 O.s.p. Namietal tiež, že súd zrušením uznesenia členskej schôdze zo dňa 27. novembra 2011 zasiahol do práv ostatných členov PZ, a preto pred rozhodnutím o podanej žalobe mal postupovať podľa ust. § 250 ods. 1 O.s.p. druhej vety a pribrať do konania ako účastníkov aj ďalších členov PZ. Krajský súd sa nijako nevysporiadal s jeho námietkou chýbajúceho tvrdenia o ukrátení na právach žalobcov rozhodnutímžalovaného, čo je v rozpore s ust. § 247 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí; nemožno prejednať žalobu so žalobným petitom, ktorým sa žalobca domáha iba vyslovenia neplatnosti správneho rozhodnutia. V dvojmesačnej lehote na podanie žaloby sa striktne uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov a po jej uplynutí nemožno dôvody žaloby rozširovať.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil alebo vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že obsah odvolania je skreslený a nevychádza zo skutočne preukázaných právnych skutočností, najmä pokiaľ ide o včasnosť žaloby a výklad stanov PZ. Prijatie nových členov považujú za bezchybné iba vtedy, ak Výbor PZ na základe stanovených všeobecných kritérií člena prijme a následne jeho prijatie odsúhlasí členská schôdza stanoveným počtom hlasov, čo v danom prípade nebolo dodržané. Noví siedmi členovia preto nemohli na členskej schôdzi vykonávať svoje členské práva, najmä schvaľovať jej uznesenia. Za absurdné označili tvrdenie žalovaného, že „... Prijímanie nových členov od roku 2006 žalovaný uskutočňoval len prostredníctvom výboru PZ...“ Z postupu Výboru PZ je jednoznačne zrejmé, že nedodržaním ustanovení platných Stanov PZ bolo závažným a hrubým spôsobom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Žiadajú preto odvolací súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania podľa pripojeného vyčíslenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátiť ako súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom súdneho prieskumu sú uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 27. novembra 2011 špecifikované v žalobe, ktoré žalobcovia žiadajú vyhlásiť za neplatné z dôvodu, že členská schôdza, na ktorej boli prijaté, nebola uznášania schopná.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobu podali členovia Poľovníckeho združenia Hladký Vrch Zubák dňa 1. februára 2012 na Okresnom súde Považská Bystrica, a to podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a domáhali sa ňou rozhodnutia, že uznesenie z členskej schôdze PZ Hladký Vrch Zubák zo dňa 27. novembra 211 je neplatné. Po zistení, že žalovaný - Poľovnícke združenie Hladký Vrch Zubák bol registrovaný na Ministerstve vnútra SR od 10. februára 1994 v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ale po účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prostredníctvom svojho čl. II. zmenil a doplnil zákon č. 83/1990 Zb. tak, že podľa § 1 ods. 3 písm. d/ sa už tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva, sa podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve stal poľovníckou organizáciou a je vedený v centrálnom registri poľovníckych organizácií podľa § 34 ods. 1 tohto zákona ako zaregistrovaný, okresný súd vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne s odôvodnením, že ide o vec patriacu do agendy správneho súdnictva.
Krajský súd dospel k záveru, že uznesenie z členskej schôdze PZ je rozhodnutím orgánu záujmovej samosprávy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti jej členov dotknuté a preto je takéto rozhodnutie preskúmateľné súdom podľa drahej hlavy piatej časti O.s.p. Tento záver však považuje odvolací súd za predčasný.
Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, teda vymedzenie toho, ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v citovanom ust. § 244 O. s. p. I keď z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu možno vyvodiť, že medzi subjekty verejnej správy zaraďuje aj poľovnícke združenie, ktorého verejnoprávny charakter zakotvuje aj zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve tým, že vytvára systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva, to ale neznamená, že je súdom preskúmateľné každé rozhodnutie orgánu poľovníckeho združenia. Krajský súd sa v danom prípade nevysporiadal s otázkou, či napádané rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe stanov, sú rozhodnutiami vydanými v oblasti verejnej správy (keď vzťah združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym), čo je základnou podmienkou prieskumu v správnom súdnictve podľa ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ani či prípadné nerešpektovanie stanov môže založiť nezákonnosť rozhodnutia členskej schôdze.
Za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, že v žalobe v rozpore s ust. § 247 ods. 1 O.s.p. absentuje tvrdenie o ukrátení na právach žalobcov rozhodnutím žalovaného, na ktorú krajský súd nereagoval, hoci je pre rozhodnutie významná. Navyše ani petit žaloby na určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze nie je v súlade s ust. § 250j ods. 2 O.s.p., pretože sa splnenia taxatívne vymedzených dôvodov súd rozhoduje o zrušení (a nie o neplatnosti) rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nezákonnosť.
Okrem toho ako nepreskúmateľný vyhodnotil odvolací súd záver krajského súdu, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., t. j. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, čo odôvodnil konštatovaním, že „zápisnica z členskej schôdze zo dňa 27. novembra 2011 nebola obvyklým spôsobom zverejnená“. Neuviedol pritom, ako by mal vyzerať obvyklý spôsob zverejnenia, ani z čoho by mal vyplývať. To znamená, že sa riadne nevysporiadal s otázkou, či z hľadiska posúdenia včasnosti podania žaloby (pričom zákon výslovne vylučuje možnosť odpustiť zameškanie lehoty) išlo o rozhodnutie, ktoré sa vôbec doručovalo, resp. malo doručovať.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.