ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2763/2011-430 zo dňa 11.07.2011, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/190/2011- 29 zo dňa 21.03.2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/190/2011-29 zo dňa 21. marca 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. 2763/2011-430 zo dňa 11.07.2011 žalovaný, ako odvolací správny orgán, zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. OPÚ-2011/00086 zo dňa 21.03.2011, ktorým krajský pozemkový úrad preskúmal námietku žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu, týkajúcu sa umiestnenia nových pozemkov a dospel k záveru, že námietka je neopodstatnená, keďže projekt pozemkových úprav bol spracovaný v súlade s podmienkami dohodnutými v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov a s údajmi obsiahnutými v registri pôvodného stavu.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z porovnania plošných výmer vstupného a výstupného nároku (rozdiel 0,00 %) bolo zrejmé, že návrh nového usporiadania pozemkov žalobkyne je v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách o pozemkových úpravách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“) a splnené bolo aj kritériumprimeranosti podľa § 11 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, keďže hodnota nových pozemkov predstavuje 98,75 % hodnoty pôvodných pozemkov.
II. Konanie na prvostupňovom súde
Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas žalobu podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, dospel po preskúmaní veci k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. V odôvodnení uviedol, že správne orgány postupovali v preskúmavanom prípade v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácií vychádzali zo základných zásad konania, presne zistili skutočný stav veci a nedopustili sa žiadnych procesných vád, ktoré by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd konštatoval, že výsledkom konania o pozemkových úpravách je pre žalobkyňu 14 nových pozemkov, z toho 5 vo výlučnom vlastníctve a 9 v spoluvlastníckych podieloch, o celkovej výmere 135 549 m2 a v hodnote 21.561,24 Eur. Rozdiel vo výmere pôvodných a nových pozemkov je 0,00 %, pričom podľa vyjadrenia žalovaného dostala žalobkyňa v absolútnych číslach ešte viac m2, ako pôvodne mala. Rozdiel v hodnote pozemkov je 1,25 %, pričom aj podľa názoru krajského súdu je umiestnenie nových pozemkov žalobkyne v súlade so zásadami na umiestnenie nových pozemkov a tiež v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v § 11 ods. 3, 4, 5 zákona o pozemkových úpravách. Správne orgány riadne odôvodnili umiestnenie nových pozemkov pre žalobkyňu, porovnali určené hodnoty pôvodných a nových pozemkov a riadne vysvetlili primeranosť vo všetkých kritériách podľa zákona o pozemkových úpravách, zásad na umiestnenie nových pozemkov, ako aj určovania hodnoty pozemkov pre potreby konania o pozemkových úpravách podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav bez ohľadu na trhovú cenu pozemkov.
K námietke, týkajúcej sa umiestnenia nových pozemkov žalobkyne vedľa pozemkov jej manžela, krajský súd uviedol, že žalovaný sa touto otázkou zaoberal aj v napadnutom rozhodnutí a vzhľadom na polohu pozemkov vo vlastníctve manžela žalobkyne v inom projekčnom bloku nebolo možné jej požiadavku na umiestnenie nových pozemkov vedľa nových pozemkov jej manžela naplniť, pretože smerovala voči schváleným zásadám umiestňovania nových pozemkov.
III. Odvolanie žalobkyne a vyjadrenie žalovaného
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.) pre absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku, resp. pre nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení. Žalobkyňa si tiež uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslila.
V odvolaní žalobkyňa uviedla, že považuje rozsudok krajského súdu za príliš formálny a nevyplýva z neho, prečo považoval krajský súd nové pozemky, ktoré jej boli pridelené, za primerané a prečo nebola pri zisťovaní hodnoty pozemkov zohľadnená ich poloha (nové pozemky nie sú spôsobilé na poľnohospodárske účely a sú neobhospodarovateľné). Podľa žalobkyne tiež nie je správne tvrdenie, že rozdiel medzi hodnotou starých a nových pozemkov je len 1,25 %. Žalobkyňa tiež namietala, že krajský súd sa nevysporiadal s jej námietkou, že podľa § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách majú byť nové pozemky druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom. Žalobkyňa tiež namietla, že podľa predpisov Európskej únie sa pozemky so svahom strmším ako 15 % nesmú obhospodarovať, čo tiež nebolo zohľadnené pri stanovovaní ich hodnoty.
V doplnení odvolania zo dňa 11.04.2011 žalobkyňa uviedla, že malú časť pozemkov mala vo výlučnom vlastníctve a zvyšok mala v podielovom spoluvlastníctve s bratrancami. Okrem nej však nikomu nepridelili pozemky v takej lokalite, ktorá nie je spôsobilá na poľnohospodárske obhospodarovanie, pričom žalobkyňa vníma túto skutočnosť ako pomoc agropodnikateľovi O..
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril prípisom zo dňa 06.06.2012, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, keďže krajský súd dostatočne posúdil skutkový stav, všetky relevantné dôkazy a právnu stránku sporu a vydal rozsudok, ktorý je v súlade so všetkými hmotnoprávnymi, aj procesnými normami.
IV. Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.07.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej Sobote č. 2006/00123-4 zo dňa 03.11.2006 boli v katastrálnom území T. nariadené pozemkové úpravy.
Voči výpisu z rozdeľovaceho plánu projektu pozemkových úprav podala žalobkyňa na obvodný pozemkový úrad námietku, ktorá bola prerokovaná podľa § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách dňa 22.02.2011 a nebolo jej vyhovené rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č.j. 2011/00086 zo dňa 21.03.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 2763/2011-430 zo dňa 11.07.2011 zamietol a potvrdil rozhodnutie krajského pozemkového úradu. Krajský súd v Bratislave žalobu žalobkyne zamietol.
Podľa § 11 ods. 1 až 3 zákona o pozemkových úpravách patrí vlastníkom pozemkov za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7. Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkovprihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na prírodné podmienky, vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, pomer jednotlivých druhov pozemkov 7) (kultúr) v obvode pozemkových úprav, vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, záujmy ochrany životného prostredia, územnoplánovaciu dokumentáciu. Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.
Podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových úpravách sú nové pozemky vlastníka primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.
Podľa § 11 ods. 18 zákona o pozemkových úpravách prerokuje obvodný pozemkový úrad s vlastníkom jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel uvedených v odsekoch 2 a 3 a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením účastníkov zásady na umiestnenie nových pozemkov.
Podľa § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách sú zásady na umiestnenie nových pozemkov platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. K námietkam žalobkyne ohľadne polohy nových pozemkov, ktoré sú údajne nespôsobilé na poľnohospodárske účely a neobhospodarovateľné, odvolací súd dodal, že v rámci posudzovania primeranosti zohľadňovali správne orgány okrem druhu, výmery, bonity a hospodárskeho stavu aj polohu nových pozemkov voči pôvodným a túto vyhodnotili ako primeranú. V zmysle Zásad umiestnenia nových pozemkov (odseky 12 a 13) prebiehalo sceľovanie v rámci projektových blokov, ktoré boli limitované zastúpením Bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). V Bloku 1 boli BPEJ vyššej kvality, rovinatý terén východne od intravilánu obce a regionálnej cesty III. triedy až za rieku Slanú a v Bloku 2 BPEJ nižšej kvality, kopcovitý terén západne od intravilánu obce a regionálnej cesty III. triedy, pričom v prípade, že vlastník vlastnil prevažnú časť pôvodných pozemkov len v jednom bloku, bolo možné mu prideliť nový pozemok len v bloku s prevažujúcim vlastníctvom a ak vlastnil pôvodné pozemky len v jednom bloku, v tomto bloku mu boli pridelené aj nové pozemky. Žalobkyňa s umiestnením nových pozemkov pri prerokovaní návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách dňa 25.08.2010 súhlasila a v dotazníku o zisťovaní zámerov pri nakladaní s pozemkami v novom stave, ktorý vyplnila dňa
04.08.2009, uviedla, že má záujem o plochy nevhodné na poľnohospodárske využitie, vhodné na preradenie do lesných pozemkov alebo na pestovanie biomasy, čo zhotoviteľ projektu rešpektoval, keďže z uvedeného dotazníka pri vyhotovení projektu vychádzal.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, podľa ktorého boli pri tvorbe rozdeľovacieho plánu dodržané zásady umiestnenia nových pozemkov a podmienky primeranosti podľa zákona o pozemkových úpravách. Žalobkyňa síce v odvolaní namietla neprimeranosť nových pozemkov oproti pôvodným, avšak neuviedla, v čom konkrétne nie sú nové pozemky primerané. Rovnako nešpecifikovala, prečo nie je správne tvrdenie, že rozdiel medzi hodnotou starých a nových pozemkov je len 1,25 %.
Vzhľadom na to, že sa krajský súd vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, uvedenými v podanej žalobe, žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevysporiadali správne orgány alebo krajský súd vo svojich rozhodnutiach a v odvolacom konaní nevyšli najavo ani žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/190/2011-29 zo dňa 21.03.2012 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobkyňa nebola úspešná a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.