10Sžo/91/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, M. R. Štefánika 32, Trebišov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/005222-4 zo dňa 22. júla 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/103/2014-48 zo dňa 17. decembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/103/2014-48 zo dňa 17. decembra 2014 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/005222-4 zo dňa 22. júla 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Zemplínske Hradište (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. j. 31/2014 zo dňa 30.01.2014, ktorým bol na základe žiadosti M&D REALM s.r.o., Mikušovská cesta 17, Lučenec, IČO 46 477 004 (ďalej len „žiadateľ“) udelený súhlas na výrub 1052 kusov určených drevín a na výrub krovia na ploche 12885 m2 rastúce na parcelách CKN č. 1318/1, 1321, 1320/1 v k. ú. Y.. Krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

K žalobnej námietke, že stromy určené na výrub nie sú nijakým spôsobom identifikované, v odôvodnení krajský súd uviedol, že v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza žiadosť žiadateľa M&D REALM, s.r.o., Lučenec, o výrub drevín a krovitých porastov v medzihrádzovom priestore vodného toku Ondava v hkm 7,070 - 9,000 k. ú. Y.. Uviedol, že žiadosť žiadateľa je koncipovaná tak, že obsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. oochrane prírody a krajiny, v znení účinnom do 14.06.2014 (ďalej len „vyhláška“). Preto súd považoval túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

Ďalej poznamenal, že vydaniu rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa predchádzalo správne konanie, v rámci ktorého sa dňa 14.01.2014 uskutočnilo ústne pojednávanie s miestnou obhliadkou, na ktorom bol prítomný aj zástupca žalobcu. Zo záveru z ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou zo dňa 14.01.2014 vyplýva, že v uvedenej lokalite je nutné ponechať stromy pozdĺž celej stavby v spone cca 20 m. Z dôvodu, že sa jedná o veľký počet drevín, bolo dohodnuté, že budú vyznačené tie dreviny, ktoré majú zostať ponechané. Takýto postup vyplýva aj zo stanoviska účastníka konania SOS/BirdLife Slovensko, ktorý sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie dňa 16.01.2014, a z ktorého vyplýva, aby počas výrubu sa prihliadalo na skutočnosti uvedené zástupcami Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Odštepný závod Košice (ďalej len „SVP,š.p.“) prednesenými na ústnom konaní a boli ponechané solitérne stromy (topole biele a ďalšie dreviny) v rozsahu, ktorý odsúhlasí a označí zástupca Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), Správa CHKO Latorica, priamo v teréne v sprievode žiadateľov o výrub.

Konštatoval, že z takto označených drevín, ktoré sa nesmú vyrúbať, a teda majú zostať ponechané, je preukázané, že k určeniu stromov na výrub nachádzajúcich sa v medzihrádzovom priestore vodného toku Ondava, došlo iným nezameniteľným vhodným spôsobom, ktorý je súladný s ustanovením § 17 ods. 13 vyhlášky. Z uvedeného dôvodu považoval túto žalobnú námietka za neopodstatnenú.

K žalobnej námietke, že ani z jedného z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by v konaní bol predložený súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má žiadateľ uskutočniť náhradnú výsadbu, uviedol, že zo stanoviska SVP, š. p. zo dňa 03.12.2013, ktorý je vlastníkom pozemku vyplýva, že okrem súhlasu s výrubom drevín a krovitých porastov v medzihrádzovom priestore vodného toku Ondava hkm 7,070 - 9,000 k. ú. Y., ktorý bol podmienený dodržaním stanovených podmienok, je v bode 8 uvedené, že v prípade nariadenia náhradnej výsadby je povinnosť ju zrealizovať. Z takto koncipovanej podmienky vlastníka pozemku možno vyvodiť jeho súhlas s uskutočnením náhradnej výsadby.

K námietke, že podmienka o zrealizovaní náhradnej výsadby „zdravým a kvalitným sadbovým materiálom“ je neurčitá, nevykonateľná, keďže v nej nie je uvedený ani počet, ani skladba zdravého a kvalitného sadbového materiálu, súd uviedol, že v článku II. bod 1. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedené, že žiadateľ uskutoční na svoje náklady v termíne najneskôr do 1 roka od ukončenia investičnej akcie „Ondava - Prestavba pravobrežnej hrádze km 7,070 - 14,200“ na parcelách výrubu č. 1318/1, 1321, 1320/1 v k. ú. Y., náhradnú výsadbu drevín. Počet a druh drevín bude definovaný v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie „Ondava - Prestavba pravobrežnej hrádze km 7,070 - 14,200“ časť E.1 Technická správa - SO 05 Vegetačný doprovod toku. Z uvedenej projektovej dokumentácie, časti SO 05 Vegetačný doprovod toku, vyplýva presná špecifikácia náhradnej výsadby drevín, teda je v ňom uvedený počet, ako aj skladba zdravého a kvalitného sadbového materiálu, v dôsledku čoho sú aj tieto žalobné námietky irelevantné.

K námietke, že z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ale ani žalovaného, nevyplýva, ako orgán prírody posúdil žiadosť žiadateľa z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny, považoval krajský súd za potrebné uviesť, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s touto námietkou, keď uviedol, že posúdenie záujmov ochrany prírody a krajiny bolo súčasťou ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním dňa 14.01.2014, kde boli vzaté do úvahy aj stanoviská ŠOP SR SCHKO Latorica, ktorá ako odborná organizácia zabezpečuje spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a krajiny, ako aj stanovisko SOS/BirdLife Slovensko zo dňa 16.01.2014. Taktiež v súhrnnej technickej správe, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v bode 2.4 „Starostlivosť o životné prostredie“, konštatované, že predmetná stavba bude mať priaznivý vplyv na kvalitu životného prostredia v danej oblasti z dôvodu zvýšenia stupňa protipovodňovej ochrany územia pozdĺž Ondavy, ako aj intravilánov obci nachádzajúcich sa na pravej strane pozdĺž Ondavy. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť žiadateľa bola posúdená z hľadiska ochrany a prírody a krajiny správnym orgánomprvého stupňa už pred vydaním jeho rozhodnutia.

Záverom konštatoval, že rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p., t.j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Dôvodil tým, že k jeho námietke, že označenie drevín tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia nezodpovedalo ustanoveniu § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) v znení platnom od 01.01.2014 do 31.08.2014, keďže údaj „S obvodom kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm nad zemou“ je citáciou citovaného zákonného ustanovenia, ktoré vymedzuje, na ktoré stromy sa súhlas pre ich výrub nevyžaduje, teda argumenturn a contrario, vo výroku prvostupňového rozhodnutia, je len uvedené, že bol vydaný súhlas na výrub stromov, pre ktorý sa tento súhlas vyžaduje.

Mal za to, že súd sa s touto námietkou nestotožnil, a v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 17 ods. 13 vyhlášky v znení platnom od 15.6.2014, ktoré umožňuje v prípade výrubu viac ako 50 stromov tieto stromy označiť aj iným nezameniteľným vhodným spôsobom pri stromoch určených na výrub. Poukázal na to, že namietal nesprávnosť (neúplnosť) výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o udelení súhlasu na výrub a neidentifikáciou stromov určených na výrub v ňom. Naproti tomu citované ustanovenie vyhlášky hovorí už o vyznačovaní stromov na výrub, teda nevzťahuje sa k obsahu rozhodnutia o súhlase. Navyše súd prvého stupňa nevysvetlil, aký vzťah má citované ustanovenie vyhlášky v znení platnom od 15.06.2014 k správnosti rozhodnutia (prvostupňového), ktoré bolo vydané pred účinnosťou tejto právnej úpravy a žalovaný vo svojom rozhodnutí napadnutom touto žalobou sa odvolaniu žalobcu nebránil spôsobom, že by poukázal na znenie tohto právneho predpisu účinné od 15.06.2014.

Uviedol, že z citácie znenia § 17 ods. 1 a ods. 12 vyhlášky vyplýva, že žalovaný považoval za potrebné dokončiť toto konanie podľa predchádzajúceho znenia uvedeného predpisu, keďže predovšetkým ustanovenie § 17 ods. 2 má zásadne rozdielne znenie pred 15.06.2014 a od 15.06.2014. Nie je teda zrejmé, či sa súd stotožnil s názorom žalovaného ktorý predmetnú vec posúdil podľa právnych predpisov účinných do 14.06.2014 alebo vyslovil názor, že žalovaný mal postupovať podľa právnych predpisov platných od 15.06.2014.

Namietal, že predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie správneho orgánu a súd takéto rozhodnutie nemôže urobiť úplným tým, že podomýšľa neúplný výrok napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. O tom, ako a o čom správny orgán rozhodol v napadnutom rozhodnutí, sa účastník konania musí dozvedieť z rozhodnutia správneho orgánu. Identifikovať stromy, na ktoré bol vydaný súhlas na výrub, musí identifikovať toto rozhodnutie, a nie pomôcky obsiahnuté v spise.

Ako krajne veľkorysý vyhodnotil výklad bodu 8 stanoviska SVO š. p. zo dňa 03.12.2013 krajský súd, podľa ktorého vyjadrenie „že v prípade nariadenia náhradnej výsadby je povinnosť ju realizovať“, je súhlasom tohto vodohospodárskeho podniku na realizáciu náhradnej výsadby na pozemku, ktorý tento štátny podnik spravuje. Z uvedeného nemožno pochopiť, ktorá časť z tejto podmienky, má vyjadrovať súhlas s umiestnením takejto výsadby na týmto štátnym podnikom spravovaných pozemkoch.

Ani ďalšia námietka týkajúca sa neurčitosti a nevykonateľnosti napadnutých rozhodnutí v časti náhradnej výsadby nebola podľa žalobcu posúdená prvostupňovým súdom správne. Ako už bolo uvedené, výraz „zdravý a kvalitný sadbový materiál“, nevypovedá nič o počte a druhu drevín, ktoré by mali byť súčasťou náhradnej výsadby. Z ustanovenia § 48 ods. 1 ZOPK vyplýva povinnosť orgánu ochrany prírody v súhlase na výrub drevín uložiť povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevínna vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak má orgán ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, nie je možné si túto povinnosť vyložiť inak, ako tak, že orgán ochrany prírody tieto druhy v rozhodnutí aj definuje. Rovnako primeranosť výsadby nemožno rozumne vyložiť inak ako tak, že má byť kvantitatívne primerané udelenému súhlasu.

Poznamenal, že prvostupňové rozhodnutie uvádza výslovne, že v podmienkach rozhodnutia (čo je podľa názoru žalobcu rovnako nesprávne, keďže táto povinnosť by mala byť uložená vo výroku rozhodnutia) „počet a druh drevín bude definovaný v zmysle projektovej dokumentácie“. Je preto nepochybné, že v správnom konaní nebol určený ani počet, ani druh náhradnej výsadby a rozhodnutia prvo a druhostupňového orgánu sú v rozpore s citovanými ustanoveniami ZOPK.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu 1. stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.03.2015 uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vysporiadal. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, nakoľko krajský súd podľa žalovaného dostatočne zistil skutkový stav veci a vec posúdil správne po právnej stránke. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júna 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 81 ods. 1 ZOPK na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s úvahami a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 82 ods. 1 ZOPK zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akejčinnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

Podľa § 82 ods. 12 ZOPK v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

Podľa § 86 ods. 1 ZOPK orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

Podľa § 47 ods. 3 ZOPK na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

Podľa § 48 ods. 1 ZOPK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.

Podľa § 48 ods. 2 ZOPK náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa ods. 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/005222-4 zo dňa 22. júla 2014. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

V danej veci má odvolací súd z administratívneho spisu za preukázané, že žiadateľ žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 04.12.2013 požiadal žalovaného o vydanie súhlasu podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona o ZOPK na výrub 1052 ks drevín druh topoľ sp., topoľ biely, vŕba biela, dub letný, jelša lepkavá, jaseň štíhly s obvodom kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm nad zemou a na výrub krovia na ploche 12885 m2, rastúcich na parcelách CKN č. 1318/1, 1321 a 1320/1 v k. ú. Y., vlastníkom ktorých je Slovenská republika v správe SVP, š.p. Žiadosť žiadateľa obsahovala všetky zákonné náležitosti a prílohy v súlade s § 17 ods. 10 vyhlášky.

Žalovaný zvolal vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 14.01.2014. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou zo dňa 14.01.2014 vyhotovil zápisnicu, v ktorejpoukázal na to, že výrub je žiadaný z dôvodu realizácie investičnej akcie „Prestavba pravobrežnej hrádze Ondavy a navýšenia hrádze cca o 90 cm.“ Stavba sa má konať vo verejnom záujme ako protipovodňová ochrana, nakoľko v poslednom období na danom úseku došlo k povodňovým situáciám, vyliatím vody z medzihrádzového priestoru. Záujmové územie sa nachádza v 1. stupni ochrany podľa ZOPK a vo vtáčom území Ondavská rovina.

Po uskutočnenom ústnom konaní a miestnom šetrení,v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, boli účastníci konania oboznámení s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a spôsobom ich zistenia a bolo im umožnené predložiť pripomienky, námietky a stanoviská k predmetnému konaniu.

ŠOP SR, regionálne centrum ochrany prírody v Stakčíne, Správa CHKO Latorica, ktorá sa ako odborná organizácia zúčastnila miestneho šetrenia, zaslala k predmetnej veci súhlasné odborné stanovisko z 17.01.2014, v ktorom konštatovala, že s predmetným výrubom stromov a výrubom krovitých porastov a náletových drevín súhlasí za podmienky, že na predmetných parcelách budú ponechané jednotlivé solitéry, ktoré bližšie špecifikovala a zároveň žiadala, aby na predmetných parcelách bolo ponechaných 100 ks stromov, ktoré budú tvoriť kostru ľadovodu a brehového porastu na návodnej strane hrádze.

K podkladom rozhodnutia sa vyjadril aj účastník konania SOS/BirdLife Slovensko, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 17.01.2014 uviedol: „Vzhľadom k rozsahu hniezdneho obdobia vtáctva, ktoré je úzko naviazané na vegetačné procesy v krajine žiadame, aby bol výrub uskutočnený do konca marca 2014. Žiadal, aby sa počas výrubu prihliadalo na skutočnosti uvedené zástupcami SVP š. p. prednesenými na ústnom konaní a boli ponechané solitérne stromy v rozsahu, ktorý odsúhlasí a označí zástupca ŠOP SR, Správa CHKO Latorica priamo v teréne v sprievode žiadateľov o výrub. Takisto trvali na uskutočnení náhradnej výsadby pri päte hrádze, aj v blízkosti brehovej čiary pôvodnými drevinami.

K podkladom rozhodnutia sa žalobca vyjadril listom, v ktorom uviedol, že s výrubom drevín a náletového krovia v k. ú. Y. nesúhlasí.

Žalovaný dňa 23.01.2014 odstúpil predmetné podanie správnemu orgánu 1. stupňa, ako orgánu príslušnému na konanie v zmysle prechodných ustanovení, konkrétne § 104b ZOPK. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol žiadateľovi daný súhlas na výrub 1052 kusov drevín v druhovej skladbe topoľ sp., topoľ biely, vŕba biela, dub letný, jelša lepkavá, jaseň štíhly s obvodom kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm nad zemou a na výrub krovia na ploche 12885 m2 rastúce na parcelách CKN č. 1318/1, 1321, 1320/1 v k. ú. Y.. Zároveň vo výroku rozhodnutia určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny v súlade s § 82 ods. 12 ZOPK a žiadateľovi uložil v súlade s § 48 ods. 1 ZOPK povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu, ktorej podmienky bližšie špecifikoval.

Žalobcom uvedené námietky sa v podstate zhodujú s tými, ktoré uplatnil v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného a s ktorými sa súd prvého stupňa v celom rozsahu vysporiadal. Odvolací súd tak vyhodnotil námietky navrhovateľa za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Zo znenia § 21 ods. 1 prvej vety Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ústne pojednávanie s miestnou obhliadkou bolo vykonané práve za účelom identifikácie drevín a náletového krovia v súlade so žiadosťou žiadateľa.

Odvolací súd, rovnako ako krajský súd, poukazuje na to, že zo záveru z ústneho pojednávania vyplynulo, že v uvedenej lokalite je nutné ponechať stromy pozdĺž celej stavby v spone cca 20 m. Nakoľko ide o veľký počet drevín, bolo dohodnuté, že sa vyznačia len tie dreviny, ktoré majú zostaťponechané, aby nedošlo k zámene drevín, ktoré je potrebné ponechať s drevinami, ktoré je možné odstrániť bez povolenia, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného stanoviska účastníka konania SOS/BirdLife. Žalobca vo vyjadrení k podkladom nepredložil žiadne námietky týkajúce sa špecifikácie a označenia drevín. S poukazom na vyššie uvedené je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že dreviny určené na výrub sú nedostatočne identifikované.

Námietku, že bod 8. stanoviska SVP, š. p. zo dňa 03.12.2013 nevyjadruje súhlas s umiestnením výsadby na týmto štátnym podnikom spravovaných pozemkoch, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Taktiež je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že v správnom konaní nebol určený ani počet, ani druh náhradnej výsadby. Zo súhrnnej technickej správy, ktorá bola prílohou k žiadosti a podkladom pre rozhodnutie, vyplýva riešenie náhradnej výsadby, v rámci ktorej je určený počet a druh drevín na pozemku vo vlastníctve SVP, a to konkrétne v časti SO-05 Vegetačný doprovod toku. Nakoľko k dokumentácii SVP predložilo súhlasné stanovisko, v ktorom v bode 8 je uvedená povinnosť realizovať náhradnú výsadbu, v prípade jej nariadenia, je zjavné, že SVP nemalo voči náhradnej výsadbe námietky. Taktiež rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa, ktorým bol žiadateľovi udelený súhlas, v čl. 2 bod 1 odkazuje na projektovú dokumentáciu a na jej časť SO-05 a preto námietky voči neurčitosti a nevykonateľnosti rozhodnutia v časti náhradnej výsadby sú neodôvodnené a ničím nepodložené.

K tvrdeniu, že krajský súd poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení platnom od 15.06.2014 a preto žalobcovi nie je zrejmé, či sa súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý predmetnú vec posúdil podľa právnych predpisov účinných do 14.06.2014, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry: „V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 138/1996, 139/1996 zo dňa 27.11.1996)

Správny orgán 1. stupňa, ako aj žalovaný správne vychádzal z vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení účinnom do 14.06.2014. Tým, že krajský súd poukázal na aktuálne znenie § 17 ods. 3 vyhlášky síce pochybil, avšak nemá to vplyv na správnosť, ako rozhodnutia krajského súdu, tak aj rozhodnutí správnych orgánov.

Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol vysporiadal, súd 1. stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne po právnej stránke posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu 1. stupňa za náležite odôvodnené, zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.