10Sžo/74/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu Ing. P. E., R., právne zastúpeného JUDr. Darinou Jelínkovou, advokátkou, Janotova 14, 841 05 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, 949 01 Nitra), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 8. februára 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/8/2013-46 zo dňa 20. februára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 26S/8/2013-77 zo dňa 9. októbra 2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/8/2013-46 zo dňa 20. februára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 26S/8/2013-77 zo dňa 9. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 8. februára 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-Pr- 1444/2012 zo dňa 20. decembra 2012.

Podľa právneho názoru krajského súdu skutkové zistenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádzajú z riadne zdokumentovaného skutkového stavu a sú výsledkom ich riadneho vyhodnotenia. Krajský súd tiež považuje za správnu právnu kvalifikáciu predmetného skutkového stavu zo strany správnych orgánov.

Ďalej krajský súd uviedol, že z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím konaním zapríčinil v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla vznik škody na vozidle Mgr. Z. J.. Svedok udalosti F. X., ale aj samotný žalobca popísali kontakt predného nárazníka vozidla žalobcu so zadným nárazníkom vozidla poškodeného pri vychádzaní žalobcu z parkovacieho miesta. Z fotodokumentácie vyhotovenej správnym orgánom prvého stupňa je zrejmé, že v dôsledku kontaktu vozidiel došlo k poškodeniu vozidla poškodeného minimálne v miere oderu laku zadného nárazníka v jeho pravej časti, ktorý je výrazný a neprehliadnuteľný. Žalobca sa bráni tým, že poškodenie vozidiel kontroloval, avšak žiadne nezistil, pričom tiež uviedol, že vozidlo poškodeného bolo značne znečistené. K uvedenému krajský súd uviedol, že znečistenie poškodeného vozidla v jeho zadnej časti je zrejmé i z predmetnej fotodokumentácie. Ak by toto znečistenie aj skutočne bránilo vizuálne posúdiť, či na poškodenom vozidle došlo k vzniku nejakej škody (čo sa krajskému súdu vzhľadom na rozsah poškodenia nejaví ako príliš pravdepodobné), žalobca mal postupovať tak, aby si túto okolnosť dôkladnejšie ozrejmil. V podobných prípadoch je viac než len obvyklé predpokladané miesto kontaktu vozidiel očistiť vhodným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, či k poškodeniu došlo alebo nie. Zanedbanie takejto minimálnej ostražitosti žalobca nemôže použiť na svoju obranu v tom smere, že o vzniku škody nezískal vedomosť, pretože jej zanedbaním sa vlastne o poškodení druhého vozidla ani nepresvedčil. Nízka pravdepodobnosť pravdivosti verzie žalobcu navyše vyplýva i z miery stopy kontaktu vozidiel na prednom nárazníku vozidla žalobcu, ktorú sa žalobca snažil bagatelizovať. Z predmetnej fotodokumentácie je stopa kontaktu na prednom nárazníku vozidla žalobcu natoľko zreteľná, že i táto skutočnosť mala žalobcu viesť k dôkladnejšej kontrole možného poškodenia vozidla poškodeného.

Podľa krajského súdu je teda nepochybné, že žalobca primárne spôsobil škodovú udalosť tak ako ju definuje § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Tým, že žalobca ako účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, mal povinnosť potom túto osobu - poškodeného v zmysle § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Keďže žalobca si uvedenú povinnosť podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke nesplnil, predmetná udalosť v cestnej premávke nadobudla v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke charakter dopravnej nehody, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatuje i žalovaný.

V uvedenej veci je nesporné, že žalobca miesto dopravnej nehody následne opustil, teda ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Uvedené konanie žalobcu je priestupkom v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za ktorý v zmysle § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Za tento priestupok sa podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch uloží pokuta od 300 € do 1300 € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Príslušný správny orgán je za uvedený priestupok povinný uložiť obe sankcie, čo vyplýva z použitého direktívneho slovného spojenia zákona „sa uloží“, pričom zákon v uvedenom ustanovení neponecháva priestor pre fakultatívnu úvahu pri ukladaní sankcie použitím slovného spojenia „možno uložiť“, ako to robí v prípadoch podľa § 22 ods. 2 písm. b), c), e) a f). Keďže žalobcovi bola uložená pokuta ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v najnižšej sadzbe zákonného sankčného rozpätia, ďalšie úvahy o primeranosti uložených sankcií považuje krajský súd za bezpredmetné.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného i prvostupňového orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobcom podanú žalobu zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne. Odvolanie je odôvodnené rovnakými skutočnosťami ako sú uvedené v žalobe.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky uvedené žalobcom v odvolaní sú nedôvodné, pričom poukazuje na preukázateľne zadokumentovanú materiálnu situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu, čím má za to, že zo strany žalobcu ide o účelovú snahu privodiť si len priaznivejšie rozhodnutie za spáchaný dopravný priestupok. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 08.02.2013 je vydané v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 20.02.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sapožitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods. 2 písm. zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p. ORPZ-NR-ODI2-Pr-1444/2012 zo dňa 20.12.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojim konanímporušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e), písm. i) zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 19.11.2012 v čase o 11.30 hod., v Nitre, na ul. Špitálskej, pred Hostincom pod Kalváriou, viedol osobné motorové vozidlo zn. W., EČ: Q., ktorého je majiteľom, pričom pri vychádzaní z parkoviska sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti odstaveného osobného motorového vozidla zn. A., EČ: Q., ktorého majiteľom je Mgr. Z. J.. Následne si žalobca nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a s vozidlom EČ: Q. odišiel z miesta dopravnej nehody. Pri objasňovaní predmetnej dopravnej nehody bol žalobca stotožnený, pričom dňa 19.11.2012, v čase o 15.04 hod. bol podrobený orientačnej dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v organizme, ktorej výsledok bol negatívny. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Podľa § 22 ods. 2 písm. a), písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. Okresný dopravný inšpektorát v Nitre uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.

Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a rozsiahle dokazovanie (záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia svedka, záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé poškodenie vozidla, zápisnica z ústneho pojednávania), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník konania spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti a dopustil sa tým priestupkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. Žalobca svojim konaním porušil ustanovenia upravujúce povinnosti účastníka dopravnej nehody, a to, že žalobca ako účastník konania neohlásil dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.), nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z.). Ďalej sa žalobca ako účastník konania nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestneniu vozidiel (§ 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z.) a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje, ak to nebolo možné, upovedomenie a oznámenie mal zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru (§ 66 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z.z.).

V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na rozdielnosť pojmov škodová udalosť a dopravná nehoda. Zákon č. 8/2009 Z.z. v jednotlivých ustanoveniach podrobne tieto pojmy vysvetľuje, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.. V zmysle § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. V predmetnom prípade tieto povinnosti zo strany žalobcu ako účastníka konania splnené neboli, nakoľko nebolo vyplnené a podpísané tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, tiež nebola bezodkladne upovedomená osoba, ktorej bola spôsobená škoda.

K námietke účastníka, kde tento popisuje presvedčenie, že nespôsobil žiadnu škodu, žalovaný poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2012, v ktorom žalobca priznal kontakt svojho vozidla z vozidlom poškodeného a v jeho závere prejavil vedomosť, že zavinil dopravnú nehodu a túto udalosť (rovnako ako aj na neskoršom pojednávaní) oľutoval. Žalovaný poukázal tiež na obsah záznamu o podaní vysvetlenia svedka p. X. zo dňa 19.11.2012 a na fotodokumentáciu, z ktorej je jednoznačne zrejmé poškodenie oboch vozidiel. Námietky o nevedomosti poškodenia preto žalovaný považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu zapriestupok, ktorého sa dopustil účastník konania v súlade s § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 zákona č. 372/1990 Zb. prihliadal na okolnosti, ktoré majú vplyv na výšku a druh sankcie, najmä na sociálne pomery, taktiež prihliadal na osobu páchateľa, a to na evidenčnú kartu vodiča, na skúsenosti a prax s vedením motorového vozidla, na skutočnosť, že účastník konania odišiel z miesta dopravnej nehody, na osobné a majetkové pomery. Vo veci žalovaný uviedol, že také porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Zároveň i nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, a preto odvolací správny orgán považuje uloženú sankciu za opodstatnenú a adekvátnu. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na uvedené bola účastníkovi konania uložená sankcia v najnižšej možnej zákonnej hranici. V súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. je možné za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania uložiť pokutu od 300 € do 1 300 € a uložiť zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov, podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. je možné uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj s názorom krajského súdu a má za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Žalobca sa v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a v dôsledku tohto konania narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti odstaveného vozidla poškodeného Mgr. Z. J.. Následne si žalobca nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a s vozidlom z miesta dopravnej nehody odišiel. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Ku skutku sa vyjadril svedok p. F. X., ktorý popísal kontakt žalobcovho vozidla s vozidlom poškodeného a ešte uviedol, že chcel zastaviť žalobcu, ale ten sa na neho osopil a z miesta odišiel.

Z výpovede svedka p. X. a z fotodokumentácie založenej v spise je zrejmé poškodenie oboch vozidiel. Poškodenie vozidla poškodeného je výrazné a neprehliadnuteľné. Žalobca sa bránil tým, že poškodenie vozidiel skontroloval, avšak žiadne nezistil, pričom uviedol, že vozidlo bolo značne znečistené. Najvyšší súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že ak by znečistenie vozidla bránilo vizuálne posúdiť, či na poškodenom vozidla došlo k vzniku škodovej udalosti, žalobca mal postupovať tak, aby si túto okolnosť dôkladne ozrejmil. Zo spôsobu nárazu vozidla žalobcu do vozidla poškodeného mohol žalobca vedieť, v akom mieste mohlo dôjsť k poškodenie vozidla a toto miesto aj dôkladnejšie skontrolovať. Tým, že žalobca zanedbal kontrolu poškodeného vozidla, nemôže použiť ako svoju obranu to, že o vzniku škodovej udalosti nemal vedomosť. Zanedbaním kontroly poškodeného vozidla sa žalobca o vzniku škodovej udalosti riadne nepresvedčil.

Najvyšší súd považuje za nepochybné, že žalobca primárne spôsobil škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.. Z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosti uvedené v § 66 zákona č. 8/2009 Z.z., predmetná škodová udalosť v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. nadobudla charakter dopravnej nehody, ako to správne konštatoval i žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd má za preukázané, že žalovaný v správnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti dané mu zákonom č. 8/2009 Z.z. a tým sa dopustil priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za ktoré v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. stačí zavinenie z nedbanlivosti.

K uloženej sankcii najvyšší súd uvádza, že žalobca sa dopustil dvoch priestupkov, a to priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľaustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Z dôvodu, že sankcia uvedená v § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. je pre páchateľa priestupku prísnejšia ako sankcia uvedená v § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., žalovaný správne uložil žalobcovi sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.. Z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že za priestupok sa uloží pokuta od 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Z uvedeného je zrejmé, že zákon v tomto prípade neponecháva priestor správnemu orgánu pre fakultatívnu úvahu pri ukladaní sankcie uvedením „možno uložiť“, ale správny orgán je povinný uložiť sankciu vo forme pokuty a zároveň aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného je odvolací súd názoru, že výšku sankcie žalovaný dostatočne odôvodnil v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Tým, že žalovaný uložil žalobcovi sankciu v najnižšej možnej zákonnej hranici, teda pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, najvyšší súd názoru súhlasí s názorom krajského súdu, že ďalšie úvahy o primeranosti sankcie sú bezpredmetné.

Po preskúmaní odvolania žalobcu najvyšší súd uvádza, že odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné viac sa vyjadrovať, pretože ku všetkým námietkam sa už vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril žalovaný ako aj krajský súd a najvyšší súd sa s ich posúdením stotožnil. Najvyšší súd má za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.