UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: mjr. Mgr. E. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, Z., zastúpeného: JUDr. Ivo Osvald, advokát, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom, M. Chrásteka 123, Žiar nad Hronom, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-ZH-VO-7-007/2015-PK zo dňa 26.08.2015, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/180/2015-68 zo dňa 24.03.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-ZH-VO-7-007/2015-PK zo dňa 26.08.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie navrhovateľa a prvostupňové rozhodnutie (disciplinárny rozkaz) v plnom rozsahu potvrdil. Disciplinárny rozkaz bol navrhovateľovi uložený preto, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že dňa 27.05.2015 v čase o 14.30 hod. navrhovateľ predložil osobne ako osoba „Mgr. E. H.“ na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), pričom v čase podania žiadosti zároveň ako príslušník Policajného zboru vykonával dňa 27.05.2015 v čase od 06.00 hod. do 15.30 hod. štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Nakoľko si odvolateľ v čase výkonu štátnej služby vybavoval súkromnú korešpondenciu, konal v rozpore s časťou I. písm. a) bodu 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu aslužobnej disciplíny príslušníkov Policajného zboru, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
Zároveň dňa 29.05.2015 navrhovateľ spracoval registratúrny záznam pod číslom ORPZ-ZH-OPP-324- 008/2015 zo dňa 28.05.2015 „Úlohy z porady riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici s riaditeľmi OR PZ konanej dňa 14.05.2015 - zaslanie“, ktorý predložil na schválenie riaditeľovi okresného riaditeľstva, ktorý predmetný registratúrny záznam neschválil z dôvodu nedostatočne a nekvalitne spracovaného vyhodnotenia plnenia úloh a vrátil ho navrhovateľovi na prepracovanie. Dňa 29.05.2015 navrhovateľ doplnený registratúrny záznam opakovane predložil riaditeľovi okresného riaditeľstva na schválenie, no tento opäť nebol v súlade s prílohou č. 5 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov a obsahoval pravopisné chyby, na ktoré bol opätovne upozornený riaditeľom okresného riaditeľstva, na čo reagoval nesúhlasne, čím konal v rozpore s prílohou č. 5 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Za uvedené skutky bolo navrhovateľovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie.
Žalobca sa proti rozsudku krajského súdu odvolal a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie krajského súdu s tým, že vyhovie v plnom rozsahu jeho podanej žalobe.
Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 23.05.2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané neoprávnenou osobou.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade išlo o otázku subjektívnej legitimácie na podanie odvolania. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento návrh je základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy, a teda nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený, a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať.
Rovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľ, ako žalobca v konaní pred prvostupňovým súdom žiadal v žalobe zo dňa 19.10.2015 zrušenie rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - disciplinárneho rozkazu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/18/2015-68 zo dňa 24.03.2016 preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie žalobcu, ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.