UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. R., narodený dňa XX.XX.XXXX, E., proti odporcovi: Obec Studenec, stavebný úrad, Studenec, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/41/2015-19 zo dňa 22.01.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2S/41/2015-19 zo dňa 22.01.2016 zamietol návrh navrhovateľa proti nečinnosti správneho orgánu - Obci Studenec podľa § 250t ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako neprípustný, nakoľko navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku na podanie žaloby proti nečinnosti tým, že nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie v zmysle čl. 142 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ považoval uznesenie krajského súdu za nezákonné, založené výlučne na jednostrannom nepravdivom vyjadrení odporcu. V ďalšom namietal, že mu rozhodnutie odporcu zo dňa 20.02.2014 o prerušení konania nebolo doručené.
V podaní navrhovateľa zo dňa 25.02.2016 označenom ako dovolanie navrhovateľ opätovne namietal nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, že napadnuté rozhodnutie je podľa neho zaťažené vadami konania v zmysle § 237 O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 07.03.2016, v ktorom uviedol, že trvá na svojom stanovisku k žalobe zo dňa 07.12.2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Odvolací súd k veci uvádza, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný. Preto aj krajský súd v napadnutom uznesení správne poučil účastníkov konania o neprípustnosti odvolania proti danému uzneseniu.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd sa už vo svojej judikatúre (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžp/10/2013 zo dňa 01.04.2013) viackrát vyjadril, že konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy je v zmysle ustanovenia § 250t ods. 7 O.s.p. jednoinštančné a odvolací súd nemôže ani pri pochybení súdu prvého stupňa postupovať v rozpore s § 250t ods. 7 O.s.p. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu v konaní o nečinnosti správneho orgánu nie je prípustné ani do merita veci, ani voči trovám konania.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250t ods. 8 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.