ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobkyne MUDr. Z. O., bytom G., zastúpená advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR- KDI-121/2014-SK zo dňa 19. novembra 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/11/2015-42 zo dňa 23. septembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/11/2015-68 zo dňa 11. apríla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/11/2015-42 zo dňa 23. septembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/11/2015-68 zo dňa 11. apríla 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I Predmet konania
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-121/2014-SK zo dňa 19. novembra 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu, č. ORPZ-NR-ODI2-658/2014-Pr zo dňa 20.10.2014, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), na tom skutkovom základe, že ako účastníčka cestnej premávky porušila § 3 ods. 1 a § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), pretože dňa 16.06.2014 v čase o cca 15:56 h s osobným motorovým vozidlom, tov. zn. BMW EČ: G. v Nitre na Školskej ul. nedodržala pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z., pretože s uvedeným OMV zastavila a stála na priechode pre chodcov, ktorý je vyznačený vodorovnou dopravnou značkou „V6a“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. a označený informatívnou prevádzkovou značkou „IP6“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. Priestupok zistila a zadokumentovala hliadka Mestskej polície Nitra, ktorá vodičke na mieste za uvedený priestupok uložila blokovú pokutu, ktorú odmietla na mieste zaplatiť a tiež sa odmietla k veci písomne vyjadriť do záznamu o podaní vysvetlenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobkyni pokutu vo výške 70 €.
Podľa podkladov obsiahnutých v spisovom materiáli je podľa názoru krajského súdu nesporné, že žalobkyňa sa priestupku jednoznačne dopustila tak, ako to správne orgány ustálili. Bezpochybne zastavila vozidlo na mieste pre chodcov, ktorý bol riadne vyznačený vodorovnou dopravnou značkou „V6a“, ako i informatívnou prevádzkovou značkou „IP6“ v zmysle vyhl. č. 9/2009 Z. z., teda v rozpore s dopravným značením. Správne orgány v konaní vykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom bezpochybne žalobkyňa mala možnosť využiť všetky svoje procesné práva. Správne postupoval prvostupňový správny orgán, keď určil termín prejednania priestupku, nakoľko žalobkyňa odmietala na mieste samom zaplatiť blokovú pokutu, vec riadne prejednal a zavinenie žalobkyne ustálil v súlade so zákonom, nakoľko konanie žalobkyne kvalifikoval ako porušenie § 3 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/20009 Z. z. a uložil žalobkyni pokutu v súlade so zákonom o priestupkoch.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že vo veci nebol náležite zistený skutkový stav veci, a teda rozhodnutie žalovaného nenapĺňa náležitosti § 47 Správneho poriadku, krajský súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá.
Krajský súd poukázal aj na rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999 a zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný vysvetlil podstatu podmienok ust. § 25 zákona č. 8/2009 Z. z. na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie a postupoval v súlade s touto judikatúrou.
Pokiaľ ide o uloženú sankciu krajský súd dospel k záveru, že žalovaný (i správny orgán prvého stupňa) postupoval v súlade so zákonom, lebo postupoval podľa § 12 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., keď žalobkyni uložil sankciu formou pokuty v sume 70 €, čo i vo svojom rozhodnutí odôvodnil, a preto podľa názoru krajského súdu rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 a nasledovné Správneho poriadku. Správne prihliadol na osobu páchateľa priestupku, ktorá sa v minulosti dopúšťala priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo bolo preukázané výpisom z evidenčnej karty vodičky, ktorá sa nachádza v spise, k protiprávnemu konaniu sa nedoznala a priestupku sa nedopustila opomenutím. Krajský súd dodal, že žalobkyňa neustále menila zdôvodnenie svojho konania (deti si vybehli kúpiť jesť, neskôr, že zostalo jej nevoľno, nepriechodné ulice na križovatke), avšak nemožno nepoznamenať, že žalobkyňa miesto činu pozná, vozidlom tadiaľ prechádza často, čo uviedla i v podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie, že v aute mala dve maloleté deti, ktoré viezla do školy.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola.
II Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne
Vo včas podanom odvolaní žalobkyňa navrhla odvolaciemu súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobkyňa v odvolaní namieta rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré uviedla v správnom konaní a tiež v žalobe.
III Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že opakované námietky žalobkyne sa javia ako účelové, ničím nepodložené a neopodstatnené.
IV Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre, okresný dopravný inšpektorát, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. ORPZ-NR-ODI2-658/2014-Pr zo dňa 20.10.2014 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 3 ods. 1 a § 25 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. tým, dňa 16.06.2014 v čase o cca 15:56 h s osobným motorovým vozidlom, tov. zn. BMW EČ: G. v Nitre na Školskej ul. nedodržala pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z., pretože s uvedeným OMV zastavila a stála na priechode pre chodcov, ktorý je vyznačený vodorovnou dopravnou značkou „V6a“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. a označený informatívnou prevádzkovou značkou „IP6“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. Priestupok zistila a zadokumentovala hliadka Mestskej polície Nitra, ktorá vodičke na mieste za uvedený priestupok uložila blokovú pokutu, ktorú odmietla na mieste zaplatiť a tiež sa odmietla k veci písomne vyjadriť do záznamu o podaní vysvetlenia. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobkyni pokutu vo výške 70 €.
Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že hlavne z fotodokumentácie je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa sa priestupku dopustila a všetko to, čo uvádza v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. p. ORPZ-NR-ODI2-658/2014-Pr zo dňa 25.07.2014, je klamstvo so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok (postála celým vozidlom na priechode pre chodcov a nie iba malou časťou, čím zatarasila celú šírku priechodu pre chodcov a znemožnila bezpečnú chôdzu chodcom po priechode, s vozidla vystúpila a bola si s deťmi kúpiť koláčiky fornetti a nie ako uvádza, že z vozidla vôbec nevystúpila). Pri určovaní druhu a sankcie a jej výmery správny orgán v zmysle § 12 zákona č. 372/1990 zb. prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán vzal do úvahy aj to, že žalobkyňa bola v sledovanom období dvoch rokov riešená za porušenie zákona o cestnej premávke.
V Argumentácia rozhodnutia žalovaného
Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-121/2014-SK zo dňa 19.11.2014 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na druh a výšku sankcie a považuje ju za opodstatnenú a adekvátnu.
VI Právny názor NS SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 23.09.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie zastaviť a stáť na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu opreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol.
Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre, okresný dopravný inšpektorát, rozkazom na uloženie sankcie za priestupok č. ORPZ-NR-ODI2-658/2014-Pr zo dňa 25.07.2014 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. za porušenie ustanovení § 3 ods. 1 a § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a uložil žalobkyni podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 70 €. Proti uvedenému rozkazu podala žalobkyňa odpor.
Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil skutok žalobkyne ako priestupok, keď tým, že dňa 16.06.2014 v čase o cca 15:56 h s osobným motorovým vozidlom, tov. zn. BMW EČ: G. v Nitre na Školskej ul. nedodržala pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z., pretože s uvedeným OMV zastavila a stála na priechode pre chodcov, ktorý je vyznačený vodorovnou dopravnou značkou „V6a“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. a označený informatívnou prevádzkovou značkou „IP6“ Vyhl. č. 9/2009 Z.z. priestupok zistila a zadokumentovala hliadka Mestskej polície Nitra, ktorá vodičke na mieste za uvedený priestupok uložila blokovú pokutu, ktorú odmietla na mieste zaplatiť a tiež sa odmietla k veci písomne vyjadriť do záznamu o podaní vysvetlenia, žalobkyňa porušila ustanovenie § 3 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., a tým naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej uložil prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPZ-NR-ODI2-658/2014-Pr zo dňa 20.10.2014 sankciu vo forme pokuty vo výške 70 €. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-121/2014-SK zo dňa 19.11.2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
Po preskúmaní veci sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, následne ho aj správne posúdil a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne. Odvolací súd je názoru, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, a to správou o výsledku objasňovania priestupku, úradným záznamom o dopravnom priestupku, fotodokumentáciou, zápisnicou z ústneho pojednávania o priestupku, a preto námietky žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Na základe vykonaného dokazovania a hlavne z priloženej fotodokumentácie tak bolo podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku. Žalobkyňa zastavila a stála so svojim vozidlom na priechode pre chodcov, ktorý je vyznačený vodorovným dopravným značením „V6a“ a tiež informatívnou prevádzkovou značkou „IP6“ vyhlášky č. 9/2009 Z.z. čím svojim konaním porušila ustanovenie § 3 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a tým sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č.372/1990 Zb. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa stála na priechode pre chodcov nie iba malou časťou vozidla, ale celým svojím motorovým vozidlom čím zatarasila celú šírku priechodu pre chodcov.
K tvrdeniu žalobkyne, že dopravnú značku nerešpektovala, pretože dostala závrat, prišlo jej nevoľno, nakoľko v čase spáchania priestupku bola v 7. mesiaci tehotenstva a išli jej deti kúpiť vodu odvolací súd uvádza, že z fotodokumentácie je preukázané, že žalobkyňa stála a čakala svoje deti, ktoré prichádzali k zastavenému vozidlu, ale deti držali v ruke sáčok s fornetti, ale vodu, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa deti viditeľne nemali. Uvedené je v súlade s úradným záznam o dopravnom priestupku zo dňa 16.06.2014, v ktorom je uvedené „že si je vedomá, že parkuje na priechode pre chodcov, a to z dôvodu, že na uvedenom mieste parkuje preto, že jej dve deti si len vybehli kúpiť jesť, konkrétne fornetti do obchodu na ulici Farská a nemala kde zaparkovať.“ Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobkyne v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 18.08.2014, v ktorom uviedla, že „z auta som ani nevystúpila, otvorila som si okno, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu, odpočinula si a pokračovala v ceste domov. Podotýkam, že v čase keď mi prišlo nevoľno som mala v aute svoje dve maloleté deti, ktoré som viezla zo školy domov.“ V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 20.10.20104 žalobkyňa uviedla, že „sa v plnom rozsahu pridŕžam toho, čo sme napísali v odpore proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, vypovedala som pravdu, z auta som vystúpila iba vtedy, keď deti prechádzali cez cestu a dávala som na ne pozor, aby ich nezrazilo auto.“ Tým, že žalobkyňa počas konania uvádzala rôzne výpovede, čo sa týka dôvodu zastavenia na priechode pre chodcov, odvolací súd považuje vyjadrenia žalobkyne za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok.
Čo sa týka uloženej sankcie odvolací súd uvádza, že žalovaný postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., keď pri určovaní druhu sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní a vzhľadom na tieto skutočnosti uložil žalobkyni pokutu v hornej polovici zákonnej sadzby.
Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami odvolateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
Odvolací súd záverom dodáva, že má za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupovalodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.