10Sžo/30/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci narhovateľov: 1/ Ing. Q. W., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 3/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., 4/ Ing. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 5/ Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., 6/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 7/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 8/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 9/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., všetci právne zastúpení: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcom: 1/ Poľovnícke združenie Brezie, so sídlom Stránske, 013 13 Stránske, IČO: 31 921 973, 2/ V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/6/2016-48 zo dňa 10. februára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/6/2016-48 zo dňa 10. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

Krajský súd napadnutým rozhodnutím konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre nedostatok podmienok konania podľa ust. § 104 ods. l vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu podaného návrhu mal jednoznačne za preukázané, že navrhovatelia sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 a 2 O.s.p., ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania pred rozhodnutím vo veci samej. Mal za to, že navrhovatelia mienia podať žalobu, ktorou sa budú domáhať vyslovenia neplatnosti rozhodnutia Poľovníckeho združenia Brezie (ďalej len „PZ Brezie“) o prijatí V. O. za člena združenia.

S poukazom na znenie § 32 ods. 1 a § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) uviedol, ževšeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Ide o vzťah medzi špeciálnou právnou normou (zákon o poľovníctve) a všeobecnou právnou normou (Správny poriadok). Správny poriadok má preto subsidiárne použitie a jeho aplikácia prichádza do úvahy až v prípade, keď zákon o poľovníctve určitú časť konania neupravuje.

Krajský súd ďalej uviedol, že s poukazom na § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov(ďalej len „zákon o združovaní občanov“) zákon o poľovníctve v čl. II novelizoval zákon o združovaní občanov tak, že § 3 ods. 1 písm. d) bol doplnený ustanovením, podľa ktorého sa predmetný zákon o združovaní občanov nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. V súvislosti s prijatím zákona o poľovníctve došlo k úprave postavenia poľovníckych združení. Kým pred účinnosťou tohto zákona bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona o združovaní občanov, od 1. septembra 2009 bola takáto pôsobnosť vylúčená. V zmysle ustanovenia § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve sa poľovnícke združenia považujú za poľovnícke organizácie podľa tohto zákona, ktorý je v tejto súvislosti potrebné považovať za lex specialis.

Poukázal na to, že rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckej organizácie sú jednoznačne judikatúrou považované za individuálne správne akty verejnoprávnej korporácie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2012, sp. zn. 1Sžr/120/2011 alebo uznesenie zo dňa 07.08.2012, sp. zn. l0Sžr/157/2011) a preto niet žiadneho dôvodu, aby takto neboli posudzované aj rozhodnutia o prijatí za člena.

Odporca v 1. rade má podľa krajského súdu samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Rozhodnutie poľovníckej organizácie o prijatí za člena je jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby. Je nesporné, že rozhodnutie PZ Brezie bolo vydané v čase účinnosti zákona o poľovníctve, takže príslušným na rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu - poľovníckeho združenia sú príslušné krajské súdy, a to i v otázke prijatia člena do poľovníckeho združenia.

Postup súdov na základe podaných žalôb a opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správnych orgánov, ktorými sa navrhovatelia domáhajú preskúmania rozhodnutí správnych orgánov je upravený v piatej časti O.s.p. - Správne súdnictvo. Právna úprava predbežných opatrení je upravená v druhej časti O.s.p. V správnom súdnictve je vylúčené použitie druhej časti O.s.p. - Predbežné opatrenie a zabezpečenie dôkazu, a preto v konaní podľa piatej časti O.s.p. nemožno vydať predbežné opatrenie. (zhodne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 38 S 122/97-12 zo dňa 27.l1.1997)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemohol o návrhu meritórne rozhodnúť, a preto konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre nedostatok podmienok konania zastavil.

II. Zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľov

Proti rozhodnutiu krajského súdu podali navrhovatelia v 1. - 9. rade odvolanie z dôvodu, že krajský súd vydal napadnuté znesenie na základe nedostatočne skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil.

S poukazom na ustanovenie § 244 O.s.p. uviedli, že pri správnych orgánoch pod písm. c) a d) (t.j. i vo veciach poľovníckych organizácií) je podmienkou súdneho prieskumu, že musia rozhodovať v oblasti verejnej správy. V pochybnostiach je nevyhnutné skúmať najmä to, či práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie takých orgánov dotýka, má verejnoprávnu povahu, prípadne aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu.

Druhou podmienkou súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, pretože vsprávnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ich názoru však takúto podmienku súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva uznesenie o prijatí nového člena do PZ Brezie nespĺňa, a to z nasledovných dôvodov:

- napadnuté uznesenie sa týka prijatia V. O. za člena PZ Brezie. Z tohto uznesenia V. O. automaticky vznikajú práva a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na členstvo v PZ Brezie (napr. právo hlasovať na členských schôdzach, povinnosť zúčastniť sa na budovaní a údržbe poľovníckych zariadení). Naopak, samotné rozhodnutie o prijatí V. O. za člena priamo nezasahuje do žiadnych subjektívnych práv či oprávnení navrhovateľov (práva a povinnosti navrhovateľov ostávajú uvedeným uznesením nedotknuté, ich postavenie sa nemení).

- pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. S prihliadnutím na interné pomery PZ Brezie prijatie V. O. za nového člena považujú navrhovatelia za rozporné s ich záujmami, ale uvedeným uznesením neboli ukrátení na svojich právach v takom rozsahu ako to upravuje a podmieňuje O.s.p.

- navrhovatelia sa stotožnili s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/6/2016-48 zo dňa 02.02.2016, ktoré bolo prílohou odvolania a ktorého text v odvolaní citovali, ako aj s aplikáciou určovacej žaloby (žaloba o určenie neplatnosti uznesenia) v danom prípade. Ich zámerom bol totožný postup, t. j. po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podať žalobu, ktorou sa budú domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia PZ Brezie o prijatí V. O. za člena. Ak sú však navrhovatelia oprávnení k podaniu určovacej žaloby, tak ipso facto sú oprávnení podať aj návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Záverom v súlade s vyššie uvedeným konštatovali, že v danej veci nie je splnená jedna z podmienok na súdny prieskum uznesenia PZ Brezie. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie odporcov k odvolaniu navrhovateľov

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

IV. Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu, že krajský súd v danej veci rozhodoval ako súd vecne nepríslušný na konanie.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon o združovaní občanov) je poľovníckou organizáciou podľa tohtozákona.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3, 6 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 244 ods. 6 O.s.p. primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, odvolací súd zistil, že dňa 29.08.2015 sa konala členská schôdza PZ Brezie, na ktorej predseda vyhlásil, že 2/3-nová väčšina hlasov je v rozpore so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a odteraz sa budú prijímať uznesenia podľa § 32 bodu 3 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu len nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom o uvedenom nebolo hlasované. Následne sa na členskej schôdzi prijalo uznesenie, ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie o prijatí nového člena do PZ Brezie - V. O., ktorý v tajnom hlasovaní získal nadpolovičnou väčšinou hlasov. Podaním zo dňa 26.11.2015, označeným ako „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia“, sa navrhovatelia domáhali, aby súd predbežným opatrením zakázal PZ Brezie prijímať uznesenia v zmysle § 32 bodu 3. písm. a) až h) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ako i prijatie žiadateľa za čakateľa do PZ Brezie nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, a ďalej aby súd zakázal V. O. vykonávať všetky práva člena PZ Brezie, to všetko až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe navrhovateľov na určenie, že uznesenie o prijatí V. O. za člena PZ Brezie nebolo platne prijaté.

Okresný súd Žilina uznesením č. k. 13S/2/2015-40 zo dňa 16.12.2015 vec postúpil Krajskému súdu v Žiline, keďže mal za to, že rozhodnutie o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom poľovníckeho združenia a s tým súvisiace rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia smerujúce k tomuto konaniu, zákon nezveruje do právomoci okresných súdov. Dôvodil tým, že v danom prípade navrhovatelia budú žiadať preskúmanie rozhodnutia o prijatí V. O. za člena poľovníckeho združenia súdom, teda o preskúmanie rozhodnutia podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom nariadenia predbežného opatrenia sa domáhajú do právoplatného skončenia tohto konania, teda toto predbežné opatrenie smeruje ku konaniu o preskúmanie rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu v sebe zahŕňa nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj skúmanie postupu prvostupňového súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. V tomto prípade je nesporné, že krajský súd nie je vecne príslušným súdom na konanie a podľa názoru odvolacieho súdu nemohol v danom prípade založiť svoju vecnú príslušnosť ani vydaním uznesenia o zastavení konania.

Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca považuje za poľovnícku organizáciu právnickú osobu zriadenú podľa zákona o poľovníctve, ktorá je neziskovou organizáciou, združujúca občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na územíSlovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Uvedenou problematikou, predovšetkým charakterom poľovného združenia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 22.08.2012, sp. zn. 2Sdo/4/2012, a preto naň odvolací súd poukazuje a cituje jeho právne závery nasledovne:

„Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.).

Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejným záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme.

Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis.“

Aj napriek tomu, že citovaný rozsudok poukazuje na skorší zákon o poľovníctve (č. 23/1962 Zb.), závery sú aplikovateľné aj pre daný prípad.

„Poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2016, sp. zn. 1Nds/2/2016)

S poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd konštatuje, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť dôležitú, priam nevyhnutnú podmienku, a to aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.

Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, t. j. ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v § 244 O.s.p. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byťpreskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v ustanovení § 244 ods. 2 O.s.p., čo však v danom prípade nemožno konštatovať. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy).

Rozhodnutie, ktorým bol prijatý do poľovníckeho združenia nový člen nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Pod takýto prieskum však rozhodne nemožno podradiť rozhodnutia združenia týkajúce sa pomerov združenia a jeho členov, o ktorých bezpochyby nemožno hovoriť ako o rozhodnutiach vydaných v oblasti verejnej správy.

Najvyšší súd dodáva, že vzťahy poľovného združenia a jeho členov v oblasti pomerov združenia je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní voči členom združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane práva poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný. S poukazom na uvedené nie je správny názor krajského súdu, že nakoľko rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie je jednoznačne judikatúrou považované za individuálny správny akt verejnoprávnej korporácie, niet žiadneho dôvodu, aby takto nebolo posudzované aj rozhodnutie o prijatí za člena. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2014 sp. zn. 4Nds/2/2014., v ktorom sa zaoberal povahou rozhodnutia v disciplinárnom konaní.

Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho členov vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo rozhodovať na členskej schôdzi, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné v predmetnej právnej veci postupovať podľa prvej a tretej hlavy O.s.p., s poukazom na, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aplikovať nemožno a preto na rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd v civilnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vec postúpiť vecne príslušnému súdu - Okresnému sudu Žilina na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je súd nižšieho stupňa viazaný (§ 104a ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.