10Sžo/240/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., právne zastúpený doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., advokátom, AK so sídlom v Piešťanoch, Nitrianska 5, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ÚVTOS a ÚVV- 10-4/14-2014 zo dňa 26. novembra 2014, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/9/2015-27 zo dňa 14.05.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/9/2015-27 zo dňa 14. mája 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že žaloba voči rozhodnutiu žalovaného č. ÚVTOS a UVV-10-4/14-2014 zo dňa 26.11.2014 bola žalobcom podaná oneskorene. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že z vyžiadaného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca napadnuté rozhodnutie č. ÚVTOS a ÚVV-10-4/2014 zo dňa 26.11.2014 prevzal dňa 26.11.2014, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na príslušnom rozhodnutí. Lehota na prípadné podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. uplynula dňom 26.01.2015 (posledný deň na podanie žaloby), pričom žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 27.01.2015.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že uvedené uznesenie nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi. Uviedol, že on prevzatie rozhodnutia zo dňa 26.11.2014 nepodpísal, a preto nemohlo dôjsť k uplynutiu dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby. Ak sa na rozhodnutí nachádza podpis s menom žalobcu,prevzatie rozhodnutia musel podpísať niekto iný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250p O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a <. alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 <.). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.01.2015, doručenou krajskému súdu dňa 30.01.2015, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV-10-4/14-2014 zo dňa 26.11.2014, ktorým tento postupom podľa § 243 ods. 1 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), zamietol odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu - Disciplinárnemu rozkazu vedúceho oddelenie výkonu väzby ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 4 zo dňa 01.10.2014 a predmetné rozhodnutie potvrdil. Disciplinárnym rozkazom vedúceho oddelenia výkonu väzby ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 4 zo dňa 01.10.2014 bolo žalobcovi podľa ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V uvedenej právnej veci je nesporné, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 26.11.2014, pričom žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 27.01.2015, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty. Uvedenú skutočnosť v podstate žalobca ani nenamietal. Namietal, že rozhodnutie neprevzal. Toto tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

V uvedenej právnej veci odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred správnym orgánom nemal zvoleného právneho zástupcu, a preto mu nemohlo byť doručované napadnuté rozhodnutie žalovaného.

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1997) „oneskorene podanou žalobou“ podľa § 250b ods. 1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Márne uplynutie lehoty na podanie žaloby je neodpustiteľné.

Lehota upravená v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnoprávnou. Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je neodstrániteľným nedostatkom (podmienkou) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. S poukazom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalobcu, že krajský súd nepreskúmal zákonnosť postupu správneho orgánu. Prvostupňový súd sa nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe sú alebo nie sú dôvodné, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd v danej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods.1 O.s.p., a preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 142 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaní nemajú právo na náhradu trov zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.