10Sžk/51/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) J., bytom I., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ščury s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-525/2015 zo dňa 27. augusta 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/263/2015-31 zo dňa 13. septembra 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S. s. p.“) žalobu ako neprípustnú odmietol.

2. V odôvodnení uviedol, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

3. Žalovaný v prejednávanej veci odpovedal žalobcovi na jeho podanie označené ako „Sťažnosť proti postupu nadriadeného pri vybavovaní návrhu služobného hodnotenia“. V odpovedi č. SPOU-PO- 525/2015 zo dňa 27.08.2015 uviedol, že: „Naším odborom bolo k veci vyžiadané stanovisko riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom ako aj na vec sa vzťahujúci spisový materiál. Po preštudovaní a vyhotovení spisového materiálu k veci uvádzame, že postup riaditeľa Okresnéhoriaditeľstva PZ v Žiaru nad Hronom vo veci vybavenia návrhu služobného hodnotenia na Vašu osobu bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú inštitút služobného hodnotenia.“

4. Správny súd k veci uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 10.06.2015 bolo doručené Ministerstvu vnútra SR, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, pretože sa na ňu obrátil žalobca podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Uvedené podanie žalobcu bolo vybavené na základe čl. 34 ods. 2 písm. b) bod 6. Nariadenia Ministerstva vnútra SR personálnym odborom a bolo ukončené registratúrnym záznamom č. SPOU-PO-525/2015 zo dňa 27.08.2015.

5. Vzhľadom na to, že podanie zo dňa 27.08.2015 k sťažnosti žalobcu zo dňa 10.06.2015 sa priamo nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú. Tento záver by v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného až do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa S.s.p. (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého podania správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže dospel krajský súd k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. a rozhodol vo veci tak, že žalobu odmietol ako neprípustnú. Zdôraznil, že aplikácia S.s.p. v predmetnej veci nemohla byť v neprospech žalobcu, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť zastavené.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

7. Žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nedošlo k ujme na jeho subjektívnych právach. Podľa názoru žalobcu žalovaný vydaním rozhodnutia reálne berie žalobcovi možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v napadnutom uznesení krajského súdu absentuje právna úvaha a zdôvodnenie jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa správnym názorom žalobcu nestotožňuje a má za to, že v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zmenu napadnutého uznesenia krajského súdu, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.

9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 7 písm. S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnomprocese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

10. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-525/2015 zo dňa 27.08.2015 označeného ako „Sťažnosť proti postupu nadriadeného pri vybavovaní návrhu služobného hodnotenia - odpoveď zaslanie“ ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

11. Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý žalobu ako neprípustnú odmietol. Z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľ sa dňa 10.06.2015 obrátil na sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR so sťažnosťou podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. proti postupu nadriadeného pri vybavovaní návrhu služobného hodnotenia č. ORPZ-ZH- OPP-182/2015. Uvedená sťažnosť bola na základe čl. 34 ods. 2 písm. b) bod 6. Nariadenia Ministerstva vnútra SR zaslaná na ďalšie konanie personálnemu odboru, ktorý podľa predmetného článku vybavuje a prešetruje podnety policajtov vo veciach služobného pomeru. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je registratúrny záznam personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý bol vypracovaný na základe podania sťažovateľa.

12. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, za vecne správne. Ide o správny akt, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osôb a ktorý nemohol mať tak za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Keďže správna žaloba voči takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy je neprípustná podľa § 7 písm. b) S.s.p., postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.

13. K námietke neodôvodnenia právnej úvahy krajského súdu kasačný súd uvádza, že krajský súd svoj právny záver uviedol v bodoch 28 až 30 napadnutého rozsudku, a preto kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

14. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

15. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.