10Sžk/47/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 35 823 551, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Nitra, č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18. 05. 2016 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30. 06. 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/25/2016-153 zo dňa 22. mája 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/25/2016-153 zo dňa 22. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Protokol žalovaného č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18.05.2016 (ďalej len „Protokol“) a Dodatok č. 1 č. INA-18-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18. 05.2016 (ďalej len „Dodatok č. 1“) bol žalovaným spísaný ako výsledok šetrenia smrteľného pracovného úrazu pracovníka sťažovateľa Y. E., dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom Protokole, okrem základných ustanovení, ktoré sú náležitosťami Protokolu v bode E je popísaný charakter deja úrazu a okolností, za ktorých došlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu. V časti F Protokolu boli uvedené ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré boli šetrením zistené. Zistené nedostatky boli uvedené v časti G Protokolu, pričom pod bodom a/ boli zistené nedostatky postihnutého zamestnanca, a to porušenie ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a, f/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) tým, že nepoužíval poskytnutý osobný ochranný pracovný prostriedok dielektrické rukavice po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie. Ďalej nedodržal príkazný list č. 1-43 v časti prípravné práce - označenie miesta práce a v časti priebeh práce - zakrytie neživých územných, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení, si nepočínal pri práci tak, aby chránil seba a neohrozoval život a zdravie svojich spolupracovníkov. Pod bodom b/ zo strany zamestnávateľapoškodeného- sťažovateľa, bol zistený nedostatok tým, že v zmysle § 6 ods. 8 zákona o BOZP ako zamestnávateľ dňa 25.06.2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy pracovníkmi Y. E., nar. XX.XX.XXXX a I. V., nar. XX.XX.XXXX úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie (vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN a podľa čl. 2.31 PN 34 3100 /2005) čo bližšie v Protokole rozpísal. V časti V. Protokolu bolo prijaté opatrenie inšpektora v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) tak, že uložil sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení a odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od prevzatia tohto Protokolu.

2. Obsah Protokolu bol prerokovaný so zástupcami sťažovateľa, ktorí podali písomné vyjadrenie ku skutočnostiam uvedených v Protokole. Na základe tohto vyjadrenia sťažovateľa vyhotovil žalovaný Dodatok č. 1, kde vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa inšpektor zaujal stanovisko a zmenil časť Protokolu tak, že nové znenie je b/ zo strany zamestnávateľa poškodeného - sťažovateľa

- § 9 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti ustanovenie § 6 ods. 8 zákona čo BOZP tým, že zamestnávateľ dňa 25. 06. 2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy pracovník Y. E., nar. XX. XX. XXXX a I. V., nar. XX. XX. XXXX úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť ochrany zdravia pri práci nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie tým, že

- vedúci práce I. V. poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPN 021778 a podľa čl. 2.31 P N 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov ), v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP nevyžadoval u podriadeného pracovníka Y. E. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy používanie predpísaných ochranných a pracovných pomôcok, a to dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1/43 v zmysle čl. 8.2 PN 34 3100:2005 (od okamihu, keď je v pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok).

- vedúci práce I. V. poverený zamestnávateľom PPN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN ako osoba zodpovedná za správny postup práce v zmysle § 9 ods. 1 zákona čo BOZP ako aj vyššie spomínanej normy nevyžadoval od podriadeného pracovníka Y. E. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy správny postup práce, nakoľko Y. E. nedodržal správny pracovný postup č. 1.43 a vykonával prácu bez bodu č. 3 (označenie a zabezpečenie miesta práce) v časti prípravné práce tohto stanoveného pracovného postupu a bez bodu č. 2 (zakrytie neživých územných, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení) v časti priebeh práce tohto stanoveného pracovného postupu.

Ostatné časti Protokolu zo dňa 18. 05. 2016 zostali nezmenené.

II. Konanie na krajskom súde

3. Sťažovateľ podal proti Protokolu a Dodatku č. 1 žalobu. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu sťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:

- čo sa týka námietky, že žalovaný dospel k odlišným nedostatkom príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pri pôvodnom Protokole ako aj Protokole č. 2, krajský súd mal za to, že zrušením týchto Protokolov krajským súdom sa žalovaný pri ďalšom vydaní Protokolu pridŕžal názoru, ktorý vyslovil krajský súd v zrušujúcich rozsudkoch. Na základe toho opätovne posúdil príčinu vznikupracovného úrazu a dospel k záveru, že sťažovateľ ako zamestnávateľ nezabezpečil úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tým, že prostredníctvom vedúceho práce, ktorým bol I. V. nevyžadoval u podriadeného, t. j. Y. E., používanie predpísaných osobných ochranných pracovných pomôcok a nevyžadoval u podriadeného pracovníka správny postup práce.

- čo sa týka námietky, že Dodatok k Protokolu trpí vadami a taktiež aj postup pri jeho vydaní, krajský súd mal za to, že žalovaný správny orgán po vyhotovení protokolu ho prerokoval so sťažovateľom, ktorý sa k nemu vyjadril a niektoré pripomienky žalovaný akceptoval, ktoré inšpektor práce v Dodatku, ktorý je súčasťou Protokolu prehodnotil.

- čo sa týka námietky, že Protokol a Dodatok je v časti zmätočný, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný krajský súd zastával názor, že Protokol a Dodatok má všetky náležitosti v zmysle zákona a s námietkami voči Protokolu sa žalovaný vysporiadal v Dodatku k Protokolu.

- čo sa týka námietky, že povinnosti, ktoré boli uložené sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné táto podľa krajského súdu je bezpredmetná, pretože i keď žalovaný v Protokole nenariaďoval sťažovateľovi odstrániť konkrétne porušenia právnych predpisov, tento má prehodnotiť tento nedostatok, ktorý bol zistený pri prešetrovaní pracovného úrazu žalovaným a prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Je len na sťažovateľovi aké opatrenie príjme, aby sa v budúcnosti takéto nedostatky pri výkone práce zamestnancov nevyskytli.

III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská A)

4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v

- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- § 440 ods. 1 písm. e) S.s.p., t. j. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:

- konal a rozhodoval sudca ustanovený v rozpore s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

- vo veci mal konať a rozhodnúť v súlade so S.s.p. senát Krajského súdu v Nitre a nie sudca, nakoľko nešlo o vec spadajúcu pod ust. § 23 ods. 2 S.s.p.

- vo veci podanej žaloby nejde o rozhodovanie o správnom delikte ani o inej sankcii za iné podobné protiprávne konanie. ani o rozhodovanie vo veci priestupku.

- súd v rozpore s ust. § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie napriek tomu, že v bode V. správnej žaloby požiadal v súlade s ust. § 182 ods. 1 písm. g) S.s.p. o nariadenie pojednávania vo veci.

- súd sa riadne nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa a takéto nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

- súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že: · pán I. V. bol ako vedúci práce v zmysle STN 34 3100 a Podnikovej normy PN 34 3100-1 aj vedúcimzamestnancom sťažovateľa podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce, · vady Protokolu v znení Dodatku a postupu žalovaného pri jeho vydaní boli odstránené. postup žalovaného bol v súlade so zákonom o inšpekcii práce, · sťažovateľ mal podľa Protokolu porušiť ust. § 6 ods. 8 zákona o BOZP a podľa Dodatku ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, · zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení jeho Dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti sťažovateľovi vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý nie je v rozpore s obsahom spisu, zistenia ohľadom príčinnej súvislosti medzi konaním sťažovateľa a smrteľným úrazom uvedené v Protokole v znení Dodatku zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, · v protokole sťažovateľovi uložené povinnosti a opatrenia sú zákonné, zrozumiteľné a vykonateľné a Protokol je v tejto časti preskúmateľný a nie je preto nezrozumiteľný.

5. V bode III. kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

B) 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:

- žalobu možno považovať za žalobu vo veci správneho trestania.

- preskúmanie protokolu spadá pod ust. § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p.

- krajský súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal s námietkami sťažovateľa.

- vedúci práce v zmysle PN 343100-112005 je vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a je irelevantné ako danú pozíciu nazývame, hlavným kritériom sú podstatné znaky pre vedúceho zamestnanca.

- postup pri vydávaní protokolu v zmysle dodatku bol správny a v súlade so zákonom o inšpekcii práce.

- pri výkone inšpekcie práce bolo jednoznačne zistené porušenie predpisov na strane zamestnávateľa, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a preto inšpektor práce neaplikoval ako príčinu 11. Vykonanou inšpekciou práce bolo zistené aj pochybenie na strane poškodeného Y. E., a preto inšpektor práce aplikoval ako kód príčiny úrazu 8.

- časť protokolu V. Opatrenia napĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Žalovaný v protokole nenariaďoval sťažovateľovi odstrániť zistené porušenia právnych predpisov, nakoľko podľa názoru žalovaného išlo o také nedostatky, ktoré sa dodatočne zo strany sťažovateľa odstrániť nedali. Z uvedeného dôvodu žalovaný v časti Opatrenia protokolu uložil v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 30 dní od prevzatia tohto Protokolu.

7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. augusta 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 23 ods. 1 S.s.p., na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

Podľa § 23 ods. 2 S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach, c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

Podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p., predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na prvom mieste namietal, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania. Zákon neuvádza čo treba rozumieť pod pojmom „nesprávne obsadený súd“. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nesprávnym obsadením súdu sa rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca... V tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR veta práva, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 1612)

10. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 297/2012 zo dňa 30. 10. 2013)

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetná vec bola pridelená a následne prejednaná a rozhodnutá samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, a teda nebola prejednaná a rozhodnutá sudcami správneho kolégia v trojčlennom senáte. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd v správnom súdnictve zásadne koná a rozhoduje v senáte. S poukazom na § 23 ods. 2 S.s.p. samosudca koná a rozhoduje len v zákonom taxatívne vymedzených veciach a to v konaní o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

12. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti Protokolu a Dodatku k protokolu, ktoré súvýsledkom šetrenia smrteľného pracovného úrazu. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce. Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je však možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce.

13. Vo svetle uvedeného žalobu o preskúmanie zákonnosti Protokolu nemožno subsumovať pod niektorú zo žalôb v zmysle § 24 ods. 2 S:s.p., o ktorých rozhoduje samosudca a nie senát, nakoľko nejde o žiadne z konaní taxatívne ustanovených v § 23 ods. 2, ale zo strany sťažovateľa bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej mal rozhodovať senát príslušného krajského súdu. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku, pretože Protokol je len jedným z podkladom v prípadnom následnom správnom konaní začatom v dôsledku nesplnenia povinností uložených v protokole, za ktoré môže byť uložená sankcia.

14. Záverom kasačný súd považuje za dôvodnú aj námietku sťažovateľa v súvislosti s nenariadením pojednávania zo strany krajského súdu, napriek žiadosti o jeho nariadenie v bode V. správnej žaloby. Správny súd je povinný v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. takejto žiadosti čo i len jedného z účastníkov povinný vyhovieť, a nariadiť ústne pojednávanie, v opačnom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom kasačný súd uvádza, že pojem "právo na spravodlivý proces" nahrádza doterajší pojem "odňatie možnosti konať pred súdom".

15. Kasačný súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že nakoľko v predmetnej veci rozhodoval samosudca namiesto senátu správneho kolégia, ide o vážny procesný nedostatok majúci za následok zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. V novom konaní bude povinnosťou súdu predovšetkým odstrániť nedostatky týkajúce sa senátneho rozhodnutia o žalobe v predmetnej veci, a následne v novom zložení po nariadení pojednávania v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).

16. Sťažovateľ navrhoval priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 447 ods. 2 S.s.p., z ktorého vyplýva, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti trvá do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu už nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti potrebné rozhodovať o návrhu na priznanie odkladného účinku v rozhodnutí o veci samej.

17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.