UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W.. G. J., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX, proti žalovanému (sťažovateľovi): Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 4N 4923/2018, ČRZ: 22827/2018 zo dňa 19.02.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/21/2018-46 zo dňa 13.06.2019 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8S/21/2018-46 zo dňa 13.06.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 4N 4923/2018, ČRZ: 22827/2018 zo dňa 19.02.2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal žalobcovi nárok na bezplatné poskytovanie právnej pomoci a vec vrátil žalovanému na nové konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) S.s.p., lebo skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je podľa názoru krajského súdu v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
2. Rozsudok krajského súdu obsahoval poučenie, že je voči nemu prípustná kasačná sťažnosť. V poučení správny súd uviedol, že kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 06.09.2019 a žalovanému dňa 14.08.2019.
3. Žalovaný, ako sťažovateľ, kasačnú sťažnosť zo dňa 05.09.2019 proti rozsudku krajského súdu podal elektronicky a krajskému súdu bola doručená dňa 17.09.2019. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 11 písm. g) S.s.p. a 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 17.09.2019 je nutné v zmysle § 459 písm. a) S.s.p. ako oneskorene podanú odmietnuť. Kasačný súd rozhodol v súlade s § 455 S.s.p. bez pojednávania.
Podľa § 69 ods. 4 S.s.p., lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
Podľa § 69 ods. 5 S.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
Podľa § 443 ods. 1 S.s.p., kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 459 písm. a) S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.
5. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ bol v rozsudku poučený o možnosti podať kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Na tomto mieste dáva kasačný súd do pozornosti, že uvedenie možnosti podať kasačnú sťažnosť proti „uzneseniu“ a nie proti „rozsudku“ v poučení rozhodnutia správneho súdu nespôsobuje jeho zmätočnosť alebo neplatnosť, pretože z celého textu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že správny súd mal na mysli práve napadnutý rozsudok, proti ktorému napokon smeruje žalovaným podaná kasačná sťažnosť.
6. Kasačný súd považuje za dôležité uviesť, že v predmetnom prípade Správny súdny poriadok ustanovuje lehotu na podanie kasačnej sťažnosti vo výmere jedného mesiaca, a nie 30 dní, ako nesprávne uviedol krajský súd. Preto kasačný súd pristúpil k hodnoteniu včasnosti podania kasačnej sťažnosti v súlade s jednomesačnou lehotou a dospel k záveru, že posledný deň lehoty na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 69 ods. 5 S.s.p. pripadol na deň 16.09.2019 (14.09.2019 bola sobota, najbližší nasledujúci pracovný deň bol pondelok 16.09.2019).
7. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa zo dňa 05.09.2019, podaná elektronicky a doručená krajskému súdu dňa 17.09.2019, bola podaná po zákonnej lehote na podanie kasačnej sťažnosti, a teda bola podaná oneskorene. Kasačný súd preto nemal inú možnosť ako túto kasačnú sťažnosť odmietnuť podľa § 459 písm. a) S.s.p. ako neprípustnú.
8. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 4 S.s.p. a analogicky podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.
9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.