ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcov: 1/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. R. Č.. XXX, Y. Q. R., 2/ D.Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. R. Č.. XXX, Y. Q. R., 3/ Ing. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., 4/ Poľovnícke združenie Zelený Háj Suchá, IČO: 50 734 458, so sídlom Špačinská cesta č. 114, Trnava, všetkých právne zastúpených JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30958300, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2018/001508 z 26. januára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/20/2018-127 z 3. júla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Žalobca v 4. rade (Poľovnícke združenie Zelený háj Suchá) predložil žalovanému (Okresnému úradu Trnava, pozemkovému a lesnému odboru) v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) žiadosť vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá a návrhu na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže.
2. K žiadosti bola predložená Zmluva o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá z 30. novembra 2017, ktorú uzavreli vlastníci spoločného poľovného revíru zastúpení splnomocnencom - žalobcom v 1. rade, podľa predloženej notárskej zápisnice č. N 386/2017 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Zelený háj Suchá (konaného 29. novembra 2017), a užívateľ poľovného revíru - Poľovnícke združenie Zelený Háj Suchá (žalobca v 4. rade).
3. Následne bolo žalovanému doručené oznámenie o podaní žaloby na Okresnom súde Trnava (pod spisovou značkou 38C/45/2017) vo veci žalobcu obec Zvončín a spol. proti žalovanému Ing. Ľ. Y. ourčenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá, konaného 29. novembra 2017 v Ilave, osvedčeného notárskou zápisnicou JUDr. Márie Zimanovej, notárky v Ilave č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola predložená žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá, žalovaný listom č. OU-TT-PLO-2018/001508 z 26. januára 2018 oznámil žalobcovi v 1. a 4. rade, že do právoplatnosti rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/45/2017 nie je možné pokračovať vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá uzatvorenej dňa 30. novembra 2017.
5. Uvedený list (opatrenie) žalovaného napadli žalobcovia žalobou, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/20/2018-127 z 3. júla 2019 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
6. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že aj keď sa administratívny proces podľa § 16 zákona o poľovníctve môže javiť ako čisto formálny, majúci len evidenčný charakter, výsledok samotnej evidencie má podstatný vplyv na účinnosť zaevidovanej zmluvy, a teda má právne účinky s reálnym dotykom na práva a právom chránené záujmy jednak subjektov oprávnených na výkon poľovníctva a jednak vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov dotknutého poľovného revíru.
7. Zákon o poľovníctve podmieňuje účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru realizáciou procesu jej zaevidovania, v rámci ktorého sa skúmajú minimálne zákonom stanovené podmienky užívania poľovného revíru, ktorých splnenie vyhodnocuje konajúci správny orgán. Medzi základné pozitívne podmienky evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru patrí skúmanie, či zmluva bola uzatvorená s oprávnenou osobou v zmysle § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a či bola podpísaná vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich dotknutý revír vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom obligatórnym podkladom k evidencii zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru (§ 5 zákona o poľovníctve) spolu s potrebnými prílohami.
8. Aj keď príslušný okresný úrad podľa názoru krajského súdu nie je oprávnený spochybniť predloženú notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. nie je oprávnený určiť neplatnosť uznesení prijatých zúčastnenými vlastníkmi poľovných pozemkov, je povinný zistiť splnenie podmienok podstatných pre zaevidovanie zmluvy, teda vlastníctvo k spoločnému revíru, existenciu splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, rozhodnutie o postúpení užívania spoločného poľovného revíru, určenie splnomocnencov a podobne.
9. K námietke žalobcov, že ak by súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený Háj Suchá, bude ju môcť okresný úrad vyradiť z evidencie, krajský súd uviedol, že vyradenie zaniknutej zmluvy z evidencie je zákonným riešením ex post, avšak už v priebehu konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru musí mať správny orgán za to, že mu boli predložené podklady predstavujúce perfektné právne úkony potrebné k postúpeniu práva užívať poľovný revír, o ktorých zákonnosti a zákonných náležitostiach po ich posúdení nemá konajúci okresný úrad dôvod pochybovať.
10. Žalovanému boli k tomu istému Poľovnému revíru Zelený Háj Suchá predložené na zaevidovanie dve odlišné zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru, a to dvoma odlišnými subjektami (Poľovníckym združením Doliny Zvončín a Poľovníckym združením Zelený Háj Suchá). Podľa názoru krajského súdu je preto namieste predpoklad žalovaného, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov dali súhlas na uzatvorenie dvoch zmlúv o užívaní poľovného revíru, t. j. na jeho užívanie dvoma poľovnými združeniami súčasne, čo zákon o poľovníctve neumožňuje, a s prihliadnutím na skutočnosť, že na okresnom súde sa vedie konanie o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený Háj Suchá, konaného dňa 29. novembra 2017 v Ilave, osvedčeného notárskou zápisnicou JUDr. Márie Zimanovej, notárky v Ilave č. Q.XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX, čo má osvedčovať podstatnú náležitosť prejavu vôle dostatočného počtu vlastníkov poľovných pozemkov k uzavretiu zmluvy predloženej k zaevidovaniu, objektívne dané pochybnosti žalovaného vo vzťahu k splneniu podmienok potrebných na zaevidovanie predmetnej zmluvy sú opodstatnené. Neplatnosť predmetných rozhodnutí, resp. uznesení vlastníkov poľovných pozemkov obsiahnutých v napadnutej notárskej zápisnici je spochybňovaná práve z dôvodu nedostatku súhlasu zákonom stanoveného počtu vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery dotknutého poľovného revíru, čo je podstatná podmienka na zaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
11. Krajský súd v Trnave zdôraznil, že aj v procese vydania oznámenia o zaevidovaní predmetnej zmluvy musia byť dodržané základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí dodržiavanie zásady zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), a to aj vo vzťahu k splneniu podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v kontexte naplnenia zákonných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom o poľovníctve a Občianskym zákonníkom pre perfektný právny úkon. Rovnako tak sa na proces evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru musí vzťahovať zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, t. j. predmetný individuálny správny akt musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (per analogiam § 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku). Vedomosť žalovaného o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do spoločného poľovného revíru Zelený Háj Suchá neprispieva k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných podmienok pre zaevidovanie zmluvy vyžadovaných ustanovením § 16 zákona o poľovníctve. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že postup žalovaného, keď prerušil proces evidencie navrhovanej zmluvy o užívaní poľovného revíru do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, bol zákonný.
12. Krajský súd poukázal aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8. marca 2017, obsiahnutý v 24. bode jeho odôvodnenia, podľa ktorého „vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované iné súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v Správneho poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“, domáhali jeho plynulého priebehu, a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru.“
13. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadali, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne navrhli, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mali za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).
14. Podľa sťažovateľov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, nepresvedčivý, a teda rozporný s ustanovením § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. V rozsudku podľa sťažovateľov absentuje podstatné zhrnutie argumentov obsiahnutých v žalobe.
15. Sťažovatelia sa nestotožnili ani s právnym posúdením veci krajským súdom. Uviedli, že stotožniac sa so závermi napadnutého rozsudku by každá, hoc aj šikanózna žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru predstavovala prekážku meritórneho posúdenia žiadosti o evidenciu zmluvy oužívaní poľovného revíru. V dôsledku napadnutého opatrenia sú na svojich právach ukracovaní jednak vlastníci poľovných pozemkov v rámci revíru (o.i. aj žalobcovia v 1. až 3. rade) tým, že poľovný revír nemá svojho užívateľa, ktorý by bol povinný uhrádzať náhradu za užívanie revíru, a taktiež užívatelia poľovných pozemkov, vo vzťahu ku ktorým niet subjektu, ktorý by zodpovedal za prípadné škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych, resp. lesných plodinách. Žalobca v 4. rade je ukrátený na svojich právach tým, že v dôsledku podania (podľa jeho názoru) šikanóznej žaloby nebolo meritórne rozhodnuté o jeho žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá podľa jeho názoru spĺňa všetky zákonné podmienky.
16. S poukazom na ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve sťažovatelia trvali na tom, že povinnosťou žalovaného bolo meritórne sa vysporiadať so žiadosťou o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá, a teda ju zaevidovať alebo jej zaevidovanie odmietnuť.
1 7. Podľa sťažovateľov nemožno prebiehajúce súdne konanie o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá považovať za predbežnú otázku v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru.
18. Sťažovatelia poukázali na to, že žalovaný druhú zo zmlúv opatrením č. OU/TT-PLO-2018/001885 z 19. januára 2018 odmietol zaevidovať s argumentom, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pretože ju nepodpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Voči opatreniu bola podaná správna žaloba, ktorá bola uznesením správneho súdu č. k. 20S/119/2018-125 z 10. júla 2019 odmietnutá. V prejednávanej veci krajskému súdu nič nebránilo v tom, aby sa oboznámil so spisom sp. zn. 20S/119/2018 (pridelenému totožnému senátu), resp. s obsahom spisu vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 38C/45/2017 (z ktorého by zistil, že žaloba je celkom zjavne neodôvodnená). Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa týmito skutočnosťami krajský súd zaoberal.
19. Podľa názoru sťažovateľov ustanovenie § 16 zákona o poľovníctve obsahuje taxatívny výpočet podmienok, ktoré musí zmluva spĺňať na jej zaevidovanie (ods. 1), resp. výpočet situácií, kedy je evidencia neprípustná (ods. 2), pričom podanie civilnej žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov medzi týmito podmienkami nie je. Preto mal žalovaný o evidencii meritórne rozhodnúť, či už pozitívne alebo negatívne. Sťažovatelia tiež poukázali na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve, podľa ktorého by došlo k zániku zmluvy, ak by po jej evidencii žalovaným došlo k rozhodnutiu civilného súdu o určení jej neplatnosti.
20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
2 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
25. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
26. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
27. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
2 8. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
29. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
30. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
31. V administratívnom konaní predložil žalobca v 4. rade dňa 13. decembra 2017 žalovanému zmluvu z 30. novembra 2017 o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá za účelom jej evidencie v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a zároveň predložil aj návrh na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže. Zmluvu o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá z 30. novembra 2017 uzavreli vlastníci spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá zastúpení splnomocnencom - žalobcom v 1. rade, podľa priloženej notárskej zápisnice č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX vyhotovenej notárkou JUDr. Máriou Zimanovou, osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Zelený háj Suchá (konaného 29. novembra 2017), s užívateľom poľovného revíru - Poľovníckym združením Zelený Háj Suchá (žalobca v 4. rade).
3 2. Žalovaný preskúmavaným opatrením z 26. januára 2018 oznámil žalobcom v 1. a 4. rade, že nakoľko na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 38C/45/2017 konanie o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá, konaného 29. novembra 2017 v Ilave, osvedčeného notárskou zápisnicou JUDr.Márie Zimanovej č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX, do právoplatnosti rozsudku v uvedenej veci nie je možné pokračovať v konaní o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá uzatvorenej dňa 30. novembra 2017.
3 3. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného dospel k záveru o jeho zákonnosti a žalobu zamietol. Sťažovatelia so závermi krajského súdu nesúhlasili a vyjadrili presvedčenie, že povinnosťou žalovaného bolo o žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá meritórne rozhodnúť podľa § 16 zákona o poľovníctve, teda buď zmluvu zaevidovať alebo jej zaevidovanie odmietnuť.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal závery krajského súdu, oboznámiac sa zároveň zo skutkovými podkladmi obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých krajský súd pri rozhodovaní vychádzal, a berúc do úvahy platnú právnu úpravu nevzhliadol v námietkach sťažovateľov takú relevanciu a presvedčivosť, aby mohol kasačnej sťažnosti vyhovieť.
35. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je v zmysle zákona o poľovníctve podmienená jej zaevidovaním okresným úradom, pričom v rámci tohto evidenčného procesu okresný úrad obligatórne skúma zákonom stanovené podmienky, medziiným aj skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
3 6. Podmienka, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného splnomocnenca) je preukazovaná notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, ktorá je obligatórnou súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy.
37. O užívaní poľovného revíru Zelený Háj Suchá boli žalovanému predložené na zaevidovanie dve zmluvy. Dňa 22. novembra 2017 bola predložená zmluva Poľovníckym združením Dolinky Zvončín a dňa 13. decembra 2017 bola predložená zmluva Poľovníckym združením Zelený Háj Suchá. Nakoľko zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru musia uzatvoriť vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, potom je logický predpoklad žalovaného, že zrejme došlo k situácii, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov dali súhlas na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru s oboma uvedenými poľovníckymi organizáciami, resp. môže vyvstať pochybnosť, či obsah notárskej zápisnice je v súlade s osvedčenou skutočnosťou. Pokiaľ v nadväznosti na uvedenú skutočnosť (predloženie dvoch rozdielnych zmlúv na zaevidovanie) je žalovanému následne oznámené, že na Okresnom súde Trnava bola podaná žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá, konaného 29. novembra 2017 v Ilave, osvedčeného notárskou zápisnicou JUDr. Márie Zimanovej č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX, potom nie je možné považovať za nezákonný záver žalovaného, že vo veci evidencie zmluvy z 30. novembra 2017 o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá nie je možné pokračovať až do právoplatného rozhodnutia súdu o uvedenej žalobe.
3 8. Pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru musí byť splnená podmienka, že zmluvu uzatvorili vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V prejednávanej veci táto podmienka nie je s určitosťou preukázaná, ale jej existencia nie je rovnako ani vyvrátená. Preto správny orgán nemohol vo veci rozhodnúť meritórne, zaevidovaním či nezaevidovaním zmluvy, tak ako to žiadajú sťažovatelia, ale v situácii, keď jedna z podmienok platnosti zmluvy je spochybnená a je predmetom rozhodovania v občianskom súdnom konaní, postup zvolený správnym orgánom (vyčkanie do právoplatného rozhodnutia súdu) je zákonným opatrením.
39. Najvyšší súd zhodne so závermi Krajského súdu v Trnave uvádza, že aj keď sa na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nevzťahuje správny poriadok a zákon o poľovníctvepriamo neupravuje inštitút prerušenia konania v uvedenej veci, všeobecné zásady správneho konania, ako je zásada zákonnosti či zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, generálne platia pre všetky procesy vo verejnej správe. Uvedené vyplýva tak z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77)31. Ignorovanie vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do spoločného poľovného revíru Zelený Háj Suchá by vo vzťahu k povinnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok pre zaevidovanie zmluvy v zmysle ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve bolo možné považovať za ignorovanie zásady spoľahlivého zistenia stavu veci zo strany žalovaného správneho orgánu.
40. V rovnakom duchu sa v obdobnej veci vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (v náleze č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8. marca 2017, na ktorý poukázal aj krajský súd), keď uviedol, že „činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované iné súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v § Správneho poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“, domáhali jeho plynulého priebehu, a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru.“
41. Kasačný súd považuje tiež za potrebné v tejto veci zdôrazniť, že sťažovatelia síce tvrdili, že žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá, konaného 29. novembra 2017 v Ilave, osvedčeného notárskou zápisnicou JUDr. Márie Zimanovej č. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX, je šikanózna, avšak toto svoje konštatovanie nepodložili žiadnou ďalšou argumentáciou. Rovnako sťažovatelia postupovali, keď prezentovali svoj záver o perfektnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej spôsobilosti na zaevidovanie správnym orgánom, ku konkrétnym podmienkam, najmä tým, ktorých splnenie je spochybnené v tomto konaní, sa však vôbec nevyjadrili a nesnažili sa pochybnosti žalovaného vyvrátiť hmatateľnou argumentáciou.
4 2. Pokiaľ sťažovatelia považovali napadnutý rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, neobsahujúci podstatné zhrnutie žalobných argumentov, kasačný súd nemôže bez ďalšieho priznať tejto námietke úspech. Sťažovatelia neuvádzali, s ktorými podstatnými námietkami uvádzanými v správnej žalobe sa krajský súd opomenul vysporiadať, preto najvyšší súd nemôže na túto námietku relevantne reagovať. Z pohľadu samotného kasačného súdu sa napadnutý rozsudok javí ako dostatočne odôvodnený, dávajúci zrozumiteľné odpovede na podstatné otázky v konaní.
43. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ak krajský súd dospel k právnemu záveru o zákonnosti opatrenia žalovaného, tento jeho názor považoval aj kasačný súd za správny. Skutočnosti, ktorými sťažovatelia v kasačnej sťažnosti spochybňujú rozhodnutie krajského súdu, neboli spôsobilé jeho závery vyvrátiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správnehosúdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
44. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).
45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.