UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 2/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 3/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Kamenná, poľovnícka organizácia, Stupy 1477/42, Liptovské Sliače, všetci právne zastúpení: JUDr. Pavol Halaj, advokát so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, Námestie A. Hlinku 74, Ružomberok, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného sp. zn. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.novembra 2016, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/13/2017-37 zo dňa 17. mája 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/13/2017-37 zo dňa 17. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Opatrením žalovaného č. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.11.2016 (ďalej len “preskúmavané rozhodnutie”) bola z evidencie zmlúv vyradená Zmluva o užívaní poľovného revíru Kamenná (ďalej aj „PR Kamenná“ alebo „poľovný revír“), uzavretá dňa 09.01.2013 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR Kamenná a užívateľom-sťažovateľom 3/ (ďalej len „Zmluva“). Vyradenie Zmluvy z evidencie okresný úrad odôvodnil tým, že Zmluva zanikla v dôsledku výpovede, doručenej doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru na základe rozhodnutia prijatého na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR Kamenná konaného dňa 11.11.2016 v Hrabušiciach. Ako deň zániku Zmluvy žalovaný uviedol dátum 12.11.2016, kedy bola výpoveď doručená doterajšiemu užívateľovi, pričom tento deň je dňom, ku ktorému sa Zmluva vyraďuje z evidencie.
II. Konanie na krajskom súde
2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podali sťažovatelia žalobu. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol žalobu ako neprípustnú z nasledujúcich dôvodov:
- z ustanovení § 16 a § 17 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o poľovníctve”) vyplýva, že zánik zmluvy nie je podmienený úkonom žalovaného, na rozdiel od úkonu pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď účinnosť zmluvy je podmienená zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Až zaevidovaním zmluvy okresným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy teda nemá len evidenčný charakter a priamo sa dotýka výkonu vlastníckych práv poľovných pozemkov. K charakteru opatrenia o zaevidovaní zmluvy ako individuálneho správneho aktu s deklaratórnymi účinkami sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4Sžo/72/2014. Uvedené však nie je možné vztiahnuť v celom rozsahu aj na vyradenie zmluvy z evidencie, a to hlavne v prípade, keď okresný úrad vykonáva vyradenie z evidencie na podklade oznámenia podľa § 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.
- činnosť žalovaného v predmetnej veci pri zániku Zmluvy na podklade výpovede mala evidenčný charakter, nedotýkala sa priamo výkonu vlastníckych práv či užívacieho práva vyplývajúceho z nájmu. Zákon o poľovníctve nedáva okresnému úradu žiadnu kompetenciu preskúmavať platnosť predložených zmlúv, napr. zánik zmluvy dohodou (§ 17 ods. 1 písm. d/) ani platnosť výpovede (§ 17 ods. 1 písm. f/). Nepochybne musí okresný úrad overiť tú skutočnosť, či k zániku zmluvy došlo, napr. ak doterajší užívateľ poľovného revíru nahlási zánik zmluvy výpoveďou, je okresný úrad oprávnený vyžiadať si overenú kópiu tejto výpovede.
- žalobou napadnuté opatrenie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného opatrenia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom v zmysle § 7 písm. e) S.s.p.
- kompetenciu posudzovať platnosť zmlúv v súdnom systému Slovenskej republiky majú okresné súdy v civilnom procese.
III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská A) 3. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť dôvodov uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
4. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedli, že:
- napadnuté opatrenie o vyradení zmluvy z evidencie nie je rozhodnutím predbežnej, procesnej, ani poriadkovej povahy. Neprípustnosť žaloby preto nemožno v posudzovanom prípade vyvodzovať z ust. § 7 písm. e) S.s.p., ako to nesprávne urobil krajský súd.
- uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru je otázkou súkromného práva-záležitosťou vzťahov vlastníkov poľovných pozemkov a potencionálneho užívateľa poľovného revíru. Pre účinnosť Zmluvy však zákon o poľovníctve vyžaduje ingerenciu verejnoprávneho prvku - zaevidovanie zmluvy príslušným orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva. Subjekt, ktorý uzavrie zmluvu s vlastníkmi poľovných pozemkov o užívaní poľovného revíru sa reálne môže ujať užívania a de jure i de facto sa stane užívateľom poľovného revíru až potom, ako bude predmetná zmluva zaevidovaná, t. j. až potom, ako ho za užívateľa revíru uzná príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva.
- zaevidovať novú zmluvu o užívaní poľovného revíru možno len v prípade, že predchádzajúca zmluva bola z evidencie vyradená. Tento fakt vyplýva z § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve Vyradenie Zmluvy uzavretej v prospech sťažovateľa 3/ ako užívateľa, z evidencie, znamenalo nepochybne ujmu na právach tohto subjektu, nakoľko bez tohto vyradenia, by sťažovateľ 3/ bol naďalej užívateľom predmetného poľovného revíru a mal by všetky práva a povinnosti užívateľa. V dôsledku vyradenia Zmluvy z evidencie sťažovateľ 3/ prestal byť užívateľom poľovného revíru.
- nie je a nemôže byť preto pravdivým argument súdu prvej inštancie, že žalobou napadnuté opatrenienemohlo mať za následok ujmu subjektívnych práv účastníkov konania a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom.
- sťažovatelia 1/ a 2/ sú vlastníkmi poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, ktorí mali záujem na tom, aby užívateľom tohto poľovného revíru bol práve sťažovateľ 3/ a ktorí zároveň nesúhlasili a nesúhlasia s tým, aby sa užívateľom tohto poľovného revíru stal iný subjekt.
- pokiaľ je krajskými súdmi v SR ako súdmi prvej inštancie, i Najvyšším súdom SR všeobecne akceptované, že každý vlastník poľovného pozemku začleneného do poľovného revíru je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní tohto poľovného revíru, t. j. že jeho práva ako vlastníka poľovných pozemkov sú vydaním opatrenia o zaevidovaní, alebo nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru dotknuté, potom sa nemožno stotožniť ani s názorom vyjadreným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že opatrenie správneho orgánu o vyradení Zmluvy z evidencie nemohlo mať za následok ujmu subjektívnych práv účastníkov konania a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom.
- zánikom vlastníkmi poľovných pozemkov zvoleného užívateľa poľovného revíru v dôsledku postupu správneho orgánu sú práva týchto vlastníkov dotknuté intenzívnejšie než v prípade vzniku užívateľa (v dôsledku zaevidovania zmluvy). V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/1/2016, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/67/2015. 5. Navrhli, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. B) 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že
- v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia.
- činnosť žalovaného mala evidenčný charakter, keďže o zániku Zmluvy rozhodli vlastníci poľovného revíru prostredníctvom Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
- argumentácia obsiahnutá v kasačnej sťažnosti (str. 3) a taktiež predmetné rozhodnutia súdov sa zaoberajú iba postupom a konaním okresného úradu pred zaevidovaním Zmluvy, pričom v predmetom prípade nie je napadnuté opatrenie, ktorým bola zaevidovaná Zmluva ale opatrenie, ktorým bola Zmluva vyradená z evidencie, t. j. predmetná argumentácia sťažovateľov je v predmetnej veci irelevantná, neopodstatnená, neaplikovateľná na daný napadnutý skutkový a právny stav.
- bola vykonaná kontrola, na základe ktorej neboli zistené žiadne nedostatky predloženej dokumentácie.
- poukázal na Stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.05.2016 č. j. VI/3 Gd 103/16/1000-4 k evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru. 7. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR
8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovnéhorevíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
Podľa § 16 zákona o poľovníctve, (1)Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2)Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. (3)Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.
Podľa § 17 zákona o poľovníctve, (1)Zmluva zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b) zánikom poľovného revíru, c) zánikom osoby (§ 13), d) dohodou zmluvných strán, e) rozhodnutím súdu, f) výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy 1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5, 2. užívateľom poľovného revíru, g) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, h) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov. (2) Zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku. (3) Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.
9. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. V tejto súvislosti sťažovatelia namietali nesprávnosť právneho názoru krajského súdu, ktorý v napadnutom uzneseníkonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom.
12. V predmetnej veci je potrebné aplikovať vyššie citované ustanovenia zákona o poľovníctve. V zmysle tohto zákona právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a možno ho vykonávať len na základe zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Evidencia zmluvy, či už podľa § 12 alebo § 13 zákona o poľovníctve, je výsledkom plného vyhovenia navrhovateľovi, teda na jednej strane požadovaným, a na strane druhej je očakávaným správnym aktom. Vyradenie z evidencie však takúto povahu nemusí mať. Medzi zmluvnými stranami a orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva môže byť sporné, či skutočne došlo k naplneniu niektorého z dôvodov zániku zmluvy uvedeného v § 17 ods.1 písm. a) - h) zákona o poľovníctve, na základe ktorého možno vyradenie z evidencie vykonať.
13. Súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že vyradenie zmluvy o užívanie poľovného revíru z evidencie po jej zániku podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve má len evidenčný charakter a že sa priamo nedotýka výkonu vlastníckych práv či užívacích práv na poľovných pozemkoch. Podľa názoru kasačného súdu preskúmavané rozhodnutie podlieha prieskumu súdu, keďže sa jedná o opatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samé o sebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojim obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napr. nálezy Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 50/01-50 z 11.10.2001, I. ÚS 52/02-30 z 28.05.2003).
14. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody zániku zmluvy, ktorých následkom je okamžité skončenie právneho vzťahu (zánik zmluvy). Splnenie zákonných podmienok pre zánik zmluvy musí byť preverené správnym orgánom po nahlásení zániku zmluvy a pred jej vyradením z evidencie. Následne príslušný okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku z evidencie vyradí. Ako vyplýva aj zo znenia § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nemôže zaevidovať novú zmluvu v prípade, ak je na užívanie poľovného revíru zaevidovaná iná zmluva. Teda subjekt, s ktorým bola uzavretá nová zmluva o užívanie poľovného revíru sa reálne stane užívateľom poľovného revíru až po tom, čo bude zaevidovaním novej zmluvy okresným úradom uznaný za nového užívateľa.
15. Kasačný súd konštatuje, že vyradenie zmluvy o užívanie poľovného revíru z evidencie je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami. Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto aktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Až na základe vyradenia Zmluvy z evidencie bola, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, následne zaevidovaná nová zmluva, čo by v prípade evidovania pôvodnej zmluvy nebolo možné a žalovaný by musel predložený návrh na evidenciu písomne odmietnuť a vrátiť navrhovateľovi, a užívateľom by tak bol stále sťažovateľ 3/. Z toho dôvodu aj preskúmavané rozhodnutie môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej v zákonnej lehote, nakoľko až na základe preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľ 3/ prestal byť užívateľom poľovného revíru, čo znamená, že sa opatrenie priamo dotýka výkonu užívateľských práv k týmto pozemkom ale aj subjektívnych práv vlastníkov poľovných pozemkov vrátane sťažovateľov 1/-2/.
16. Nemožno považovať za správny názor krajského súdu, že ide o procesné opatrenie, ktoré je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) vylúčené z prieskumu správnym súdom. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „podstata vyňatí rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú vpodstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej, alebo toho rozhodnutia resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.. Procesným rozhodnutím alebo opatrením si možno predstaviť také, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku (napr. rozhodnutie o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty..)...“ (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 126-127)
17. Vo svetle uvedeného procesné rozhodnutie je rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, vydané v priebehu konania a nie rozhodnutie vo veci samej, či rozhodnutie/opatrenie ktorým sa administratívne konanie končí ako v predmetnej veci. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s extenzívnym výkladom dospel k záveru, že rovnako ako opatrenie o zaevidovaní zmluvy, tak aj opatrenie o vyradení zmluvy z evidencie podlieha prieskumu správnom súdom, nakoľko ide o rozhodnutia, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
18. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní zaoberať sa meritom veci a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.
19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.