10Sžk/18/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: Okresný súd Košice, so sídlom Štúrova 29, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/136/2017-24 zo 7. februára 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/136/2017-24 zo 7. februára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00697/2016-Os-20 zo 7. novembra 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutím č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017 predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky potvrdila rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00697/2016-0s-20 zo 7. novembra 2016, ktorým Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako prvostupňový správny orgán v konaní o ochrane osobných údajov začatom na návrh navrhovateľov - Z.. J. D. a R.. M. Y. - proti Okresnému súdu Košice I vo veci preverenia jeho postupu ako prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov, ktorý spracúva osobné údaje navrhovateľov na účely súdneho konania, v priebehu ktorého požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným príslušným tlačivom pre fyzické osoby dokladovali svoje pomery pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov (sociálne postavenie a príjmy, bytové, majetkové a rodinné pomery), pričom s osobnými údajmi navrhovateľov obsiahnutými v podkladoch súvisiacich so žiadosťou ooslobodenie od súdnych poplatkov bola oboznámená spoločnosť GYNCARE s.r.o., pri nahliadaní do súdneho spisu ako účastník súdneho konania, rozhodol podľa § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. d) a § 65 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“) tak, že na základe zistenia porušenia

- § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa Okresný súd Košice I dopustil tým, že nezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou GYNCARE s.r.o., resp. jej právnym zástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti GYNCARE s.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie

- § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa Okresný súd Košice I dopustil vyššie popísaným spôsobom tým, že nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania

uložil prevádzkovateľovi - Okresnému súdu Košice I na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto opatrenia: 1.) V lehote 45 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. prijať primerané bezpečnostné opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov dotknutých osôb (fyzické osoby - jednotlivci) v súdnych spisoch (tzn. aj v súdnom spise sp. zn. 24C/261/2012) v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, za účelom ochrany ich osobných údajov pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania a poučiť o prijatých opatreniach oprávnené osoby zodpovedné za vykonávanie prijatých opatrení tak, aby tieto oprávnené osoby chránili spracúvané osobné údaje. 2.) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) zákona zabezpečiť, aby pri nahliadaní do súdneho spisu sp. zn. 24C/261/2012 nedochádzalo k sprístupneniu osobných údajov navrhovateľov, ktoré svojim rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo možno dosiahnuť pri nahliadnutí do súdneho spisu tak, že pred nazretím do súdneho spisu bude vykonaná anonymizácia osobných údajov dotknutých osôb spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 3.) V lehote 50 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 a 2.

3. Krajský súd v Bratislave vec preskúmal v rozsahu dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. Krajský súd konštatoval, že výrok rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľný. Z rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti GYNCARE s.r.o. sprístupnené.

4. Krajský súd poukázal na to, že Z.. J. D. a R.. M. Y. (ako navrhovatelia v správnom konaní) v sťažnosti uviedli, že poskytnuté osobné údaje uvedené v tlačive sa týkali údajov o ich zamestnaní, pozícii, stavoch na ich osobných účtoch, stavoch na ich úverových účtoch, informácie o poskytnutých úveroch, informácie o vlastníctve hnuteľných a nehnuteľných vecí, o zdravotnom stave ich dieťaťa a rodinných príslušníkov, informácie o existujúcich súdnych sporoch, ktoré podľa nich nesúvisia so žalobným návrhom a meritom rozhodnutia v konaní a ich sprístupnením došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov o nich a ich rodinných príslušníkoch osobám, ktorým neboli určené a ktoré o nich nemali byť informované.

5. Žalovanému orgánu verejnej správy krajský súd vyčítal skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia osobné údaje žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Krajský súd konštatoval, že na rozdiel od žalovaného navrhovatelia v správnom konaní (Z.. J. D., a R.. M. Y.) osobné údaje, ktoré podľa ich názoru nemali byť sprístupnené, konkretizovali. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia už žalovaný explicitne uvádza jednotlivé osobné údaje, ktoré tlačivo - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov obsahuje.

6. Význam výrokovej časti rozhodnutia podľa názoru krajského súdu spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.

7. Krajský súd uzavrel, že bolo povinnosťou žalovaného vo výroku rozhodnutia konkretizovať osobné údaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti GYNCARE s.r.o., ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, alternatívne vice versa uviesť, ktoré osobné údaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti GYNCARE s.r.o., svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

8. Podľa názoru krajského súdu je tiež potrebné brať zreteľ na osobitosť a charakter súdneho konania a s tým spojenú ochranu osobných údajov. Posudzovanie toho, čo je osobný údaj, je bezprostredne závislé od individuálnych okolností toho ktorého prípadu. Za určitých okolností ten istý údaj môže mať povahu osobného údaju a za iných túto povahu stráca. V prejednávanej veci išlo o civilné súdne konanie, v ktorom súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov, a v týchto konaniach osobné údaje účastníkov tvoria základný podklad pre rozhodovanie súdov. Bez oboznámenia sa s osobnými údajmi by súdy nemohli poskytnúť ochranu základnému ústavnému právu každého občana domáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov z týchto vzťahov. Osobné údaje sú preto obsiahnuté v celom súdnom spise, počnúc žalobou, kde sami účastníci povinne uvádzajú základné identifikačné znaky účastníkov konania, ďalej v listinných dokladoch, ktoré sa oboznamujú na pojednávaní, v zápisniciach z pojednávania, až po samotné rozhodnutie vo veci samej.

9. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v časti výroku nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, ktorý konkrétny osobný údaj nemal byť druhej strane sporu sprístupnený. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa krajský súd nezaoberal ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe.

10. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Na rozdiel od záverov krajského súdu sťažovateľ vyslovil presvedčenie, že vo veci neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia je dostatočne vymedzené, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, ktoré konkrétne ustanovenia zákona porušil a jasne a zrozumiteľne sú označené dôkazy, ktorých sprístupnením došlo k porušeniu zásad pri spracúvaní osobných údajov. Vo výroku rozhodnutia je konkretizované, ktoré konkrétne povinnosti ustanovené zákonom si žalobca nesplnil.

12. Sťažovateľ namietal, že z výroku rozhodnutia je možné dostatočne a nezameniteľne identifikovaťmnožinu osobných údajov, ktoré boli zo strany žalobcu sprístupnené spoločnosti GYNCARE s.r.o. v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z. z. Tak ako to vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, sú to všetky osobné údaje navrhovateľov, ktoré sa nachádzajú v dokumentoch žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a dokumente, ktorým je tlačivo pre fyzické osoby, ktorými deklarovali svoje majetkové pomery na tento účel.

13. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd použil extenzívny výklad pri posúdení povinných náležitostí výroku rozhodnutia. Zo samotnej povahy osobného údaju vyplýva, že sa jedná o akúkoľvek informáciu týkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Ohraničenie osobných údajov ich taxatívnym výpočtom vo výrokovej časti rozhodnutia tak, ako to naznačil krajský súd, by podľa sťažovateľa vyžadovalo neprimerane veľké úsilie a zároveň by malo značný dosah na zrozumiteľnosť výroku rozhodnutia.

14. Sťažovateľ tiež namietal, že v rozsudku krajského súdu absentovalo právne posúdenie veci a rovnako v ňom absentovalo usmernenie, ako má žalovaný ďalej vo veci postupovať. Z rozsudku tiež nie je zrejmé, prečo a akým spôsobom je potrebné pri posudzovaní zákonnosti spracúvania osobných údajov brať na zreteľ osobitosť a charakter súdneho konania.

15. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

17. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa, ktorým v konaní o ochrane osobných údajov začatom na návrh navrhovateľov vo veci preverenia postupu žalobcu ako prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov, ktorý spracúva osobné údaje navrhovateľov na účely súdneho konania, v priebehu ktorého navrhovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným príslušným tlačivom pre fyzické osoby dokladovali svoje pomery pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom s osobnými údajmi navrhovateľov obsiahnutými v podkladoch súvisiacich so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov bola oboznámená spoločnosť GYNCARE s.r.o. pri nahliadaní do súdneho spisu (ako účastník súdneho konania), sťažovateľ rozhodol, že na základe zistenia porušenia

- § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že nezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou GYNCARE s.r.o., resp. jej právnym zástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti GYNCARE s.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie,

- § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil vyššie popísaným spôsobom tým, že nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania, uložil žalobcovi na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto opatrenia: 1.) V lehote 45 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. prijať primerané bezpečnostné opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov dotknutých osôb (fyzické osoby - jednotlivci) v súdnych spisoch (tzn. aj v súdnom spise sp. zn. 24C/261/2012) v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, za účelom ochrany ich osobných údajovpred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania a poučiť o prijatých opatreniach oprávnené osoby zodpovedné za vykonávanie prijatých opatrení tak, aby tieto oprávnené osoby chránili spracúvané osobné údaje. 2.) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) zákona zabezpečiť, aby pri nahliadaní do súdneho spisu sp. zn. 24C/261/2012 nedochádzalo k sprístupneniu osobných údajov navrhovateľov, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo možno dosiahnuť pri nahliadnutí do súdneho spisu tak, že pred nazretím do súdneho spisu bude vykonaná anonymizácia osobných údajov dotknutých osôb spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 3.) V lehote 50 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 a 2.

18. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu sťažovateľa dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia sťažovateľa je nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti GYNCARE s.r.o. sprístupnené.

19. Sťažovateľ pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 24. mája 2018.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z. prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len "bezpečnostné opatrenia") zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.

23. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov zastaví.

24. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovykonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

26. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, aké konkrétne konanie sa kladie dotknutému subjektu za vinu. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich opis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a tiež pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.

27. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny opis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli za také porušenie uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

28. I keď ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, ktoré je správnym orgánom posúdené ako správny delikt, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu, o ktorom sa rozhoduje, spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby konanie (buď faktické konanie alebo opomenutie), o ktorom správny orgán autoritatívne tvrdí, že je porušením záväznej právnej normy, nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.

29. Pokiaľ má rozhodnutie o správnom delikte plniť aj preventívnu funkciu, nemôže sa tak stať bez vymedzenia skutku, ktorým malo dôjsť k porušeniu záväznej právnej normy. Ak štátny orgán zmocnený zákonom na rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vrátane rozhodovania o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, súčasne s autoritatívnym konštatovaním porušenia právnej normy zároveň nevysloví, akým konkrétnym konaním sa dotknutá osoba konštatovaného porušenia zákonného pravidla dopustila, je takýto postup neprimeraným a svojvoľným zásahom do práv fyzických a právnických osôb ako adresátov právnych noriem. S ohľadom na to, aby sa spravovaný subjekt mohol do budúcna vyvarovať protiprávneho konania, ktoré sa mu kladie za vinu, je nevyhnutné takéto konanie presne pomenovať a identifikovať. Rozhodovanie o vine a o ukladaní prípadných sankcií nemá byť samoúčelné, spravujúci subjekt vo verejnej správe má takýmto rozhodovaním, ktoré mu bolo zákonom zverené, sledovať a napĺňať primárny cieľ, ktorým je dosiahnutie zákonnosti vo verejnoprávnych vzťahoch. Konštatovanie nezákonnosti smerom do minulosti má mať okrem iného za cieľ aj predchádzanie a zabránenie vzniku nezákonnosti smerom do budúcna. Takýto cieľ môže byť naplnený len v prípade, ak subjekt, voči ktorému je vydané autoritatívne rozhodnutie, bude môcť z tohto rozhodnutia jasne identifikovať svoje konanie, či opomenutie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, aby sa do budúcna mohol identického porušenia záväznej právnej normy bezpečne vyvarovať.

30. Rozhodnutie správneho orgánu, vo výroku ktorého je skutok (teda porušenie zákonnej povinnosti) opísaný spôsobom, aký zvolil sťažovateľ, je podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmateľné z dôvodu neurčitosti výroku. V podstate možno konštatovať, že vo výroku rozhodnutia sťažovateľa absolútne absentuje vymedzenie skutku.

31. Skutok, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z.,sťažovateľ definoval tým spôsobom, že žalobca nezabezpečil, aby sa z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, pri nahliadaní do súdneho spisu sprístupnili spoločnosti GYNCARE s.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

32. Skutok, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., definoval žalovaný tak, že žalobca nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania.

33. Namiesto presného skutkového vymedzenia nezákonného konania žalobcu sťažovateľ vo výroku rozhodnutia len odcitoval text ustanovení zákona, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť. Ide pritom o abstraktne formulované právne normy zakotvujúce určitú všeobecnú právnu povinnosť, ktorej porušenie musí mať v praxi veľmi konkrétne vyjadrenie. Žalobca zjavne nekonal abstraktne, ale musel konať absolútne konkrétne, teda musel vykonať (alebo opomenúť) presne pomenovateľné faktické kroky, v ktorých sťažovateľ vzhliadol porušenie právnej povinnosti. Toto faktické konanie (skutok) však vo výroku rozhodnutia nie je vôbec opísané. Sťažovateľ vo výroku rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca dopustil, avšak rezignoval na vymedzenie, čím sa porušenia zákona dopustil. Najvyšší súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že z výroku rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti GYNCARE s.r.o. sprístupnené.

34. Argumentácia sťažovateľa, že taxatívny výpočet osobných údajov vo výrokovej časti rozhodnutia by vyžadoval neprimerane veľké úsilie a mal by dosah na zrozumiteľnosť výroku rozhodnutia (najvyšší súd predpokladá, že sťažovateľ mal na mysli negatívny dosah), nemá oporu v zákone a nemožno ju akceptovať. Ak si vymedzenie skutku žiada taxatívny výpočet hoci aj enormne rozsiahleho počtu údajov, nemožno naň rezignovať len s ohľadom na samotnú rozsiahlosť. Pokiaľ k porušeniu zákonnej povinnosti došlo rozsiahlym konaním, je potrebné toto konanie presne popísať, pričom vôbec nemusí utrpieť zrozumiteľnosť výroku v dôsledku jeho neštandardnej obsiahlosti, pokiaľ sa zvolí jasná a prehľadná štruktúra textu. Nie je zákonnou podmienkou, aby bol výrok rozhodnutia krátky, ale aby bol presný a určitý. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá v tomto smere pochybnosť, že sťažovateľ, ktorému zákon zveril dozor nad ochranou osobných údajov, disponuje dostatočnými odbornými kapacitami, aby svoje zákonné poslanie splnil na požadovanej úrovni. Nakoľko je do kompetencie sťažovateľa zverená len časť zo širokého spektra administratívnoprávnych vzťahov, je legitímne očakávať, že jeho špecializácia na vybranom úseku štátnej správy sa adekvátne odrazí v jasnom a presnom formulovaní záverov, ku ktorým pri výkone svojej právomoci dospel. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, čo presne mal sťažovateľ na mysli pod „neprimerane veľkým úsilím“, ktoré by musel vynaložiť pri koncipovaní výrokovej časti rozhodnutia, avšak zastáva názor, že dosiahnutie zákonnosti rozhodovania vo verejnej správe je dostatočne adekvátnym cieľom hodným aj zvýšeného úsilia.

35. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Ako sám sťažovateľ uviedol, už zo samotnej definície osobných údajov vyplýva, že môže ísť o akúkoľvek informáciu týkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Veľmi abstraktné a všeobecné vymedzenie definičných znakov osobných údajov, v normatívnom jazyku vyjadrené formuláciou „akákoľvek informácia“, sa následne v individuálnych prípadoch premieta do konkrétnych informácií, ktoré sťažovateľ v rámci výkonu jemu zverenej právomoci identifikuje a rozhoduje o tom, či spĺňajú všeobecné definičné znaky. Nakoľko právna norma je koncipovaná všeobecne a abstraktne, pre jej adresátov (v pozícii spravovaných subjektov) možno do istej miery nezrozumiteľne, je namiesteočakávať, že spôsob a výsledok jej aplikácie správnym orgánom bude v každom individuálnom prípade jasný a zrozumiteľný a zároveň bude do budúcna poskytovať návod pre aprobované konanie.

36. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v rozsudku krajského súdu absentovalo právne posúdenie veci, najvyšší súd k tomu uvádza, že výsledkom právneho posúdenia veci bol záver krajského súdu, že výrok rozhodnutia sťažovateľa je nedostatočne určitý, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ak mal sťažovateľ pod uvedenou námietkou na mysli absentujúce závery ohľadne merita správneho konania, teda či sa žalobca dopustil alebo nedopustil porušenia zákona č. 122/2013 Z. z., najvyšší súd musí zhodne so závermi krajského súdu konštatovať, že pokiaľ správny orgán (sťažovateľ) konkrétne nepomenuje skutkové okolnosti, ktoré považuje za naplnenie definičných znakov správneho deliktu (porušenia zákonnej povinnosti), nie je vôbec možné pristúpiť k posudzovaniu, či k porušeniu zákona došlo. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny skutok (konanie porušovateľa), neexistuje v podstate ani relevantný predmet posudzovania. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť správneho orgánu a atrahovať si jeho kompetencie. Je na sťažovateľovi, aby vyslovil a vymedzil, či a akým konkrétnym konaním k porušeniu právnej povinnosti došlo. Správny súd primárne nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov administratívnoprávnych vzťahov, ale skúma a posudzuje, či o týchto právach a povinnostiach zákonne rozhodol kompetentný orgán verejnej správy.

37. Ako vyplýva z uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutia sťažovateľa vydané v oboch stupňoch správneho konania a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.

38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní nemal úspech a žalobcovi trovy kasačného konania nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.