UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci sťažovateľov (pôv. žalobcov): 1/ R. D., nar XX.XX.XXXX, 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H., obaja právne zastúpení: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kollárovo námestie 20, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Obec Železná Breznica, so sídlom Obecný úrad 197, Železná Breznica, IČO: 00 320 455, za účasti: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 364 42 151, Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, zastúpená MKT Elektro, s.r.o., IČO: 461 18 233, Strelníky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 a rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/43/2016-38 zo dňa 28. júla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/43/2016-38 zo dňa 28.07.2016 rozhodol tak, že I. Súd veci, ktoré napadli na Krajskom súde v Banskej Bystrici, č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 zapísaná do registra pod sp. zn. 23S/43/2016 a č. j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013 zapísaná do registra pod sp. zn. 23S/53/2016, s p á j a na spoločné konanie s tým, že veci budú ďalej vedené pod spoločnou sp. zn. 23S/43/2016.
II. Súd žaloby žalobcov o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Správny súd v záujme hospodárnosti konania uvedené dve veci spojil v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) na spoločné konanie, pretože obidve veci začali na krajskom súde na základe samostatných žalôb, veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v predmetnej veci boli žaloby žalobcov doručenékrajskému súdu dňa 07.04.2016. V čase podania žalôb sa postupovalo podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť SSP. Podľa prechodných ustanovení SSP (§ 491 ods.1 citovaného zákona), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba. Vzhľadom k citovaných ustanovenia SSP, rozhodoval správny súd už podľa nového SSP.
4. Krajský súd ďalej citoval ustanovenie § 179 ods.1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako 3 roky a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že pri správnej žalobe opomenutého účastníka je prvoradou povinnosťou správneho súdu skúmať, či žaloba bola podaná v lehote a či žalobca, resp. žalobcovia sú skutočne opomenutými účastníkmi konania.
5. Z pripojeného správneho spisu mal súd preukázané, že stavebné povolenie č. j. 3236/2016-Če-rozh. bolo vydané dňa 14.01.2014 a územné rozhodnutie č. j. 975/2013-Če-rozh. bolo vydané dňa 23.08.2013. Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutia boli vydané v zákonnej trojročnej lehote, preto v ďalšom konaní správny súd skúmal, či v prípade žalobcov ide o opomenutých účastníkov konania.
6. Z napadnutého stavebného povolenia, ako aj napadnutého územného rozhodnutia je nesporné, že sa v danom prípade jednalo o líniovú stavbu „Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22kV prepoj V 303.“
7. Z § 42 ods.1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v platnom znení, územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby.
8. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa ods. 3.
9. Podľa § 69 ods.1 Stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenia o ústnom pojednávaní.
10. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pokiaľ ide o líniové stavby, oznámenie územného rozhodnutia, ako aj oznámenie stavebného povolenia pri líniových stavbách, sa robí verejnou vyhláškou. Líniová stavba je jednoznačne definovaná, nejedná sa o neurčitý pojem, ktorý by dával možnosť rôzneho výkladu alebo možnosť na správnu úvahu pre správny orgán. Žalobcovia mali v rámci odvolacích lehôt možnosť podať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu, aj proti stavebnému povoleniu, žalobcovia túto možnosť nevyužili, a preto sa územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie stalo právoplatným.
11. Súd pri preverovaní tvrdenia žalobcov, že sa u nich jednalo o opomenutých účastníkov, sa s týmito tvrdeniami nestotožnil, a preto žaloby žalobcov podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, pretože žaloby podali neoprávnené osoby. Vzhľadom k tomu, že došlo k odmietnutiu žalôb žalobcov, súd nepovažoval za potrebné v ďalšom sa zaoberať vecnou stránkou žalôb.
12. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže došlo k odmietnutiu žalôb (§ 170 písm. a) SSP).
13. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti výroku o odmietnutí žalôb a proti výroku o trovách konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 440 ods.1 písm. f), g) a j) SSP a navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté.
14. Sťažovatelia podali žalobu ako opomenutí účastníci administratívneho konania z dôvodu, že v územnom ani v stavebnom konaní s nimi nebolo konané ako s účastníkmi konania, hoci sa s nimi konať malo. Poukázali na ustanovenie § 34 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Taktiež na ustanovenie § 59 ods.1 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi stavebného konania okrem iných aj osoby ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Sťažovatelia sú pritom bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom sa uskutočňuje realizácia stavby.
15. Sťažovateľom nezostala iná možnosť ako domáhať sa prostredníctvom správnej žaloby doručenia napadnutých rozhodnutí a to prostredníctvom inštitútu opomenutého účastníka administratívneho konania. Majú za to, že účelom inštitútu opomenutého účastníka administratívneho konania je garantovať naplnenie základného práva domáhať sa účastníctva v správnom konaní, a to takým spôsobom, že každý, kto sa o sebe domnieva, že by mal byť účastníkom správneho konania, z ktorého vzišlo rozhodnutie, má právo domáhať sa toho, aby mu bolo toto rozhodnutie doručené. Odmietnutie žalôb sťažovateľov z dôvodu, že ju podali neoprávnené osoby preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. Uvedeným postupom je taktiež porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
16. Je zrejmé, že realizáciou stavby (uskutočnením výkopových prác a umiestnením vedenia káblov vysokého napätia) na dotknutom pozemku sťažovateľov je vlastnícke právo sťažovateľov priamo a veľmi významne dotknuté. Nejde pritom o ich účastníctvo z titulu susediaceho pozemku, ale ich vlastnícke práva k dotknutému pozemku sú priamo zasiahnuté. Vlastnícke právo k uvedenému pozemku bude fakticky povolenou stavbou významne dotknuté a obmedzené. Podľa názoru sťažovateľov realizácii malo predchádzať vyvlastňovacie konania podľa § 108 a nasl. Stavebného zákona.
17. Žalovaný sa k odvolaniu sťažovateľov nevyjadril.
18. Účastník konania Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na konanie vo veci vybavovania stavebného povolenia.
19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( § 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods.1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.
20. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali sťažovatelia včas (§ 443 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnúzamietnuť.
Podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom konaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.
Podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len opomenutý účastník), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako 3 roky a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa žaloby žalobcov vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 a rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013 odmietol.
22. Ako vyplynulo z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalobcovia v žalobách navrhovali zrušiť stavebné povolenie č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 ako aj územné rozhodnutie č. j. 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013. Obidve žaloby boli odôvodnené tým, že žalobcovia boli opomenutí účastníci územného konania, ako aj nadväzujúceho stavebného konania, pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej parcely.
23. Z vyššie citovaného ustanovenia § 179 ods.1 SSP vyplýva, že pri správnej žalobe opomenutého účastníka je prvoradou povinnosťou správneho súdu skúmať, či žaloba bola podaná v lehote, a či žalobca resp. žalobcovia sú skutočne opomenutými účastníkmi konania. V tejto súvislosti sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení jeho uznesenia, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v zákonnej trojročnej lehote. Správne krajský súd následne skúmal, či v danom prípade ide skutočne o opomenutých účastníkov konania, a teda, či žalobcovia majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.
24. Kasačný súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnomsúdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Kasačný súd má za to, že žalobcovia nepreukázali ukrátenie na svojich právach, ktoré im vzniklo vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Je nesporné, že žalobcovia boli účastníkmi územného ako i stavebného konania ako i to, že predmetná stavba bola jednoznačne líniovou stavbou. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedeného, oznámenie územného rozhodnutia ako i oznámenie stavebného povolenia sa uskutočnilo v súlade so Stavebným zákonom verejnou vyhláškou.
25. Kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že žalobcovia mali v rámci odvolacích lehôt podať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu. Uvedené rozhodnutia sa tak stali právoplatnými.
26. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že žaloby podali neoprávnené osoby a preto ich odmietol, bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu považovať za správne. Námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.