10Sžk/13/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, so sídlom Hviezdoslavova 1789/1, Bernolákovo, IČO: 50 331 981, zastúpeného: E - S attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ 1.): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, za účasti: 1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava (sťažovateľ 2.), zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, 2. A.. E. H., predseda Petičného výboru za prestavbu „Diaľnice D1 Bratislava - Trnava s súbežnými kolektormi" a Výstavbu „Križovatky Triblavina" v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013, J. H. XX, L., 3. J. P., P. X, L., 4. Občianske združenie Ivanka, Poľná 2873/12A, Ivanka pri Dunaji, 5. A.. V. F., Š.U. XX, L., 6. Hlavné mesto SR Bratislava, Magistrát hl. mesta, Primaciálne nám. 1, Bratislava, 7. Mestská časť Bratislava - Vajnory, miestny úrad, Roľnícka 109, Bratislava, 8. Obec Ivanka pri Dunaji, Moyzesova 57, Ivanka pri Dunaji, 9. Mestská časť Bratislava - Jarovce, miestny úrad, Mandľová 80, Bratislava, 10. Mestská časť Bratislava - Rusovce, miestny úrad, Vývojová ul. č. 8, Bratislava, 11. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, miestny úrad, Padlých hrdinov 1, Bratislava, 12. Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, 13. Mestská časť Bratislava - Ružinov, miestny úrad, Mierová 21, Bratislava, 14. Obec Most pri Bratislave, obecný úrad, Most pri Bratislave, 15. Obec Kalinkovo, obecný úrad č. 211, Kalinkovo, 16. Mestská časť Bratislava - Čunovo, miestny úrad, Hraničiarska 144, Bratislava, 17. Obec Dunajská Lužná, obecný úrad, Jánošíkovská 466/7, Dunajská Lužná (Nové Košariská), 18. J.. H. F., Petičný výbor, P. X, L., 19. J. H., H. XX, A. J. G., 20. H. B., J. XX/A, XXX XX A. J. G., 21. H. G., R. XXX/X, B., 22. Y. Y., S. XX, A. J. G., 23. C. R., H. XX, A. J. G., 24. A.. C. Z., J. F. XX, B., 25. G. K., J. XX, A. J. G., 26. C. R., J. J. X, A. J. G., 27. E.X. R., J. J. X, A. J. G., 28. H.. A.. H. H., R. X, A. J. G., 29. E. Z. R. O., R. X, A. J. G., 30. H. H., L. XX, L., 31. H. R., B. X, A. J. G., 32. H. J., J. V. X, A. J. G., 33. U. P., H. XX, A. J. G., všetci zastúpení: Mestská časť Bratislava - Vajnory, miestny úrad, Roľnícka 109, Bratislava, (okrem účastníkov v 1.,8., a 17. rade), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) z 24. októbra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/347/2016-121 z 22. novembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/347/2016-121 z 22. novembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom č.k. 6S/347/2016-121 z 22. novembra 2018 Krajský súd v Bratislave podľa § 191 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) z 24. októbra 2016 vydané v druhom stupni správneho konania spolu s rozhodnutím žalovaného č.: 3200/2016-1.7/ml z 11. júla 2016 vydaným v prvom stupni správneho konania a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutím č. 7543/2016-9.2 (28/2016-rozkl.) z 24. októbra 2016 minister životného prostredia zamietol rozklad A.. E. H., predsedu Petičného výboru za prestavbu „Diaľnice Bratislava - Trnava s súbežnými kolektormi“, a výstavbu križovatky „Triblavina“, Mestskej časti Bratislava - Vajnory, žalobcu, J. P., Občianskeho združenia Ivanka a A.. V. F. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č.: 3200/2016- 1.7/ml z 11. júla 2016, ktorým ministerstvo na základe oznámenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o zmene navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) rozhodlo, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ (ďalej len „zmena“), predmetom ktorej sú zmeny v objekte diaľnice D4, v objektoch križovatiek, v objektoch preložiek a rekonštrukcií ciest, v mostných objektoch, v preložkách inžinierskych sietí, v protihlukových opatreniach a zmeny vyplývajúce zo zrušenia alebo vzniku nových objektov, nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom posudzovania podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z.

3. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že požiadavky verejnosti boli zodpovedané dvomi stanoviskami Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., s ktorými sa ministerstvo stotožnilo, nakoľko ich predmetom boli technické riešenia podložené odbornými podkladmi. Posudzované zmeny vylepšujú technické riešenia navrhovanej činnosti a dopĺňajú tie riešenia, ktoré v štádiu posudzovania nemohli byť detailne známe.

4. Námietku, že posudzovanie vplyvov navrhovanej zmeny nemalo začať oznámením o zmene, ale zámerom v povinnom hodnotení, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, nakoľko išlo o zmenu už posúdenej trasy a nie o trasu novú.

5. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená. V nadväznosti na to uviedol, že v danom prípade ide o činnosť, pri ktorej nie je ustanovená žiadna prahová hodnota. Pre uplatnenie uvedeného ustanovenia bola stanovená podmienka, že v prílohe č. 8 je konkrétna prahová hodnota pre daný typ činnosti uvedená. Vyjadrenie výrazom „bez limitu“ nespĺňa takúto podmienku, potom v takýchto prípadoch je podľa žalovaného potrebné postupovať pri zmene činnosti podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Inak by akákoľvek, aj nepodstatná zmena činnosti, ktorá nemá žiaden negatívny dopad na životné prostredie, musela podliehať povinnému posudzovaniu.

6. Žalovaný uviedol, že z ustanovení § 18 ods. 1 písm. e) a § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že je na príslušnom orgáne, aby posúdil, či v prípade zmeny činnosti, pri ktorej limit nebol stanovený, je alebo nie je potrebné environmentálne posudzovanie. Aj na takéto prípady sa uplatní zisťovacie konanie.

7. Podľa žalovaného nebolo možné sa stotožniť ani s požiadavkou ďalšieho posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko táto požiadavka nevyplynula zo žiadneho stanoviska, ktoré by bolo podložené relevantnými argumentami. V predmetnej zmene navrhovanej činnosti ide o technické zmeny, ktorýchcieľom je technicky vylepšiť parametre diaľnice a vznikli na základe nových požiadaviek pripomienkujúcich subjektov v inom procese, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Zdôraznil, že nejde o tvorbu novej trasy.

8. Za dôvodnú pokladal len námietku, že dokumentácia nerešpektovaním kolektorov v križovatke D1xD4 je v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja.

9. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch správneho konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou zistiť skutkový stav veci v zodpovedajúcom rozsahu na podrobenie navrhovanej zmeny činnosti posúdeniu jej vplyvu na životné prostredie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z ustanovení § 2 a 3 zákona č. 24/2006 Z.z. je zrejmé, že účelom zákona je zabezpečiť efektívnu ochranu životného prostredia pri uskutočňovaní rozličných stavieb (aj stavieb vo verejnom záujme), ktorá bude zabezpečená prioritne tým, že navrhovaná činnosť, resp. zmena činnosti bude predmetom posudzovania jej vplyvu na životné prostredie. V tomto duchu krajský súd vyložil aj pojem „prahová hodnota“. Pokiaľ sa v prílohe zákona pri činnosti „Diaľnice, rýchlostné cesty a objekty“ uvádza „bez limitu“, je pod tým potrebné rozumieť, že k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie týchto činností a ich zmien treba pristúpiť vždy, a to aj bez stanovených prahových hodnôt pre dané činnosti. Ak pre činnosť nie je v prílohe stanovená prahová hodnota, potom ani zmena takejto činnosti nemôže mať prahovú hodnotu stanovenú.

10. Pojem „bez limitu“ je v prípade diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane objektov, podľa krajského súdu potrebné vyložiť tak, že akúkoľvek minimálnu prahovú hodnotu prekračujúcu nulovú hodnotu navrhovanej činnosti, ako aj jej zmeny, bude potrebné posúdiť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. Takýto výklad vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/27/2011. Kritérium neprekročenia prahovej hodnoty stanovenej v prílohe sa uplatní iba v prípade, ak je prahová hodnota stanovená.

11. Žalovaný nemal posudzovať navrhnutú zmenu v zisťovacom konaní, ale mal pristúpiť k posudzovaniu jej vplyvu na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol len na základe vyjadrení dotknutých orgánov, že u navrhovanej zmeny sa nepredpokladá podstatný negatívny vplyv na životné prostredie, a preto nebude predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie. Podstatným v tejto veci je obsah navrhovanej zmeny, a nakoľko nejde o zmenšenie rozsahu už posudzovanej činnosti, ale ide o vybudovanie viacerých nových objektov, komunikácií, zmien už schválených objektov, žalovaný nemohol bez ďalšieho posudzovania, iba na základe vyjadrenia navrhovateľa zmeny a vyjadrení dotknutých orgánov ustáliť, že navrhovaná zmena nebude mať podstatne negatívny vplyv na životné prostredie.

12. Krajský súd konštatoval, že rozšírenie protihlukových stien bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže výsledkom takýchto opatrení bude zníženie hlučnosti a zníženie prašnosti z komunikácií, avšak nie u všetkých navrhovaných zmien je možné pozitívny vplyv na životné prostredie konštatovať bez ich zodpovedajúceho posúdenia. Nakoľko žalovaný vykonal len zisťovacie konanie, nemohol mať vytvorené všetky podmienky a ani nemal obstarané všetky vstupné podklady na to, aby prijal záver o tom, že zmena nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

13. Záverom krajský súd uviedol, že nakoľko dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným správnym orgánom a z toho dôvodu rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, tak sa už nevenoval právnemu vyhodnoteniu námietok žalobcu týkajúcich sa prístupovej komunikácie SO 802, ktorá, hoc bola pôvodne vedená na telese hrádze, tak navrhovanou zmenou bola preložená do novej polohy, a to naprieč územím európskeho významu Bratislavské luhy a chráneným vtáčím územím Dunajské luhy, nakoľko tieto námietky budú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

14. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ 1.) a Národná diaľničnáspoločnosť, a.s. (sťažovateľ 2.) kasačnú sťažnosť a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).

15. Sťažovateľ 1. v kasačnej sťažnosti uviedol, že v každom konaní podľa tretej časti zákona č. 24/2006 Z.z. (zisťovacie konanie, povinné hodnotenie a konanie o podnete) sú hodnotené vplyvy na životné prostredie, teda aj v zisťovacom konaní. Túto skutočnosť preukazuje povinnosť aplikovať kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z.z., ako aj to, že v zmysle § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. sú súčasťou výrokovej časti rozhodnutia, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude predmetom povinného hodnotenia, podmienky (opatrenia) stanovené správnym orgánom, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať v zisťovacom konaní zistené vplyvy na životné prostredie. Preto sťažovateľ 1. nesúhlasil s názorom krajského súdu, že nemohol prijať záver o tom, že navrhovaná zmena nebude mať podstatne negatívny vplyv na životné prostredie, keď posudzovanie vplyvu zmeny na životné prostredie nevykonal.

16. Zákonodarca v § 18 v spojení s prílohou č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. vymedzil kritériá určujúce, ktorá konkrétna navrhovaná činnosť alebo zmena konkrétnej navrhovanej činnosti bude predmetom zisťovacieho konania alebo povinného hodnotenia. Automatické povinné hodnotenie nezabezpečí vyššiu ochranu životného prostredia, keďže aj v zisťovacom konaní správny orgán rovnako zisťuje možné významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie a až za predpokladu zistenia významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie má byť navrhovaná činnosť alebo jej zmena podrobená povinnému hodnoteniu.

17. Pre uplatnenie postupu podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z. je podmienkou, že v prílohe č. 8 je uvedená konkrétna prahová hodnota pre daný typ činnosti. Vyjadrenie výrazom „bez limitu“ nespĺňa podmienku stanovenej konkrétnej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť. V takýchto prípadoch je potrebné pri posudzovaní vplyvov zmeny postupovať podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko pre posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti: diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov (príloha č. 8, bod 13, položka č. 1, časť A zákona č. 24/2006 Z.z.) nie je ustanovená prahová hodnota. V prípade akceptovania výkladu krajského súdu, že označenie „bez limitu“ znamená stanovenie prahovej hodnoty, by úprava v ustanovení § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. bola nadbytočná, nakoľko v prílohe č. 8 časti A by potom žiadna činnosť nebola bez prahovej hodnoty. Sťažovateľ 1. zároveň poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 314/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

18. Sťažovateľ 1. poukázal aj na smernicu č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica“), ktorá v prílohe II bod 13 písm. a) definuje, aká zmena alebo rozšírenie projektov, ktoré sú uvedené v prílohe I má byť posudzovaná v zisťovacom konaní: Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I). Príloha II bližšie špecifikuje projekty uvedené v čl. 4 ods. 2 smernice, v zmysle ktorého členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú skúmať každý prípad jednotlivo alebo podľa prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi. V prejednávanom prípade ide o zmenu navrhovanej činnosti v procese vykonávania, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a nie je uvedená v prílohe I smernice (príloha I neobsahuje činnosť „Zmena stavby diaľnic“), a preto v súlade s prílohou II bod 13 písm. a) smernice podlieha ako zmena činnosti neuvedená v prílohe I zisťovaciemu konaniu (skríningu).

19. Sťažovateľ 1. uviedol, že sa v zisťovacom konaní zaoberal otázkou, či sa projekt zmenil takým spôsobom, že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie ako vplyvy, ktoré boli posúdené už v záverečnom stanovisku žalovaného č. 318/2000-3.4/ml z 28. septembra 2011 k navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Jarovce - Ivanka sever“ a v nadväznosti na to, či je potrebné takúto zmenu posúdiť vpovinnom hodnotení. V zisťovacom konaní pri rozhodovaní o tom, či sa zmena bude posudzovať (povinným hodnotením) podľa zákona č. 24/2006 Z.z., bral sťažovateľ 1. do úvahy okrem oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, primerane aj kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z.z. a prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej verejnosti.

20. Sťažovateľ 1. v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd bez uvedenia konkrétnych právnych úvah uviedol, že žalovaný aplikujúc § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. vec nesprávne právne posúdil, pričom správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k žalobe, ani nekonfrontoval žalovaného argumentáciu so znením smernice ani s dôvodovou správou k zákonu č. 24/2006 Z.z.

21. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1. sa vyjadrila Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a v plnom rozsahu sa s jej obsahom stotožnila.

22. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1. uviedol, že právne posúdenie veci sťažovateľom 1. považuje za nesprávne. Podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z., bod 13 položky č. 1 je posudzovanie vplyvov na životné prostredie povinné v prípade činnosti „diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“, a to bez určenia limitu (prahovej hodnoty), ktorý by mala táto činnosť dosiahnuť. Žalobca poukázal na komentár Mgr. Radovana Katrlíka k zákonu č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého „jednou z prahových hodnôt je aj hodnota „bez limitu“, čo pre konkrétny prípad znamená, že akákoľvek, aj minimálna prahová hodnota prekračujúca nulovú hodnotu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá spĺňa definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“, sa automaticky stáva predmetom povinného posudzovania.“

23. Žalobca uviedol, že obdobne aj podľa prílohy I bod 24 smernice predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie je „Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe.“ Zároveň podľa bodu 7 písm. a) prílohy I smernice podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie „stavby diaľnic a ciest prvej triedy“, a to bez uvedenia akéhokoľvek limitu.

24. Žalobca citoval z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžp/27/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Je tiež dôležité poukázať na prílohu 8 k zák. o EIA - Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, ktorá pre diaľnice nestanovuje prahové hodnoty, čo znamená, že z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie, táto činnosť bez ohľadu na jej rozsah, podlieha povinnému posudzovaniu.“ Opačný výklad zákona, ktorý prezentuje žalovaný, by viedol k popretiu účelu zákona č. 24/2006 Z.z. Podľa žalobcu by investori mohli dať posúdiť zámer v rámci procesu EIA, ktorý by následne úplne zmenili (nezmenené by napr. zostali iba nepodstatné časti), čím by fakticky všetky zmeny stavby diaľnic boli posudzované iba v prípadoch, ak by príslušný orgán v zisťovacom konaní rozhodol, že zmeny môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

25. Poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o podstatné zmeny stavby, keď sa menia skoro všetky parametre diaľnice D4: spôsob zakladania mostných objektov, systém premostenia Dunaja, poloha pilierov v rieke Dunaj, dĺžky a výšky protihlukových stien, polomery zatáčok a ostatné parametre stavby. Napriek tomu sťažovateľ 1. nepovažuje vykonanie posudzovania týchto zmien na životné prostredie za potrebné. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-142/07, kde v bode 36 súdny dvor uvádza, že „skutočnosť, že pod písmenami b) a c) v bode 7 prílohy I zmenenej smernice sa uvádzajú projekty týkajúce sa „stavby“ uvedených druhov ciest, zatiaľ čo konanie vo veci samej sa týka projektov prestavby a skvalitnenia existujúcej cesty, neznamená, že tieto projekty sú vylúčené z pôsobnosti zmenenej smernice. Projekt prestavby cesty, ktorý sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovná stavbe, možno v zmysle uvedenej prílohy považovať za stavebný projekt.“ Z uvedeného rozsudku podľa žalobcu vyplýva, že projekt prestavby cesty, ktorý sa svojím rozsahom a spôsobom realizácie rovná stavbe, sa musí v zmysle prílohy I smernice považovať za samostatný stavebný projekt a nie iba za z menu projektu. Žalobca poukázal na českú právnu úpravu, ktorá zámery rozširovania a preložiek diaľnic a rýchlostných ciest zaraďuje medzi obligatórne posudzované zámery, ako aj namaďarskú právnu úpravu, podľa ktorej zmena činnosti spočívajúca vo výstavbe nového jazdného pruhu diaľnic podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

26. Žalobca vyjadril názor, že v prejednávanej veci ide oproti pôvodnému posudzovanému variantu o rozsiahle zmeny, pri ktorých bez náležitého posúdenia nie je možné s istotou deklarovať, že nebudú mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie. Na základe uvedenej argumentácie žalobca najvyššiemu súdu navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť ako nedôvodnú.

27. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť aj Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (sťažovateľ 2.). Uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmenu zámeru obligatórne posudzovaného v procese EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). V závislosti na charaktere zmien je pre ne smernicou vyžadované buď obligatórne posúdenie v plnom procese EIA, alebo vykonanie zisťovacieho konania. Obligatórnemu posúdeniu v procese EIA podliehajú iba tie zmeny zámerov, ktoré sami o sebe dosahujú príslušných prahových hodnôt, ak sú stanovené (bod 24 prílohy č. I smernice). Ostatné zmeny, teda zmeny zámerov obligatórne posudzovaných v procese EIA, ktoré príslušných prahových hodnôt nedosiahnu, alebo ktoré sa týkajú zámerov, pre ktoré prahové hodnoty stanovené nie sú, podliehajú zisťovaciemu konaniu, a to iba v prípade, že by mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie (bod 13 písm. a) prílohy č. II smernice).

28. Sťažovateľ 2. poukázal na to, že rovnako aj zákon č. 24/2006 Z.z. rozlišuje medzi zmenami, ktoré samy o sebe dosahujú či prekračujú prahovú hodnotu u zámerov, pre ktoré sú stanovené prahové hodnoty, a ostatnými zmenami. Prvá skupina podlieha obligatórnemu procesu EIA, druhá skupina podlieha zisťovaciemu konaniu, a to iba v prípade, že zmena zámeru môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa názoru sťažovateľa 2. z judikatúry Súdneho dvora EÚ možno tiež vyvodiť, že zmeny zámerov diaľnic a rýchlostných ciest, pre ktoré nie sú stanovené prahové hodnoty (bod 7 písm. b) prílohy č. I k smernici), sú posudzované podľa bodu 13 písm. a) prílohy č. II k smernici, a podliehajú tak zisťovaciemu konaniu, ak u nich nie je vylúčený významný negatívny vplyv na životné prostredie. Účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je podrobiť procesu EIA všetky ľudské aktivity, ale iba tie, ktoré môžu mať významné vplyvy na životné prostredie. Výklad krajského súdu je preto nad rámec zákona č. 24/2006 Z.z. a nad rámec smernice.

29. Sťažovateľ 2. v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že zákon č. 24/2006 Z.z. dôsledne rozlišuje, či ide o navrhovanú činnosť alebo zmenu navrhovanej činnosti. Zákonodarca v § 18 v spojení s prílohou č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. ustanovuje, ktorá navrhovaná činnosť a ktorá zmena navrhovanej činnosti má podliehať zisťovaciemu konaniu alebo povinnému hodnoteniu. Nemožno zamieňať zámery samotné a ich zmeny. Na rozdiel od zámeru, ktorý je definovaný určitými kvalitatívnymi i kvantitatívnymi znakmi, môžu byť jeho zmeny rôzneho charakteru, od úplne banálnych až po veľmi rozsiahle. Zmena navrhovanej činnosti bez ohľadu na to, že ako pôvodná činnosť môže byť zaradená v časti A prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. „bez limitu“, nemusí byť významná a zároveň nepriaznivá s ohľadom na jej vplyvy na životné prostredie.

30. V prejednávanej veci nie je pre „diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ ustanovená v prílohe č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. žiadna prahová hodnota. Vyjadrenie výrazom „bez limitu“ nespĺňa podmienku stanovenej konkrétnej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť, preto podľa sťažovateľa 2. nemožno uplatniť postup podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z.

31. Sťažovateľ 2. poukázal aj na znenie smernice, ktorá v prílohe II bod 13 písm. a) definuje, aká zmena alebo rozšírenie projektov, ktoré sú uvedené v prílohe I má byť posudzovaná v zisťovacom konaní: Ide o akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I). Príloha II bližšie špecifikuje projekty uvedené v čl. 4 ods. 2 smernice, v zmysle ktorého členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú skúmať každý prípad jednotlivo alebo podľa prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi. Z uvedeného vyplýva, že nemožno automaticky posudzovať v povinnom hodnotení akékoľvek zmenynavrhovaných činností uvedených v časti A prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré nemajú stanovenú konkrétnu prahovú hodnotu.

32. Nakoľko bola navrhovaná činnosť (pôvodná činnosť) predmetom povinného hodnotenia, ministerstvo ako príslušný orgán na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. posúdilo zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska významnosti vplyvu tejto zmeny na životné prostredie a potreby jej ďalšieho posúdenia, resp. neposúdenia.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľov 1. a 2. je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

34. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

35. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

36. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len „navrhovaná činnosť alebo jej zmena“) je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.

37. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená.

38. Podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov.

39. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

40. Bod 13, položka číslo 1, časť A prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. obsahuje nasledujúce tabuľkové údaje: Doprava a telekomunikácie Rezortný orgán: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre položky č. 1 - 15

Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie) 1. Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov bez limitu

41. Podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny 8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

42. V poznámke pod čiarou je k bodu 8a) odkaz na § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“).

43. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.

44. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.

45. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

47. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenia je nutné predovšetkým zdôrazniť, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia, ktorým ministerstvo po vykonaní zisťovacieho konania rozhodlo, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“, predmetom ktorej sú zmeny v objekte diaľnice D4, v objektoch križovatiek, v objektoch preložiek a rekonštrukcií ciest, v mostných objektoch, v preložkách inžinierskych sietí, v protihlukových opatreniach a zmeny vyplývajúce zo zrušenia alebo vzniku nových objektov, nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom posudzovania podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z.

48. Samotná navrhovaná činnosť („Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“) bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a záverečné stanovisko ku správe o hodnotení na uvedenú stavbu bolo sťažovateľom 1. vydané 28. septembra 2011. Dňa 12. januára 2016 sťažovateľ 2. (ako navrhovateľ v administratívnom konaní) doručil sťažovateľovi 1. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“, ktorú sťažovateľ 1. podrobil zisťovaciemu konaniu a výsledkom tohto procesu je rozhodnutie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

49. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ sa v prílohe zákona pri činnosti „Diaľnice, rýchlostné cesty a objekty“ uvádza pri prahových hodnotách v časti A pojem „bez limitu“, potom je pod tým potrebné rozumieť, že k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie týchto činností a ich zmien treba pristúpiť vždy, a to aj bez stanovených prahových hodnôt pre dané činnosti. Sťažovateľ 1. preto nemal posudzovať navrhnutú zmenu v zisťovacom konaní, ale mal pristúpiť k povinnému posudzovaniu jej vplyvu na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Relevanciu zvyšných žalobných bodov (viď bod č. 47 napadnutého rozsudku) preto nevyhodnocoval.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a jeho záver o nezákonnosti rozhodnutia sťažovateľa 1. je predčasný.

51. Aplikáciu ustanovenia § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení so zisteným skutkovým stavom je možné vykonať iba na základe tabuľkových a odborných údajov uvedených zákonodarcom v prílohe č. 8 k citovanému zákonu. Tieto odborné údaje vymedzujú predmet a rozsah povinne posudzovaných činností, ich zmien na jednej strane, a na druhej strane rozsah činností a ich zmien, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu. Práve v zisťovacom konaní sa posúdi, či daná činnosť alebo jej zmena bude alebo nebude podliehať neskoršiemu povinnému posúdeniu jeho vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Krajský súd nesprávne ustálil, že zmena navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa kritériá stanovené v § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z., a preto podlieha procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie.

52. Pre uplatnenie postupu podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z. (ktorý garantuje, že zmena navrhovanej činnosti bude povinne predmetnom posudzovania vplyvov na životné prostredie) je nutné splniť podmienku, že v prílohe č. 8 je uvedená konkrétna prahová hodnota pre daný typ navrhovanej činnosti (vyplýva to z formulácie „ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená“). Termín „bez limitu“ (ktorý je uvedený v prílohe č. 8, bod 13, položka č. 1, časť A pre činnosť „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“) nespĺňa podmienku stanovenia konkrétnej prahovej hodnoty pre navrhovanú činnosť, nakoľko ak nie je stanovený „limit“, pre kasačný súd to znamená, že „prahová hodnota“, ako určitý súbor merateľných (napríklad fyzikálnych či chemických) veličín, nie je stanovená. Preto nemožno na zmenu navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom prejednávanej veci, aplikovať § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z. a zmenu povinne podrobiť procesu posudzovania vplyvov, ako sa nesprávne domnieval krajský súd. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní zmeny postupovať podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

53. Avšak žalobcovia signalizovali krajskému súdu (viď bod č. 13 tohto rozsudku) inú nemenej závažnú skutočnosť, a to možný zásah zmeny trasovania pôvodného projektu diaľnice do sústavy. Vzhľadom na uvedené kasačný súd musí zdôrazniť, že okrem prípadov definovaných v ustanovení § 18 ods. 1 písm.

d) zákona č. 24/2006 Z.z. (ktoré nemožno aplikovať na prejednávanú vec) zákonodarca v § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. stanovil aj iné kategórie zmien navrhovanej činnosti, ktoré podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Najvyšší súd poukazuje na podstatnú časť vyššie citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 písm. g) zákona č. 24/2006 Z.z. (viď bod č. 41 tohto rozsudku), podľa ktorého predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

54. Ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 13 tohto rozsudku), krajský súd vo svojom rozsudku reprodukoval tvrdenie žalobcu, že prístupová komunikácia SO 802, ktorá bola pôvodne vedená na telese hrádze, navrhovanou zmenou bola preložená do novej polohy, a to naprieč územím európskeho významu Bratislavské luhy a chráneným vtáčím územím Dunajské luhy. Ďalej sa však krajský súd uvedenou námietkou nezaoberal, a to s ohľadom na skutočnosť, že predmetnú zmenu navrhovanej činnosti považoval za zmenu podliehajúcu povinnému posudzovaniu vplyvov v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z., z uvedeného dôvodu zrušil rozhodnutie ministerstva a zaviazal ho podrobiť zmenu navrhovanej činnosti posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

55. Nakoľko sa najvyšší súd so závermi krajského súdu nestotožnil a v prejednávanej veci dospel k záveru, že § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z. nemožno v tejto veci aplikovať, v ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vyhodnotiť, či predmetná zmena navrhovanej činnosti nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov v zmysle § 18 ods. 1 písm. g) zákona č. 24/2006 Z. z., a to s ohľadom na tvrdenia žalobcu, ktoré musí krajský súd konfrontovať s tvrdeniami sťažovateľa 1. a listinnými materiálmi, ktoré účastníci súdu predložili. Krajský súd teda musí ustáliť, či zmena navrhovanej činnosti môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie sústavy chránených území, a či bolo hodnotenie jej vplyvov na územie sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany vykonané (v súlade s § 28 zákona č. 543/2002 Z.z.). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na zásadný rozpor medzi stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, regionálneho centra ochrany prírody v Bratislave z 30. augusta 2016, že navrhovaná prístupová komunikácia SO 802 nie je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0064 Bratislavské luhy, a tvrdením žalobu. Vykonaným dokazovaním v zmysle ustanovení § 119 a nasl. Správneho súdneho poriadku bude povinnosťou krajského súdu odstrániť vzájomné rozpory v tvrdeniach účastníkov a ustáliť skutkový stav do tej miery, aby mohol krajský súd posúdiť splnenie podmienky ustanovenej v § 18 ods. 1 písm. g) zákona č. 24/2006 Z. z., pretože ak zmena navrhovanej činnosti spĺňa kritériá tam uvedené, podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

56. V prípade, ak krajský súd dospeje k záveru, že zmena navrhovanej činnosti ani v zmysle podmienky ustanovenej v § 18 ods. 1 písm. g) zákona č. 24/2006 Z. z. nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov, bude jeho povinnosťou pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia Ministerstva životného prostredia vydaného v zisťovacom konaní (ktoré žalobca napadol žalobou na krajskom súde), a to s ohľadom na splnenie všetkých zákonných požiadaviek ustanovených pre zisťovacie konanie. Krajský súd teda ustáli, či ministerstvo rozhodlo zákonne, keď vyslovilo, že zmena navrhovanej činnosti nepredpokladá nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom posudzovania podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z.

57. Ako vyplýva z uvedeného, krajský súd dospel v prejednávanej veci k nesprávnym právnym záverom, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných kasačných sťažností podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/347/2016-121 z 22. novembra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

58. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.

59. Sťažovatelia navrhovali priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 447 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti trvá do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu už nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti potrebné rozhodovať o návrhu na priznanie odkladného účinku v rozhodnutí o veci samej.

60. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.