UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Mgr. Ing. M. R., bytom A., proti žalovanému Okresnému úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/14/2017-29 zo dňa 8. novembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením dospel k záveru, že žalovaný v danej veci nie je nečinný, a preto podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „ S.s.p.“) žalobu zamietol.
2. Krajský súd predovšetkým poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017, podľa ktorého „Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý musí korešpondovať s čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ V intenciách uvedeného krajský súd konštatoval, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku.
3. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctvekrajský súd konštatoval, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v Správnom poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem.
5. Vychádzajúc z toho, že skutočne na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 sa vedie aj konanie o neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 01.01.2014, ktorú žalobca - Poľovnícka organizácia Háj predložil na jej evidenciu a okresný súd nemá posudzovať, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, ale má posúdiť, či skutočne túto zmluvu podpísali vlastníci poľovných pozemkov, ktorí nimi boli ku dňu 01.01.2014, nakoľko z predložených dokladov vyplýva, že niektoré osoby, ktoré boli pôvodne vlastníkmi niektorých nehnuteľností v čase podpísania zmluvy, ako aj konania zhromaždenia už mali byť mŕtvi. Taktiež správny orgán je oprávnený posúdiť, či všetky nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v zmluve o užívaní poľovného revíru majú charakter poľovných pozemkov, najmä keď z niektorých listov vlastníctva vyplýva, že tam uvedené pozemky sú v intraviláne obce a nachádzajú sa v jej zastavanom území. Z uvedeného dôvodu krajský súd námietku žalobcu, že správny orgán je nečinný z dôvodu, že konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 a predovšetkým výsledok jeho rozhodnutia nemôže mať vplyv na zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník Poľovníckou organizáciou Háj zo dňa 01.01.2014 za nedôvodnú.
6. Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že nemožno dospieť k záveru, že žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pretože pri „prerušení konania“ lehoty neplynú a vopred sa predpokladá, že konanie nebude pokračovať po určitý čas. Tento čas zákonom vymedzený nie je. V danom prípade žalovaný vo veci nekoná z dôvodu, že na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 sa vedie konanie aj o neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 01.01.2014, ktorú Poľovnícke združenie Háj predložilo žalovanému na registráciu. O tom, či uvedená zmluva je platná, môže rozhodnúť iba všeobecný súd a oprávnený na takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nie je žalovaný ako správny orgán. Tak, ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017 žalobca plynulosti konania v prípade dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru sa môže domáhať na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi vo veci sp. zn. 7C/348/2013. V administratívnom konaní môže zobrať späť žiadosť na evidenciu predloženej zmluvy a potom následne môže predložiť novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru na jej evidenciu v súlade s ustanovením § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve.
7. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V kasačnej sťažnosti uviedol rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcich častiach konania a naviac namietal, že krajský súd tiež aj nesprávnym úradným procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže krajský súd nachádzal vlastné dôvody prerušenia konania, ktoré v čase prvotného prerušenia neexistovali aktorými ani sám žalovaný neodôvodňoval svoj postup. Krajský súd hrubým spôsobom zasiahol do rovnosti účastníkov konania, ak akceptoval postup žalovaného bez toho, aby ten čo i len tvrdil rozhodné skutočnosti. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
10. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým žalovanému uloží povinnosť konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník, predloženej dňa 07.01.2014 s posledným úkonom výzvou č. OU-SN-2014/003945-28 zo dňa 24.06.2014 a zmluvu posúdil v súlade s § 16 zákona o poľovníctve a vykonal záverečný úkon o evidencii tejto zmluvy do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
11. Predmetom konania podľa štvrtej časti prvej hlavy S.s.p. - konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 nasl.) nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol sťažovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu.
12. Správny súd na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sž/120/2003 zo dňa 01.07.2004).
13. Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, je zrejmé, že Poľovnícka organizácia Háj uzavrela zmluvu o užívaní poľovného revíru Jamník, ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Lesného úradu Spišská Nová Ves č. j. 380/93, 434/93 z 02.08.1993. Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá v zmysle § 13 a nasl. zákona o poľovníctve, jej uzavretiu predchádzalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 02.05.2013, z ktorého bola vyhotovená aj notárska zápisnica. Zmluva o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 01.01.2014 bola predložená na jej zaevidovanie v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 07.01.2014. Žalovaný listom č. OU-SN- PLO-2014/00065 zo dňa 20.01.2014 sťažovateľovi, resp. Poľovníckej organizácii Háj oznámil, že vo veci nebude konať, kým sa právoplatne nerozhodne vo veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi. Vzhľadom na to sa sťažovateľ obrátil na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi, ktorá mu oznámila listom č. Pd 49/14-9 z 10.06.2014, že podala upozornenie prokurátora, aby žalovaný vybavil vec bez toho, aby sám skúmal splnenie podmienok na zaevidovanie predmetnej zmluvy, ktorá povinnosťmu vyplýva z § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Na základe toho žalovaný listom č. OU-SN- 2014/003945-28 z 24.06.2014 vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnení, čomu sťažovateľ vyhovel dňa 07.07.2017. Na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi bol podaný dňa 22.11.2013 návrh na vyslovenie, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, že uznesenie č. 2 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné, že uznesenie č. 3 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné a dňa 05.06.2014 bol petit rozšírený o vyslovenie, že zmluva o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 01.01.2014, ktorá bola predložená dňa 07.01.2014 na evidenciu je neplatná. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 7C/348/2013. Konanie na Okresnom súde Spišská Nova Ves právoplatne skončené nebolo a nebolo ani vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia zakázať žalovanému zdržať sa užívania spoločného poľovného revíru Jamník až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
14. Po preskúmaní veci kasačný súd podobne ako správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017, v ktorom sa v bodoch 23 a 24 konštatuje, že „23. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, či činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno- technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti o oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v Správnom poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scriptu sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“, domáhali jeho plynulého priebehu a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru.“
15. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že žalovaný nie je nečinný, pokiaľ konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/348/2013 nie je právoplatne skončené. O tom, či je predložená zmluva platná, nemôže rozhodnúť žalovaný ako správny orgán, ale rozhodnúť o platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže iba všeobecný súd. Postup žalovaného, ktorý prerušil správne konanie a inicioval súdne konanie, pretože mal pochybnosti o oprávnenosti subjektov, ktorí dotknutú zmluvu podpísali je dôvodný a neodporujúci právnym predpisom. V danom prípade tak nemožno považovať nekonanie žalovaného za protiprávne nepokračovanie v začatom administratívnom konaní.
16. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).
18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.