10Sžk/11/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobkyne npor. Mgr. B. Š., bytom K. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému (sťažovateľovi) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO6-2017/001402-2 zo dňa 4. apríla 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/106/2017-41 zo dňa 6. marca 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č. 176 zo dňa 19.05.2016, došlo k zmene názvu funkcie žalobkyne zo starší referent - poverený policajt (10976) Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka - stred, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na starší referent - poverený policajt (10976) Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - východ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

2. Na rozklad žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPOU-PO6-2017/001402-2 zo dňa 04.04.2017 označeným ako - Rozklad proti rozhodnutiu SPOU-PO6-655-2/2016 - odpoveď uviedol, že rozklad ako opravný prostriedok smeroval proti rozhodnutiu nadriadeného, proti individuálnemu právnemu aktu podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1988 Z.z.“) vo veciach vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru policajta. Napadnutý personálny rozkaz nemal takýto charakter. V danom prípade minister vnútra SR oznámil spôsob vybavenia podnetu registratúrnym záznamom, nie rozhodnutím, ktorý nemá povahu rozhodnutia a nie je proti nemu možné podať opravný prostriedok.

II. Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č. 176 zo dňa 19.05.20156 zrušil.

4. Krajský súd po preskúmaní Personálneho rozkazu č. 176 zo dňa 19.05.2016 a listu žalovaného č. SPOU-PO6-2017/001402-2 zo dňa 04.04.2017 má za to, že oba akty orgánu verejnej správy sú rozhodnutia a sú preskúmateľné súdom.

5. V prvom rade poukázal na nesprávnosť interpretácie orgánu verejnej správy, že došlo k zmene názvu funkcii. Podľa krajského súdu k tomuto nedošlo, funkcia starší referent - poverený policajt (10976) zostala nezmenená, ale zmenilo sa miesto výkonu funkcie a to z Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - stred, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Ružinov - východ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.

6. Krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžd/5/2013, v ktorom uviedol, že „je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) žalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojím charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.“ Krajský súd má za to, že v danom prípade list žalovaného zasiahol do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

7. Krajský súd poukázal aj na súdnu prax najvyššieho súdu, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach ustálil, že pojem rozhodnutie je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec označil neformálnym prípisom, či formálne nedokonalým rozhodnutím napr. bez odôvodnenia, poučenia o opravnom prostriedku v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu.

8. Správny súd má za to, že ako predmetný personálny rozkaz, tak aj list žalovaného zo dňa 04.04.2017 podlieha súdnemu prieskumu. Obe tieto rozhodnutia mali spĺňať kritériá v zmysle § 241 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.

9. Krajský súd dal za pravdu žalobkyni, že neboli splnené ani ďalšie podmienky pri vydávaní personálneho rozkazu a to, že preloženie do iného miesta výkonu, resp. ako to nazval správny orgán, zmenu funkcii, nebolo vopred prerokované s príslušným odborovým zväzom v zmysle § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Zb. Na preloženie do iného miesta výkonu štátnej služby žalobkyňa nedala súhlas.

10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ preto navrhol kasačnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ namietal, že v danom prípade nešlo o preloženie žalobkyne a tým nedošlo k organizačnej zmene, pretože nová funkcia sa nevytvorila, nezmenilo sa ani miesto výkonu štátnej služby, zmenil sa iba názov funkcie. Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že rozklad podaný žalobkyňou proti odpovedi na podnet o preskúmanie rozhodnutia nemá oporu v zákone. Napadnuté rozhodnutia podľa názoru sťažovateľa nepodliehajú súdnemu prieskumu.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd vec správne právne posúdil, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právny názor Najvyššieho súdu

14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby. 16. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 17. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 18. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33 <.. 19. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti. 20. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

21. Podľa § 22a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon. 22. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce.

23. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

24. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutia žalovaného sú preskúmateľné súdom. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.08.2012, podľa ktorého „V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať upovedomenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát č. p. KRP-133/DI-1-2009 zo dňa 23.10.2009 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napr. bez odôvodnenia, či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu.“

25. Napadnutými rozhodnutiami žalovaného došlo k zásahu do práva žalobkyne, resp. dané rozhodnutia zasiahli do právnej sféry žalobkyne, teda sú preskúmateľné súdom. Napadnutými rozhodnutiami došlo k preradeniu žalobkyne do inej mestskej časti v rámci Bratislavy na novú funkciu s rovnakou náplňou činnosti. Na podporu svojho tvrdenia kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžd/5/2013 zo dňa 13.01.2015 podľa ktorého „Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) žalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojim charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. V danom prípade tomu tak bolo, pretože list žalovaného zo 14. februára 2012, konštatujúc oneskorené podanie odporu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, tým, že riadne nepreskúmal splnenie všetkých zákonných podmienok na doručovanie zásielok do vlastných rúk.

26. Kasačný súd k tvrdeniu žalovaného, že napadnutým personálnym rozkazom došlo iba k oznámeniu o zmene názvu funkcie, uvádza, že žalovaný v liste označenom ako „npor. Mgr. B. M., odvolanie, podanie správy - zaslanie“ zo dňa 08.07.2016 uviedol, že personálnym opatrením ministra vnútra č. 26/2015 s účinnosťou od 01.01.2016, bola doterajšia funkcia žalobkyne zrušená a presystematizovaná na starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - východ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II (ID 10976), teda vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v tom istom mieste výkonu štátnej služby. V danom prípade tak došlo k organizačnej zmene podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.

27. K námietke sťažovateľa, že sa nezmenilo miesto výkonu štátnej služby kasačný súd poukazuje na zákon č. 369/1990 Zb. a zákon č. 377/1990 Zb. V zozname obcí na Slovensku vedenom Ministerstvomvnútra SR, sa vzhľadom na postavenie Bratislavy, nachádzajú aj jednotlivé mestské časti Bratislavy. V danom prípade tak došlo k zmene miesta výkonu štátnej služby, resp. k zmene obce, v ktorej bude žalobkyňa vykonávať štátnu službu. Na základe vyššie uvedené tak bolo potrebné, aby napadnuté rozhodnutia žalovaného spĺňali náležitosti rozhodnutia uvedené v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.

28. K veci ešte kasačný súd dodáva, že v danom prípade nebola organizačná zmena žalobkyne vopred prerokovaná s príslušným odborovým orgánom v zmysle § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Zb.

29. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.