ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1./ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., 2./ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., 3./ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., všetci právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č. 177, Podbiel, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti ďalších účastníkov (sťažovateľov): 1/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., 2/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., AK so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 3/ Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša, Nesluša č. 171, IČO: 420 68 649, právne zastúpený advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, AK so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO 2014/012081 zo dňa 29.04.2014, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO-2013/00299-L zo dňa 30.10.2013, o kasačných sťažnostiach proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/66/2016-89 zo dňa 10.10.2017, o kasačných sťažnostiach proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/89/2016-128 zo dňa 10.10.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti z a m i e t a.
Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľom; sťažovatelia sú na náhradu povinní spoločne a nerozdielne.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Opatrením č. OU-ZA-PLO-2013/00299-L zo dňa 30.10.2013 (ďalej len „opatrenie o zaevidovaní zmluvy“) žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru „Poľany Nesluša“ uzavretú dňa 24.10.2013. Touto zmluvou vlastníci spoločného Poľovného revíru „Poľany Nesluša“, ktorý poľovný revír je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j.: 960/96-CHk zo dňa 30.12.1993, zastúpení nazáklade splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici č. Nz 25283/2013 zo dňa 26.07.2013 vyhotovenej notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v Lučenci, Ul. Štefana Moyzesa č. 53, J. M. a J. K., ako splnomocnencami zvolenými v súlade s § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o poľovníctve”) a zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru a užívateľ poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša zastúpená predsedom Ing. J. M., nar. XX.XX.XXXX, sa dohodli na uzavretí nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní Poľovného revíru „Poľany Nesluša“ špecifikovaných v čl. 3 tejto zmluvy. Dohodli sa na základe uznesenia č. 3 prijatom na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 24.10.2013 o 10:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Mariána Jurinu, so sídlom v Lučenci, ktorého priebeh bol osvedčený týmto notárom notárskou zápisnicou č. Nz 37765/2013 zo dňa 24.10.2013.
2. Opatrením č. OU-ZA-PLO 2014/01281 zo dňa 29.04.2014 (ďalej len „opatrenie o zaevidovaní dodatku“) žalovaný zaevidoval zmluvu - Dodatok č. 1 Úplné znenie zmluvy o užívaní Poľovného revíru „Nesluša“ uzatvorená podľa § 13 a nasl. zákona o poľovníctve. Podľa tejto zmluvy vlastníci Spoločného poľovného revíru „Nesluša“, ktorý je uznaný rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j.: LÚ-960/93-32- CHk zo dňa 30.12.1993, sú zastúpení na základe splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici č. Nz 37765/2013 zo dňa 24.10.2013 vyhotovenej notárom JUDr. Mariánom Jurinom, osobami J. M., nar. XX.XX.XXXX a J. K., nar. XX.XX.XXXX, ako splnomocnencami zvolenými v súlade s § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve ako zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru. Títo uzavreli s užívateľom poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť ŽIAR Nesluša v zastúpení predsedom Ing. J. M. zmluvu, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní Poľovného revíru „Nesluša“ špecifikovaných v čl. 3 tejto zmluvy.
II. Konanie na krajskom súde
3. Žalobcovia podali proti opatreniu o zaevidovaní zmluvy a opatrenia o zaevidovaní dodatku správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní opatrenia o zaevidovaní zmluvy rozsudkom č. k. 20S/89/2016-128 zo dňa 10.10.2017 predmetné opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:
- súd mal preukázané, že žalobcom bolo napadnuté opatrenie doručené až na ich žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 01.06.2016, ktorú adresovali žalovanému a žiadali informácie týkajúce sa zaevidovania zmluvy o užívaní Poľovného revíru „Poľany Nesluša“ napadnutým opatrením žalovaného a doručenie kópie všetkých listín, ktoré boli pripojené k tejto zmluve. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. j. OU-ZA-PLO-2016/0026495-04 zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že žalovaný túto informáciu poskytol čiastočne - s vylúčením osobných údajov fyzických osôb, ktoré súvisia s ich identitou. Inak požadované listiny žalobcom sprístupnil. Keďže rozhodnutie o sprístupnení informácií a listín je datované 15.06.2016, potom žaloba, ktorá bola osobne podaná na súd 30.06.2016, je podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote.
- súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že žalobcovia mali už predtým vedomosť o obsahu napadnutého opatrenia, ako aj samotnej zmluvy, ktorá bola evidovaná, pretože nebolo preukázané, že by táto zmluva bola žalobcom doručená už skôr. Uvedené sa nepodarilo zistiť ani zo spisu Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. Pd 228/2013, pretože okresná prokuratúra tento dozorový spis súdu na jeho žiadosť nezapožičala. Ani tá skutočnosť, že žalobcovia podali dňa 16.04.2015 na Okresný súd Žilina civilnú žalobu o neplatnosť tento zmluvy, ešte nepreukazuje tú skutočnosť, že im napadnuté opatrenie bolo doručené pred dátumom sprístupnenia informácií o tejto listine.
- súd sa zaoberal tvrdenou nezákonnosťou napadnutého opatrenia žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru „Poľany Nesluša“ zo dňa 30.10.2013. S poukazom na § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve uviedol, že je nedôvodná námietka žalobcov, že žalovaný neskúmal reálne vlastníctvo osôb uvedených v notárskej zápisnici, resp. zmluve, že neboli predložené relevantné doklady potvrdzujúcevýšku spoluvlastníckych podielov, resp. zoznam vlastníkov podľa listov vlastníctva vyhotovených geodetickou kanceláriou a že neskúmal skutočnú výmeru poľovných pozemkov. Uvedené skutočnosti sú uvedené, ako správne poznamenal žalovaný, v rozhodnutí o uznaní revíru, v danom prípade rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. j.: 960/96-CHk zo dňa 30.12.1993. V zmysle § 14 ods. 3 písm. b) zákona sa v zmluve uvádzajú len údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní.
- ako dôvodnú však súd vyhodnotil námietku, že osoby v tejto zmluve uvedené ako splnomocnené osoby vlastníkov poľovného revíru, v skutočnosti títo vlastníci poľovného revíru, resp. poľovných pozemkov nesplnomocnili na uzavretie zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zmluvu zo dňa 24.10.2013, ako aj jej Dodatok č. 1 zo dňa 29.04.2014, podpísali za vlastníkov spoločného poľovného revíru dvaja splnomocnenci, ktorí mali byť splnomocnení na jej podpísanie a ďalšie úkony spojené s jej evidenciou v zmysle zákona o poľovníctve zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 7 zákona. Priamo v zmluve z 24.10.2013 je uvedené, že vlastníci spoločného poľovného revíru sú zastúpení na základe splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici Nz 25238/2013 zo dňa 26.07.2013, a to ďalším účastníkom 1/ a 2/. Z notárskej zápisnice zo dňa 26.07.2013 však vyplýva, že ako splnomocnenci na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru boli schválení ďalší účastník 1/ a C. P., nar. XX.XX.XXXX, avšak nie na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru „Poľany Nesluša“ s poľovníckou spoločnosťou ŽIAR Nesluša, IČO 420 68 649, ale na podpísanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru a podanie žiadosti na evidovanie tejto zmluvy v prospech Poľovníckeho združenia Poľany Nesluša, IČO 377 982 94.
- žalovaný napriek tej skutočnosti, že fyzické osoby, uvedené v zmluve danej na evidovanie, neboli poverené na podpis takejto zmluvy, túto skutočnosť nevyhodnotil ako nedostatok náležitosti v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona a zmluvu zaevidoval.
- čo sa týka námietky, že v zmluve je nesprávne uvedený názov Poľovného revíru „Poľany Nesluša“, keď správne má byť uvedené „Nesluša“, krajský súd konštatuje, že skutočne v zmysle rozhodnutia Lesného úradu Čadca číslo: LU-960-93/32-CHk zo dňa 30.12.1993 bolo rozhodnuté o uznaní spoločného poľovného revíru s názvom „Nesluša“ s platnosťou od 01.01.1994. Akceptoval však vysvetlenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorého v praxi sa dlhodobo pre tento revír používajú oba názvy, pričom účastníci konania, ako aj žalovaný, vždy pod oboma historickými názvami vnímajú ten istý poľovný revír.
4. Krajský súd v Žiline po preskúmaní opatrenia o zaevidovaní dodatku k zmluve rozsudkom č. k. 30S/66/2016-89 zo dňa 10.10.2017 predmetné opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi v rozsudku 1/. Navyše súd uviedol, že:
- v súvislosti s opatrením o zaevidovaní dodatku konštatoval, že Dodatok č. 1 Úplné znenie zmluvy o užívaní Poľovného revíru „Nesluša“ bol podpísaný osobami, ktoré neboli splnomocnené vlastníkmi Spoločného poľovného revíru „Nesluša“ na uzavretie takejto zmluvy, a to ani podľa notárskej zápisnice Nz 25283/2013 zo dňa 26.07.2013 a ani podľa notárskej zápisnice Nz 37765/2013 zo dňa 24.10.2013. Zmluva teda nespĺňala náležitosť § 14 ods. 3 písm. a) Zákona o poľovníctve a nemala byť zaevidovaná.
III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská
A) 5. Proti obom rozsudkom krajského súdu podali sťažovateľ 1/ a sťažovateľ 2/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdeniaveci.
6. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedli, že:
- krajský súd nesprávne jeden žalobný návrh na zrušenie opatrenia žalovaného č. j. OU -ZA-PLO- 2013/0099 zo dňa 30.10.2013 a č. j. ZA-PLO-2014/01281 zo dňa 29.04.2014 procesne rozdelil na dve samostatné kauzy a o každej rozdeľoval ako o samostatnej osobitne. Obe opatrenia žalovaného sa vzťahujú k jednému a tomu istému právnemu úkonu.
- žalobcovia boli o opatrení správneho orgánu, ktorým zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru "Nesluša" s Poľovníckou spoločnosťou ŽIAR Nesluša, IČO: 42068649 informovaní takmer okamžite po príslušnom úkone správneho orgánu, najneskôr však 16.04.2015,
- žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorej zmeškanie nebolo a nie je možné odpustiť.
- zápisnica zo dňa 26.07.2013 nebola nikdy zrealizovaná a podľa nej žiadna zmluva podpísaná nebola. Platnosť splnomocnení a poverení podľa notárskej zápisnice zo dňa 14.10.2013 nijako so zápisnicou zo dňa 26.07.2013 nesúvisí.
- splnomocnenci za vlastníkov poľovných pozemkov boli splnomocnení zhromaždením zo dňa 14.10.2013 a nie 26.07.20l3.
- pokiaľ v zmluve zo dňa 24.10.2013 sa odkazuje na plnomocenstvo dané zhromaždením zo dňa 26.07.2013 tak to bola jednoznačne chyba v písaní, ktorá bola odstránená dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 22.04.2014.
- je pravdou, že v znení Zmluvy ako aj dodatku sa vyskytujú chyby v písaní v presnom označení revíru „Nesluša“, keď v Zmluve a listinách k zmluve doložených sa používa názov revíru „Poľany Nesluša“, avšak krajský súd tieto chyby rovnako nepovažoval za také, ktoré by boli dôvodom na zrušenie opatrenia správneho orgánu.
7. Sťažovatelia 1/ a 2/ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku č. k. 20S/89/2016-128 navyše namietali, že napriek tomu, že boli zastúpení právnym zástupcom, súd s ním a ani s nimi nekonal a na ich podanie podané cestou právneho zástupcu neprihliadal. Krajský súd v bode 7. rozsudku konštatoval, že prílohou emailového podania ani písomného podania plnomocenstvá neboli. Pravdou je, že prílohou emailového podania plnomocenstvá doložené neboli, avšak prílohou písomného podania osobne podaného do podateľne KS v Žiline dňa 01.06.2017 o 10:20 hod boli tieto prílohy. Na prezentačnej pečiatke krajského súdu sú tieto tri prílohy aj vyznačené. Tiež uviedli, že správny orgán v rámci svojej činnosti nemá pôsobnosť preskúmavať správnosť výrokov notára v notárskej zápisnici, pretože táto bola vydaná notárom, ktorého pôsobnosť na vydanie tejto zápisnice je daná právnymi predpismi.
8. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby kasačný súd napadnuté rozsudky krajského súdu zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Zároveň navrhli priznať kasačným sťažnostiam odkladný účinok.
B) 9. Sťažovateľ 3/ podal proti obom rozsudkom kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Sťažovateľ 3/ v sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:
- súd nesprávne posúdil včasnosť podania správnej žaloby žalobcami, t. j. podanie žaloby po uplynutí zákonnej lehote, keď v rozpore so zákonom považoval žalobu za včasne podanú.
- krajský súd nemohol dospieť k právnemu záveru, že žaloba bola podaná včas, lebo žalobcovia najneskôr v deň podania žaloby na OS Žilina v konaní 17C/03/2015 a 145/1/2015, t. j. v deň 16.04.2015 o opatrení žalovaného mali plnú vedomosť a mali ho v dispozícii.
11. Navrhol, aby súd napadnuté rozsudky zmenil tak, že žalobu zamieta. Zároveň navrhol priznať kasačným sťažnostiam odkladný účinok.
C) 12. Sťažovatelia 1/,2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 3/ uviedli, že trvajú na kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu.
D) 13. Sťažovateľ 3/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1/, 2/ uviedol, že sa s ich kasačnou sťažnosťou stotožňuje v celom rozsahu.
E) 14. Sťažovatelia 1/,2/ vo vyjadrení k vyjadreniu sťažovateľa 3/ uviedli, že na kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu trvajú.
F) 15. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 3/ uviedli, že nesúhlasia s názorom sťažovateľa o nedodržaní lehoty na podanie správnej žaloby, nakoľko nebolo preukázané, že by im v inom termíne ako 15.06.2016 bolo opatrenie doručené. Navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.
G) 16. Sťažovateľ 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia si nesprávne vykladajú pojem doručenia v prípade evidencie zmluvy, nakoľko moment doručenia je v tomto prípade moment vydania opatrenia, opatrenie sa osobitne nedoručuje. Žalobcovia sa o opatrení dozvedeli bez zbytočného odkladu po jeho vykonaní.
H) 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vzťahu k zmluve správny orgán skúma iba formálne náležitosti zmluvy a preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia len z hľadiska existencie obsahu zákonom vymedzených kritérií. Nakoľko sa nezúčastňuje zhromaždenia, nenesie za priebeh hlasovania a posúdenie účasti zodpovednosť. Pokiaľ vlastníci spochybňujú priebeh zhromaždenia a platnosť plných mocí, má žaloba smerovať proti platnosti zmluvy samotnej a nie jej evidencii. Každú neplatnú zmluvu správny orgán vyradí z evidencie v zmysle zákona o poľovníctve.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR
18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnouzmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7) 7) § 64 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
Podľa § 181 ods. 1 S.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
19. Kasačný súd primárne poukazuje na to, že uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 09.07.2018 a sp. zn. 8Sžk/26/2018 zo dňa 23.08.2018 bol podaným kasačným sťažnostiam priznaný odkladný účinok. Súd taktiež považuje za nevyhnutné uviesť, že uznesením sp. zn. 10Sžk/11/2018, 8Sžk/26/2018 zo dňa 31.01.2019 boli veci vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovými značkami 10Sžk/11/2018 a 8Sžk/26/2018 spojené na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania, nakoľko sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súvisia.
20. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.
21. Sťažovatelia v kasačných sťažnostiach primárne namietali, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
22. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. V tejto súvislosti sťažovatelia 1/-3/ namietali nesprávne právne posúdenie krajského súdu vo vzťahu k lehote na podanie správnej žaloby. Túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
23. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd mal preukázané, že žalobcom boli napadnuté opatrenia doručené až na ich žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 01.06.2016, ktorú adresovali žalovanému a žiadali informácie týkajúce sa zaevidovania zmluvy o užívaní Poľovného revíru „Poľany Nesluša“ napadnutým opatrením žalovaného a doručenie kópie všetkých listín, ktoré boli pripojené k tejto zmluve. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. j. OU-ZA-PLO-2016/0026495-04 zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že žalovaný túto informáciu poskytol čiastočne - s vylúčením osobných údajov fyzických osôb, ktoré súvisia s ich identitou. Inak požadované listiny sprístupnil. Keďže rozhodnutie o sprístupnení informácií a listín je datované 15.06.2016, potom žaloba, ktorá bola osobne podaná na súd 30.06.2016, bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom stotožňuje, pretože v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by napadnuté rozhodnutia bolo žalobcom doručené už skôr.
24. Sťažovatelia ďalej namietali, že krajský súd činnosť žalovaného posudzoval podľa notárskej zápisnice, ktorou sa účastníci neriadili a ktorú žalovaný ani pri opatrení neposudzoval. Správny orgán posudzoval inú zápisnicu - zo dňa 14.10.2013. K tomu dodali, že pokiaľ v zmluve zo dňa 24.10.2013 sa odkazuje na plnomocenstvo dané zhromaždením zo dňa 26.07.2013 tak to bola jednoznačne chyba v písaní, ktorá bola odstránená Dodatkom č. 1.
25. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v Zmluve o užívaní poľovného revíru, ktorá bola zaevidovaná napadnutým opatrením žalovaného zo dňa 30.10.2013, sú v časti identifikácie zmluvných strán vlastníci spoločného poľovného revíru „Poľany Nesluša“, ktorý je uznaný rozhodnutím č. j. 960/96-Chk zo dňa 30.12.1993, zastúpení na základe splnomocnenia uvedeného v notárskej zápisnici č. Nz 25283/2013 zo dňa 26.07.2013 a to J. M. a J. K. ako splnomocnencami. Následne v rozpore s uvedeným je v preambule zmluvy odkaz na uznesenie č. 3 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 24.10.2013,a na notársku zápisnicu zo dňa 24.10.2013 pod č. Nz 37765/2013. Zápisnica zo dňa bola priložená aj k samotnej žiadosti o evidenciu zmluvy.
26. Rovnako ako krajský súd kasačný súd poukazuje na to, že z notárskej zápisnice zo dňa 26.07.2013 vyplýva, že ako splnomocnenci na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru boli schválení sťažovateľ 1/ a C. P., nar. XX.XX.XXXX, avšak nie na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru „Poľany Nesluša“ s poľovníckou spoločnosťou ŽIAR Nesluša, IČO 420 68 649, ale na podpísanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru a podanie žiadosti na evidovanie tejto zmluvy v prospech Poľovníckeho združenia Poľany Nesluša, IČO 377 982 94. Teda v žiadnom prípade neboli tieto fyzické osoby (sťažovateľ a C. P.) a už vôbec nie J. K., ktorý sa v notárskej zápisnici zo dňa 26.07.2013 ani nespomína, splnomocnené na uzavretie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru pre iné poľovnícke združenie a teda nemali žiadne hmotnoprávne oprávnenie na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov uzavrieť zmluvu s obsahom, ako bola daná na evidovanie dňa 24.10.2013, teda v prospech poľovníckej spoločnosti ŽIAR Nesluša.
27. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovnýchpozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt - opatrenie, podlieha súdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, i Najvyššieho súdu SR. Podmienky, ktoré musia byť splnené pri postúpení užívania poľovného revíru stanovuje zákon o poľovníctve. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie tejto podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy. Pokiaľ jednotliví vlastníci nepodpíšu takúto zmluvu osobne, je potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za neho a v akom rozsahu koná, kedy bola plná moc udelená (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015). Správny orgán samozrejme musí poznať presnú výmeru poľovného revíru, musí vychádzať z príslušného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.
28. Aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálnotechnický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. V predmetnej veci je vzhľadom na uvedené rozpory zjavné, že žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 24.10.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá a napriek skutočnosti, že fyzické osoby, uvedené v zmluve danej na evidovanie, neboli poverené na podpis takejto zmluvy, túto skutočnosť nevyhodnotil ako nedostatok náležitosti v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona a zmluvu zaevidoval. Tvrdenie sťažovateľov, že išlo len o chybu v písaní odstránenú dodatkom k zmluve sú nedôvodné, nakoľko išlo o podstatné rozpory v náležitostiach zmluvy, brániace jej zaevidovaniu. Stanovisko Generálnej prokuratúry, na ktoré sťažovatelia poukazovali, nie je pre kasačný súd záväzné.
29. Pokiaľ ide o napadnuté opatrenie o zaevidovaní dodatku k zmluve - úplne znenie zmluvy o užívaní poľovného revíru „Nesluša“, z jej obsahu vyplýva, že došlo nielen k zmene názvu poľovného revíru, ale v Dodatku je uvedené aj iné číslo rozhodnutia, ktorým bol tento poľovný revír uznaný (č. j. LÚ 960/93- 32-Chk zo dňa 30.12.1993), čo nie je súladné s notárskou zápisnicou č. NZ 37765/2013 zo dňa 24.10.2013, a splnomocnením udeleným sťažovateľom 1/, 2/ vlastníkmi poľovných pozemkov zakotveným v tejto zápisnici. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že bolo zo strany správneho orgánu nevyhnutné skúmať, či z predložených listín vyplýva, že vlastníci poľovných pozemkov boli na zhromaždení dňa 24.10.2013 osobne prítomní, alebo boli zastúpení splnomocnenými zástupcami a teda či následne mohli riadne splnomocniť sťažovateľa 1/ a J. K. na podpis zmluvy. Uvedenú skutočnosť mal správny orgán vyhodnotiť, nakoľko ak Dodatok č. 1 z 29.04.2014 podpísali za vlastníkov spoločného poľovného revíru fyzické osoby, ktoré neboli splnomocnené vlastníkmi spoločného poľovného revíru dodatok podpísať, potom nebola splnená náležitosť § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve. Z prezenčnej listiny vyplýva, že jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov podpísalo niekoľko fyzických osôb s nečitateľnými podpismi bez toho, aby doložili k notárskej zápisnici plné moci na ich zastupovanie na tomto zhromaždení. Zo spisu nie je zrejmé, ktorí vlastníci splnomocnili ktorých splnomocnencov na ich zastupovanie.
30. K námietke, že správny orgán v rámci svojej činnosti nemá pôsobnosť preskúmavať správnosť výrokov notára v notárskej zápisnici, kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 citovaného zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti. V tomto smere si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, neskúmal či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia a na základe akých splnomocnení sa tak stalo. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku.
31. Sťažovatelia taktiež namietali, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že pojem "právo na spravodlivý proces" nahrádza doterajší pojem "odňatie možnosti konať pred súdom", nakoľko obsahové znaky pojmu "právo na spravodlivý proces" vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sťažovatelia 1/, 2/ namietali, že krajský súd rozdelil jeden žalobný návrh na dve samostatné konania. Túto námietku vzhľadom na vyššie uvedený bod 19. rozsudku kasačný súd považuje za bezpredmetnú, nakoľko vlastnou rozhodovacou činnosťou pochybenie krajského súdu napravil s poukazom na to, že uznesenie krajského súdu č. k. 20S/89/2016-57 zo dňa 27.09.2016 o vylúčení veci na samostatné konanie je procesným rozhodnutím o vedení konania, ktorým krajský súd ním nie je viazaný a proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná. Týmto postupom súdu nebolo účastníkom odopreté uplatňovanie ich procesných práv v konaní.
32. V kasačnej sťažnosti proti rozsudku č. k. 20S/89/2016-128 taktiež namietali, že napriek tomu, že boli zastúpení právnym zástupcom, súd s ním a ani s nami nekonal a na podanie podané cestou právneho zástupcu neprihliadal. Pravdou je, že prílohou emailového podania plnomocenstvá doložené neboli. Avšak prílohou písomného podania osobne podaného do podateľne KS v Žiline dňa 01.06.2017 o 10:20 hod boli tieto prílohy. Kasačný súd má za to, že nie je pravdou, že krajský súd so sťažovateľmi 1/,2/ nekonal, nakoľko im bola doručená ako žaloba, tak aj napadnutý rozsudok krajského súdu. Čo sa týka vyjadrenia k žalobe podané ich právnym zástupcom, plné moci nie sú súčasťou žurnalizovaného spisu, preto krajský súd na podanie neprihliadol. Kasačný súd poukazuje na to, že z podacej pečiatky vyplýva, že súčasťou vyjadrenia boli 3 prílohy s tým že v spise je zažurnalizovaná len jedna príloha. Z uvedeného vyplýva, že muselo dôjsť k pochybeniu zo strany niektorého článku správneho súdu. Kasačný súd však poznamenáva, že po vylúčení veci na dve samostatné konania bolo podané vyjadrenie iba v jednej veci s tým, že obsah tohto vyjadrenia sťažovatelia premietli aj do obsahu podanej kasačnej sťažnosti, pričom v oboch veciach bolo krajským súdom rozhodnuté rovnako a s názorom krajského súdu v napadnutých rozsudkoch sa stotožňuje aj kasačný súd.
33. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že účastníkovi konania bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva bude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces, a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého správneho súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súd a možnosť účastníkov namietať alebo zvrátiť jeho nesprávny postup. V tom zmysle pod postupom správneho súdu sa myslí aj nielen činnosť senátu, ale aj činnosť ktoréhokoľvek článku na správnom súde, pokiaľ sa jeho vadný postup prejaví v nesprávnom rozhodnutí krajského súdu. Ak krajský súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je namieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti. Pri posudzovaní práva na spravodlivý proces je potrebné posúdiť aj možnosť účastníka korigovať nesprávny postup súdu. Podľa vtedajšej judikatúry „dôvodom dovolania nemôže byť akékoľvek odňatie možnosti konať pred súdom“ a súdna prax preto zaujala k tejto otázke zužujúci výklad, v zmysle ktorého „podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledokkonania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, opravný prostriedok“ (rozhodnutie uverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 39, ročník 1993)..(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, s. 1613-1616) V preskúmavanej veci nezažurnalizovaním všetkých príloh podaného vyjadrenia došlo k nesprávnemu procesnému postupu, v dôsledku ktorého však nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces aj s poukazom na to, že nemalo za následok nesprávne rozhodnutie krajského súdu.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcom voči neúspešným sťažovateľom nárok na ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) s tým, že sťažovatelia sú na náhradu povinní spoločne a nerozdielne. Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.