10Sžfk/48/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., IČO: 35 856 742, Mostová 2, 811 02 Bratislava (sťažovateľ), v zastúpení: JUDr. Jaroslav Brada, advokát, Dunajská 58, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 21503047/2015 zo dňa 21.12.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/38/2016-65 zo dňa 28.11.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 21503047/2015 zo dňa 21.12.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 20263251/2015 zo dňa 22.05.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 15 047,- eura. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov ustanovených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe a plne sa stotožňujes právnym posúdením veci uvedeným v kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 26. mája 2021.

5. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. 21503047/2015 zo dňa 21.12.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20263251/2015 zo dňa 22.05.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 15 047,-eur. Kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor rovnakých účastníkov konania, v ktorom krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa.

6. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Z dôvodu preverenia dodržania podmienok ustanovených zákonom o DPH správca dane preveroval uskutočnenie fakturovaných dodaní, zisťoval existenciu, pôvod a konečné použitie fakturovaného tovaru. Za týmto účelom správca dane preveroval celý obchodný reťazec tuzemských spoločností daňových subjektov - Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s.; INVESTEX GROUP, s.r.o.; REXIAS, a.s. - organizačná zložka; PB-COM, spol. s r.o.; SAMONITE s.r.o.; RO COMPANY s.r.o.; RPL DATA s.r.o.; Xepap spol. s r.o., ktoré s predmetom fakturovaným obchodovali, vrátane odberateľov, resp. dodávateľov z iného členského štátu Európskej únie - spoločnosti: AZ Company s.r.o. a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o. z Českej republiky. Správca dane dospel k záveru, že dodanie (nákup, resp. predaj) tovaru kontrolovaný daňový subjekt deklaroval len formálne vyhotovenými dokladmi, faktúrami, pričom reálne dodanie tovaru sa vierohodne nepotvrdilo. Správca dane zistil, že ten istý tovar (druh aj množstvo) sa fakturačne vrátil späť vždy k prvému dodávateľovi v reťazci a bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt sa na týchto reťazových obchodných transakciách zúčastňoval. V zistených reťazcoch spoločností nebola ani jedna spoločnosť, u ktorej by tovar skončil v skutočnej spotrebe, t.j. aby bol použitý ako náhradný diel konečným spotrebiteľom.

7. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.

8. V prejednávanej veci je predmetom kasačného konania takmer totožný skutkový a právny stav, rozdiel je iba v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol predmetom konaní kasačného súdu a ním vydaných rozsudkov sp. zn. 6Sžfk/48/2017 zo dňa 14.06.2018 (zdaňovacie obdobie február 2012), sp. zn. 4Sžfk/8/2019 zo dňa 14.01.2020 (zdaňovacie obdobie december 2012), sp. zn. 10Sžfk/8/2019 zo dňa 26.02.2020 (zdaňovacie obdobie január 2012), sp. zn. 5Sžfk/50/2018 zo dňa 27.02.2020 (zdaňovacie obdobie marec 2020) a sp. zn. 3Sžfk/13/2019 zo dňa 10.12.2019 (zdaňovacie obdobie august 2012). Kasačný súd sa s odôvodnením týchto rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 464 ods. 2 S.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

9. O náhrade trov koasačného konania najvyšší súdu rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a contrario. Keďže žalobca v kasačnom konaní nemal úspech a žalovaný nepreukázal splnenie podmienok podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.