10Sžfk/30/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. A. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1304120/2015 zo dňa 18.08.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/120/2015-38 zo dňa 06.10.2016 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/120/2015-38 zo dňa 06.10.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1304120/2015 zo dňa 18.08.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152015 zo dňa 11.05.2015, ktorým bola podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2015 v sume 18,10 eur.

2. Rozsudok krajského súdu obsahoval poučenie, že je voči nemu prípustná kasačná sťažnosť. V poučení správny súd uviedol, že kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.10.2016 a žalovanému dňa 26.10.2016.

3. Žalobca ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť zo dňa 12.02.2020 proti rozsudku krajského súdu podal na poštovú prepravu dňa 06.03.2020 a krajskému súdu bola doručená dňa 09.03.2020. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 11 písm. g) S.s.p. a 438 ods. 2S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 09.03.2020 je nutné v zmysle § 459 písm. a) S.s.p. ako oneskorene podanú odmietnuť. Kasačný súd rozhodol v súlade s § 455 S.s.p. bez pojednávania.

Podľa § 459 písm. a) S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

Podľa § 69 ods. 4 S.s.p., lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Podľa § 69 ods. 5 S.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

Podľa § 73 ods. 1 veta prvá S.s.p., ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Podľa § 443 ods. 1 S.s.p., kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 443 ods. 5 S.s.p zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.

5. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ bol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom, ktorému bol rozsudok krajského súdu riadne doručený, a to prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk dňa 26.10.2016. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť na poštovú prepravu až dňa 06.03.2020.

6. K tomu kasačný súd uvádza, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Zároveň bol poučený o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní a o nevyhnutnosti spísania kasačnej sťažnosti advokátom. Na uvedené povinnosti, ktoré pre žalobcu ako sťažovateľa vyplývajú z ustanovení Správneho súdneho poriadku ako ani na plynutie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemá vplyv presvedčenie sťažovateľa o nutnosti počítania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti odo dňa doručenia rozhodnutia do jeho rúk, ani skutočnosť, že sťažovateľ podaním zo dňa 18.02.2017, doručeným krajskému súdu dňa 21.02.2017 oznámil, že odvolal plnomocenstvo advokáta a odstúpil od dohody o poskytovaní právnej pomoci.

7. Kasačný súd dáva zároveň do pozornosti sťažovateľa, že krajskému súdu z nijakého ustanovenia príslušných právnych predpisov nevyplývala povinnosť doručovať rozhodnutie o zamietnutí žaloby priamo sťažovateľovi, nakoľko bol v čase doručovania rozsudku zastúpený advokátom. Krajský súd v zmysle ustanovenia § 73 ods.1 veta prvá S.s.p. preto postupoval správne, ak rozhodnutie doučoval len právnemu zástupcovi sťažovateľa do vlastných rúk, ktorý si predmetné rozhodnutie prevzal dňa 26.10.2016. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 S.s.p. dňom 28.11.2016.

8. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa zo dňa 12.02.2020, podaná na poštovú prepravu dňa 06.03.2020 a doručená krajskému súdu dňa 09.03.2020, bola podaná po zákonnej lehote na podanie kasačnej sťažnosti, a teda bola podaná oneskorene. Kasačný súd preto nemal inú možnosť ako túto kasačnú sťažnosť odmietnuť podľa § 459 písm. a) S.s.p. ako neprípustnú.

9. Záverom kasačný súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podpísaná sťažovateľom bez toho, aby preukázal existenciu riadneho zastúpenia v kasačnom konaní podľa § 449 S.s.p. Je nutné dodať, že ak by aj sťažovateľ odstránil uvedený nedostatok riadneho zastúpenia, nemalo by to vplyv na skutočnosť, že kasačná sťažnosť bola podaná oneskorene.

10. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 S.s. p. v spojení s § 467 ods. 4 S. s. p. a analogicky podľa § 170 písm. a) S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.