ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: VVMZ spol. s r. o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 393 438, právne zastúpená Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi) Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1398-6000/2015-ON/29 zo dňa 5. marca 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/84/2015-38 zo dňa 14. decembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. 1398-6000/2015-ON/29 zo dňa 05.03.2015 podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) zastavil konanie o námietkach žalobkyne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky žalobkyne neobsahovali všetky prílohy požadované zákonom o verejnom obstarávaní, a tak v danom prípade neboli splnené procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie v konaní o námietkach.
II. Konanie na krajskom súde
2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného 1398- 6000/2015-ON/29 zo dňa 05.03.2015, ktorým zastavil konanie o námietkach žalobkyne, ktoré neobsahovali zákonom požadované prílohy na tom skutkovom základe, že príloha - internetový výpis z obchodného registra nie je listinou, ktorá preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, resp. osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za žalobkyňu.
4. Krajský súd uviedol, že konanie o námietkach je prísne formalizovaný proces a pri svojom rozhodnutí aplikoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017, v ktorom sa ústavný súd zaoberal prílišným formalizmom vo vzťahu k § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keď poukázal na svoj už skôr vyslovený právny názor,...„že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“ (nález ÚS SR č. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002). Rovnako ústavný súd poukázal na už v minulosti vyslovený právny názor,...„že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska ich textu, a to ani v prípade, keď sa text zákona môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ (nález ÚS SR č. IV. ÚS 71/2013 z 23.05.2013). Rezumé nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017 je, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití treba podľa názoru krajského súdu dbať na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.
5. Krajský súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam a keďže zákon nešpecifikuje typ dokladu, takýmto dokladom nepochybne je aj výpis z verejného registra. Žalobkyňa ako prílohu predložila internetový výpis z obchodného registra k dátumu podania námietok. Keďže výpis z obchodného registra má verejný charakter a táto listina obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri ku dňu vyhotovenia výpisu, predmetná príloha obsahovala aktuálne informácie o spoločnosti, preto požadovaný originál výpisu z obchodného registra, resp. overenej kópie žalovaným je podľa názoru krajského súdu nad rámec zákona. Zákonodarca nešpecifikuje typ dokladu, nedefinuje charakter dokladu ani časový limit (dátum vystavenia predloženého dokladu), a preto aktuálny internetový výpis z obchodného registra má väčšiu výpovednú silu ako starý originál tohto dokladu. Úmyslom žalovaného pri posúdení námietok predsa je aktuálna informácia o tom, či námietky boli podpísané oprávnenou osobou v čase ich podania.
6. K tvrdeniu žalovaného, že internetový výpis z obchodného registra je doklad, ktorý nie je možné použiť na právne úkony krajský súd uviedol, že výpis z obchodného registra je listina, ktorá obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri a všetky údaje sú uvedené ku dňu vyhotovenia výpisu, má verejný charakter. Predložením príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, v preskúmavanej veci - internetový výpis z obchodného registra, nešlo o právny úkon, na základe ktorého žalobkyňa nadobúda práva a povinnosti, ale išlo len o osvedčenie osoby oprávnenej podať námietky, keďže predloženie námietok je úkon podľa § 138 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní zakladajúci práva a povinnosti, preto nebol potrebný originál výpisu z obchodného registra, resp. overenej kópie. Iná situácia by bola v prípade, keby žalobkyňa nepredložila žiadny doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, čo ale nie je tento prípad.
7. Námietku žalobkyne, že v ponuke nepredložila kontrolovanému výpis z obchodného registra podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, lebo je zapísaná na zozname podnikateľov podľa § 128 cit. zákona a zápis v zozname nahrádza doklady podľa § 26 cit. zákona, takže žalobkyňa požadovaný dokument de facto predložila, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v časti „ak nebol predložený kontrolovanému“ komparovať s ust. § 138 ods. 9 cit. zákona, ktoré upravuje obligatórne náležitostinámietok, doručovaných povinne kontrolovanému, pričom námietky doručované kontrolovanému a námietky doručované žalovanému by mali byť totožné a mali by predstavovať len rovnocenné rovnopisy. Keďže žalobkyňa, ako sama uviedla nepredložila kontrolovanému výpis z obchodného registra (je zapísaná do zoznamu podnikateľov podľa § 128 cit. zákona), táto skutočnosť nekonvaliduje predloženie prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Napriek vyslovenému právnemu názoru v tomto odseku s odkazom na vyhodnotenie žaloby nemá táto časť odôvodnenia vplyv na konečné rozhodnutie.
8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde
9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačnému súdu. Podľa názoru sťažovateľa je nevyhnutné k námietkam vždy prikladať originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Dokument stiahnutý z portálu www.orsr.sk nie je podľa názoru sťažovateľa postačujúci, pretože má iba informatívny charakter, a teda nie je právne záväzný. Z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila k námietkam doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, došlo podľa názoru sťažovateľa k naplneniu podmienky pre zastavenie konania. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že s napadnutým rozsudkom krajského súdu súhlasí a považuje ho po vecnej aj právnej stránke za správny, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/80/2009 a 3Sžf/30/2016, ktoré potvrdzujú záver, že nedoloženie predmetného dokladu nie je dôvodom na zastavenie konania o námietkach. Takýto výklad potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 551/2015 a označil ho za ústavne konformný a ustálený.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu
11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. novembra 2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).
12. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ktorým zastavil konanie o námietkach, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a konanie tomuto rozhodnutiu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Podľa § 138 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.
Podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a), písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. b) alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7.
13. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že bol daný zákonný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, pretože vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci. Z § 137 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že prílohou námietok má byť doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Zo žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní pritom nevyplýva, že takýmto dokladom musí byť originál alebo overená kópia výpisu z obchodného registra, ako to tvrdí žalovaný.
14. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru kasačného súdu žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom (§ 137 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní), keď k podaným námietkam predložila zákonom požadované prílohy, vrátane internetového výpisu z obchodného registra, ako dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky. K veci kasačný súd dodáva, že výpis z obchodného registra obsahuje údaje o spoločnosti zapísané v obchodnom registri a tieto údaje sú uvedené ku dňu vyhotovenia výpisu. Takýto výpis tak obsahuje najaktuálnejšie údaje o spoločnosti.
15. Z dôvodov sťažovateľa uvedených v kasačnej sťažnosti podľa názoru kasačného súdu vôbec nevyplýva, že k námietkam je potrebné predložiť originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Uvedený záver nevyplýva ani zo sťažovateľom uvedenej dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom za nedôvodné.
16. K vyžadovanému prílišnému formalizmu zo strany sťažovateľa kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011, podľa ktorého „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len vslovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú podľa názoru kasačného súdu, vychádzajúc pritom aj z ustálenej judikatúry, v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
17. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti totiž poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu týkajúcej sa situácie, keď navrhovateľ vôbec nepredložil doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, čo však nie je tento prípad.
18. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti priznal nárok na náhradu trov tohto konania (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.
20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.